.v knihe píšete, že pre vojnu neboli náboženské ani národnostné dôvody. Aké teda?
Ľudia mi najčastejšie vraveli, že nevedia, prečo bola vojna. Podľa mňa bol tým hlavným dôvodom obchod s diamantmi, čo vyústil do financovania skupín rebelov, ktoré riadil diktátor Charles Taylor, dnes obvinený Medzinárodným súdom pre vojnové zločiny v Haagu. Bolo to o peniazoch. Rebeli tvrdili, že bojovali za vlasť, ale je pravda, že nemali politický program.
.sierra Leone je napriek obrovským zásobám nerastov jedna z najchudobnejších krajín celého sveta. V čom sú príčiny?
Je ich veľa. Uvediem príklad: roľník z provincie chce predať ryžu v hlavnom meste Freetown. Potrebuje dva dni na to, aby sa dostal s nákladným autom k najbližšiemu trhu. Pretože, koľko toho odnesie na chrbte? Je tam hrozná infraštruktúra.
.do krajiny prišla v 80. rokoch OSN. Aký je výsledok jej prítomnosti?
Zlepšilo sa to, veľmi. OSN tam má rozvojový fond, dbá na dodržiavanie prímeria a prevenciu konfliktov, prevádzkuje viaceré utečenecké tábory. V každom z nich je škola, nielen pre deti, aj pre dospelých. Výrazne sa tým potláča negramotnosť.
.urobil svet nejaké osudné chyby pri pomoci západnej Afrike?
Určite áno, no myslím si, že je lepšie, ak sa ľudia angažujú, než keď nerobia nič. Ak budem konkrétna, tak v Sierra Leone mnohí bývalí detskí vojaci absolvovali pracovný výcvik. Vyučili sa za tesárov, kováčov. Ako novinárka som však videla, že v celej západnej Afrike je toľko tesárov, že sa nemôžu uživiť. Tisíce... Na druhej strane, všetci demobilizovaní detskí vojaci nemôžu dostať univerzitné vzdelanie; musia byť aj remeselníci, z dievčat sú krajčírky či kaderníčky.
.v Afrike bolo za posledných desať rokov 23 vojen. Prečo tomu medzinárodné spoločenstvo nezabránilo?
Dobrá otázka, nemám však odpoveď. V prvom rade, nemyslím si, že sa dá predchádzať vojne vojenskou silou.
.a ako teda? Rwanda či Bosna sú príkladmi zlyhania medzinárodného spoločenstva, ktoré nezasiahlo včas vojensky.
Nemôžete porovnávať Bosnu s Afrikou. Každý konflikt je iný. Zlyháte najmä vtedy, ak zbavíte ľudí dôstojnosti, nedáte im prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, jedlu.
.v roku 2000, teda deväť rokov po začiatku vojny, bolo v Sierra Leone asi 2-tisíc vojakov UNAMSIL. Nedokázali ukončiť vraždenie?
Mierové sily OSN nie sú armádou sveta.
.detskí vojaci v Sierra Leone však naďalej vraždili a odsekávali končatiny.
Musíte ísť do New Yorku a opýtať sa vedenia OSN. Ani táto organizácia však nemá armádu na ochranu planéty. Nemôže stáť pri každom detskom vojakovi vojak OSN.
.čo bolo pre vás najťažšie, keď ste počúvali príbehy detských vojakov?
Pre mnohých som bola prvá, komu svoje hrozné príbehy rozprávali. Potrebovali niekoho, kto by ich počúval. Keď som prišla do dediny, ochotne mi hodiny a hodiny rozprávali. Mnohé deti stratili pojem o čase, čo je prejav traumy. Keď som im povedala, že píšem knihu, mali pocit začiatku istej spravodlivosti.
.ako fungujú justícia a súdnictvo v Sierra Leone?
Vďaka medzinárodnému spoločenstvu vznikol špeciálny tribunál pre zločiny v Sierra Leone. Svedkovia boli predvolávaní do Haagu. Nebáli sa vypovedať. Naopak, písalo sa o nich v miestnych médiách. Život ide ďalej, nemožno sa iba obzerať dozadu. Z malých skupín dedinčanov vznikli v Sierra Leone kmeňové tribunály, zmierovacie skupiny, čo je súčasťou ich tradície, podobne ako odpustenie. Tomu však musí predchádzať žiadosť o odpustenie zo strany páchateľa.
.sú v ich tradícii deti zodpovedné za zločiny?
Nie, berú to tak, že boli donútené bojovať. Deti v Sierra Leone boli väčšinou unesené z domova vo veku päť, šesť rokov, a tak naverbované do armády, v Libérii išli dobrovoľne a boli agresívnejšie. A stále tam páchajú násilie, kradnú a rabujú. Naopak, v Sierra Leone komunita pomáha integrovať ich späť do života.
.na čo všetko ozbrojenci využívali deti?
Okrem boja na vyhľadávanie mín, na rúbanie dreva a varenie. Dievčatá zneužívali ako sexuálne otrokyne a na domáce práce.
.hrozným fenoménom je odsekávanie končatín. Ako to vzniklo?
Ako som zistila, začalo sa to s volebnou kampaňou – odsekávali ľuďom ruky, aby nemohli ísť voliť. Podobné veci sa diali v Kongu za belgickej kolonizácie na začiatku 20. storočia.
Ľudia mi najčastejšie vraveli, že nevedia, prečo bola vojna. Podľa mňa bol tým hlavným dôvodom obchod s diamantmi, čo vyústil do financovania skupín rebelov, ktoré riadil diktátor Charles Taylor, dnes obvinený Medzinárodným súdom pre vojnové zločiny v Haagu. Bolo to o peniazoch. Rebeli tvrdili, že bojovali za vlasť, ale je pravda, že nemali politický program.
.sierra Leone je napriek obrovským zásobám nerastov jedna z najchudobnejších krajín celého sveta. V čom sú príčiny?
Je ich veľa. Uvediem príklad: roľník z provincie chce predať ryžu v hlavnom meste Freetown. Potrebuje dva dni na to, aby sa dostal s nákladným autom k najbližšiemu trhu. Pretože, koľko toho odnesie na chrbte? Je tam hrozná infraštruktúra.
.do krajiny prišla v 80. rokoch OSN. Aký je výsledok jej prítomnosti?
Zlepšilo sa to, veľmi. OSN tam má rozvojový fond, dbá na dodržiavanie prímeria a prevenciu konfliktov, prevádzkuje viaceré utečenecké tábory. V každom z nich je škola, nielen pre deti, aj pre dospelých. Výrazne sa tým potláča negramotnosť.
.urobil svet nejaké osudné chyby pri pomoci západnej Afrike?
Určite áno, no myslím si, že je lepšie, ak sa ľudia angažujú, než keď nerobia nič. Ak budem konkrétna, tak v Sierra Leone mnohí bývalí detskí vojaci absolvovali pracovný výcvik. Vyučili sa za tesárov, kováčov. Ako novinárka som však videla, že v celej západnej Afrike je toľko tesárov, že sa nemôžu uživiť. Tisíce... Na druhej strane, všetci demobilizovaní detskí vojaci nemôžu dostať univerzitné vzdelanie; musia byť aj remeselníci, z dievčat sú krajčírky či kaderníčky.
.v Afrike bolo za posledných desať rokov 23 vojen. Prečo tomu medzinárodné spoločenstvo nezabránilo?
Dobrá otázka, nemám však odpoveď. V prvom rade, nemyslím si, že sa dá predchádzať vojne vojenskou silou.
.a ako teda? Rwanda či Bosna sú príkladmi zlyhania medzinárodného spoločenstva, ktoré nezasiahlo včas vojensky.
Nemôžete porovnávať Bosnu s Afrikou. Každý konflikt je iný. Zlyháte najmä vtedy, ak zbavíte ľudí dôstojnosti, nedáte im prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, jedlu.
.v roku 2000, teda deväť rokov po začiatku vojny, bolo v Sierra Leone asi 2-tisíc vojakov UNAMSIL. Nedokázali ukončiť vraždenie?
Mierové sily OSN nie sú armádou sveta.
.detskí vojaci v Sierra Leone však naďalej vraždili a odsekávali končatiny.
Musíte ísť do New Yorku a opýtať sa vedenia OSN. Ani táto organizácia však nemá armádu na ochranu planéty. Nemôže stáť pri každom detskom vojakovi vojak OSN.
.čo bolo pre vás najťažšie, keď ste počúvali príbehy detských vojakov?
Pre mnohých som bola prvá, komu svoje hrozné príbehy rozprávali. Potrebovali niekoho, kto by ich počúval. Keď som prišla do dediny, ochotne mi hodiny a hodiny rozprávali. Mnohé deti stratili pojem o čase, čo je prejav traumy. Keď som im povedala, že píšem knihu, mali pocit začiatku istej spravodlivosti.
.ako fungujú justícia a súdnictvo v Sierra Leone?
Vďaka medzinárodnému spoločenstvu vznikol špeciálny tribunál pre zločiny v Sierra Leone. Svedkovia boli predvolávaní do Haagu. Nebáli sa vypovedať. Naopak, písalo sa o nich v miestnych médiách. Život ide ďalej, nemožno sa iba obzerať dozadu. Z malých skupín dedinčanov vznikli v Sierra Leone kmeňové tribunály, zmierovacie skupiny, čo je súčasťou ich tradície, podobne ako odpustenie. Tomu však musí predchádzať žiadosť o odpustenie zo strany páchateľa.
.sú v ich tradícii deti zodpovedné za zločiny?
Nie, berú to tak, že boli donútené bojovať. Deti v Sierra Leone boli väčšinou unesené z domova vo veku päť, šesť rokov, a tak naverbované do armády, v Libérii išli dobrovoľne a boli agresívnejšie. A stále tam páchajú násilie, kradnú a rabujú. Naopak, v Sierra Leone komunita pomáha integrovať ich späť do života.
.na čo všetko ozbrojenci využívali deti?
Okrem boja na vyhľadávanie mín, na rúbanie dreva a varenie. Dievčatá zneužívali ako sexuálne otrokyne a na domáce práce.
.hrozným fenoménom je odsekávanie končatín. Ako to vzniklo?
Ako som zistila, začalo sa to s volebnou kampaňou – odsekávali ľuďom ruky, aby nemohli ísť voliť. Podobné veci sa diali v Kongu za belgickej kolonizácie na začiatku 20. storočia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.