Kniha s pekným dizajnom (Damian Herb), s veľavravnými a zaujímavými ilustráciami (Daniel Pastirčák) je kompozične rozdelená na niekoľko častí, ktoré evokujú teoretické dielo a sú v kompozičnej a sémantickej symetrii (13 malých mýtov a 13 malých eposov). Leitmotívom je v nich evolučná teória o vzniku sveta a človeka. Zostavovateľka Eva Jenčíková hovorí o knihe ako o bizarnom literárnom produkte, upozorňuje, že „hodnovernosť kritickej prílohy je do značnej miery pochybná“ a „celá ťarcha zodpovednosti bola presunutá na čitateľa“. Pred ním prebieha príbeh a súbežne s ním aj jeho filozofická línia.
Príbeh sa začína stvorením sveta, keď ešte neboli ani slová. Na počiatku sa objavuje chlapec Aty a dievča Aja a „okolo nich sa rodil svet. Videli Toho, ktorý Je pred počiatkom.“
Začínajú sa zaujímavé mýty – príbehy, ktoré nepopustia záujem čitateľa. Prelínajú sa v nich momenty z knihy Genezis, fakt zrodu, starnutia a zániku bytosti, v náznakoch večný život, motív oddelenia duše od tela, keď zostáva myšlienka, slovo. Príbeh o vzniku pojmov a ich pomenovaní je výborný, jemný („Na jazyku sa im zrodili prvé ľudské slová.“) Postavy sa pohybujú v rodiacom sa priestore a čase, v začiatkoch reči, poznania, múdrosti a myslenia, predstavujú ľudí s formujúcimi sa povahovými črtami, charaktermi, citmi a pocitmi, s vedomím „mať a moje“.
Kniha je epopejou o vývine sveta, ľudstva, človeka, ktorý vníma, skúma, objavuje, systematizuje. Keďže veľa vecí nemôže a nedokáže pochopiť, autor núti čitateľa premýšľať, uvedomovať si ľudskú malosť. Príbehy sú len pomôckou na vyslovenie hlbokých právd, omylov, otázok, domnienok. Sú v nich nenásilne vysvetlené základné filozofické kategórie a pojmy, fyzikálne veličiny vesmíru (čas a priestor), javy, ktoré sa vidia samozrejmými (tma, tieň, svetlo, zlo, dobro, realita a fikcia, stabilnosť a pominuteľnosť).
Tak ako v biblických textoch, i tu je veľa podobenstiev a symbolov: zrkadlový obraz človeka a priestoru, vznešenosť mysle, ducha a úbohosť tela – nie telo, ale duša je dôležitá, ona vníma dobro i zlo. Aj dejinné zlo, nielen zlo jednotlivca, bude potrestané. Je tu aj podobenstvo príbehu Kaina a Ábela, symbol pekla a očistca, motív ťažkého, zložitého a dlhého víťazstva dobra nad zlom, motív odpúšťania a lásky, téma dvojníkov („Pre každú kolísku sa hĺbil hrob. Nevedel s istotou rozoznať, kto je kto, kde sa končí on, a kde sa začína tieň dvojníka.") i mýtus o matkinom srdci. Autor predstavuje človeka neoddeleného od vody, zeme, vzduchu, vesmíru, človeka , ktorého zásah do prírody prináša zlo. Keď ide o čas a typy prvých ľudí, dáva im miestami charakteristiku dnešných. Kým boli Aty a Aja bez „vecí“, boli slobodní, i vzťahy medzi nimi boli čisté. („Prenasledoval ho obraz baránka. Najradšej by bol zmazal celý svoj život a začal všetko odznova. Prvýkrát svoju slobodu pociťoval ako bremeno, ktoré nevládze uniesť. ... pochopil, že nad silami zániku nikdy nezvíťazí.“) Keď sa človek všetkého nasýti, keď dosiahne, čo chcel, cíti sa osamelý, stratený. Pradávna minulosť sa v podtexte prelína s nedávnou históriou, ba až prítomnosťou, posolstvo, vyplývajúce z textov, je aktuálne vždy, vlastnosti a charakter človeka sa nemenia, má stále „podobu dvoch oddelených bytostí“: telesnej a duševnej (mať a byť).
V texte je veľa rozprávkovosti a fantazijnosti. Ide o príbehy éterické, priam len náznakovité, ale lexika a štylizácia dokázali urobiť text napínavým a poeticky krásnym. Sú v ňom ohromujúce, svojou hĺbkou a nepochopiteľnosťou strašidelné, ale i jemné miesta s pozoruhodnými metaforami. Výborné opisy, plné expresií a surrealizmu i naturalistických prvkov – teda skvelý „výtvarný“ text. Je v ňom kus biblickej pravdy, ale i fantázie, paródie a irónie. Autor ukázal, že mýty jednoduchým, priamym spôsobom vysvetľujú vznik sveta a človeka i všetko s tým súvisiace. Pastirčák zároveň vytvoril istú paródiu na mýty a eposy. Ich výklad a najmä hodnotenie zo strany umenovedy ironizuje, o čom svedčia poznámky za textami.
V Kritických poznámkach k textovej problematike figurujú tri teórie, ktorými sa autor poistil. Ide o obdivuhodnú imitáciu teoretického bádania, ironizáciu výkladu fikcie a literárneho diela, dokonca o výsmešný pohľad na teórie o teórii („Svet stále nevideli taký, aký je.“). Táto časť knihy je akousi „hrou“ na odbornú literatúru. „Časom tým príbehom sami uverili. Pomohlo im to zabudnúť na svoju vinu.“
Daniel PASTIRČÁK: MINI MÝTY, Modrý Peter 2011.
Autorka je literárna kritička.
Príbeh sa začína stvorením sveta, keď ešte neboli ani slová. Na počiatku sa objavuje chlapec Aty a dievča Aja a „okolo nich sa rodil svet. Videli Toho, ktorý Je pred počiatkom.“
Začínajú sa zaujímavé mýty – príbehy, ktoré nepopustia záujem čitateľa. Prelínajú sa v nich momenty z knihy Genezis, fakt zrodu, starnutia a zániku bytosti, v náznakoch večný život, motív oddelenia duše od tela, keď zostáva myšlienka, slovo. Príbeh o vzniku pojmov a ich pomenovaní je výborný, jemný („Na jazyku sa im zrodili prvé ľudské slová.“) Postavy sa pohybujú v rodiacom sa priestore a čase, v začiatkoch reči, poznania, múdrosti a myslenia, predstavujú ľudí s formujúcimi sa povahovými črtami, charaktermi, citmi a pocitmi, s vedomím „mať a moje“.
Kniha je epopejou o vývine sveta, ľudstva, človeka, ktorý vníma, skúma, objavuje, systematizuje. Keďže veľa vecí nemôže a nedokáže pochopiť, autor núti čitateľa premýšľať, uvedomovať si ľudskú malosť. Príbehy sú len pomôckou na vyslovenie hlbokých právd, omylov, otázok, domnienok. Sú v nich nenásilne vysvetlené základné filozofické kategórie a pojmy, fyzikálne veličiny vesmíru (čas a priestor), javy, ktoré sa vidia samozrejmými (tma, tieň, svetlo, zlo, dobro, realita a fikcia, stabilnosť a pominuteľnosť).
Tak ako v biblických textoch, i tu je veľa podobenstiev a symbolov: zrkadlový obraz človeka a priestoru, vznešenosť mysle, ducha a úbohosť tela – nie telo, ale duša je dôležitá, ona vníma dobro i zlo. Aj dejinné zlo, nielen zlo jednotlivca, bude potrestané. Je tu aj podobenstvo príbehu Kaina a Ábela, symbol pekla a očistca, motív ťažkého, zložitého a dlhého víťazstva dobra nad zlom, motív odpúšťania a lásky, téma dvojníkov („Pre každú kolísku sa hĺbil hrob. Nevedel s istotou rozoznať, kto je kto, kde sa končí on, a kde sa začína tieň dvojníka.") i mýtus o matkinom srdci. Autor predstavuje človeka neoddeleného od vody, zeme, vzduchu, vesmíru, človeka , ktorého zásah do prírody prináša zlo. Keď ide o čas a typy prvých ľudí, dáva im miestami charakteristiku dnešných. Kým boli Aty a Aja bez „vecí“, boli slobodní, i vzťahy medzi nimi boli čisté. („Prenasledoval ho obraz baránka. Najradšej by bol zmazal celý svoj život a začal všetko odznova. Prvýkrát svoju slobodu pociťoval ako bremeno, ktoré nevládze uniesť. ... pochopil, že nad silami zániku nikdy nezvíťazí.“) Keď sa človek všetkého nasýti, keď dosiahne, čo chcel, cíti sa osamelý, stratený. Pradávna minulosť sa v podtexte prelína s nedávnou históriou, ba až prítomnosťou, posolstvo, vyplývajúce z textov, je aktuálne vždy, vlastnosti a charakter človeka sa nemenia, má stále „podobu dvoch oddelených bytostí“: telesnej a duševnej (mať a byť).
V texte je veľa rozprávkovosti a fantazijnosti. Ide o príbehy éterické, priam len náznakovité, ale lexika a štylizácia dokázali urobiť text napínavým a poeticky krásnym. Sú v ňom ohromujúce, svojou hĺbkou a nepochopiteľnosťou strašidelné, ale i jemné miesta s pozoruhodnými metaforami. Výborné opisy, plné expresií a surrealizmu i naturalistických prvkov – teda skvelý „výtvarný“ text. Je v ňom kus biblickej pravdy, ale i fantázie, paródie a irónie. Autor ukázal, že mýty jednoduchým, priamym spôsobom vysvetľujú vznik sveta a človeka i všetko s tým súvisiace. Pastirčák zároveň vytvoril istú paródiu na mýty a eposy. Ich výklad a najmä hodnotenie zo strany umenovedy ironizuje, o čom svedčia poznámky za textami.
V Kritických poznámkach k textovej problematike figurujú tri teórie, ktorými sa autor poistil. Ide o obdivuhodnú imitáciu teoretického bádania, ironizáciu výkladu fikcie a literárneho diela, dokonca o výsmešný pohľad na teórie o teórii („Svet stále nevideli taký, aký je.“). Táto časť knihy je akousi „hrou“ na odbornú literatúru. „Časom tým príbehom sami uverili. Pomohlo im to zabudnúť na svoju vinu.“
Daniel PASTIRČÁK: MINI MÝTY, Modrý Peter 2011.
Autorka je literárna kritička.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.