.na otázku, čo majú spoločné Gorila, Sasanka, antigorilie protesty, hackerské útoky Anonymousa a všetky tie ďalšie mediáne bomby, existuje, samozrejme, viacero odpovedí. Moja odpoveď znie: internet. Všetky uvedené, ale i mnohé ďalšie informácie, ktoré dennodenne chrlia denníky a televízie, majú pôvod na internete. Správy sa až pričasto začínajú slovami „dnes sa na internete objavilo video, dokument, prepis rozhovorov...“ Len v priebehu uplynulého týždňa sa na internetovej stránke objavili videá Sulíka s Kočnerom, video, ktoré zobrazuje organizátorku protestov Gorila, ako údajne sedí v kancelárii strany 99% (dotknutá osoba to označila za diskreditačnú kampaň voči organizátorom protestov) a viacero denníkov oznámilo, že obdržalo e-mail od anonyma, v ktorom oznamuje zámer zverejniť na internete zvukové záznamy a videonahrávky, ktoré „odhalia špinu" v slovenskej politike. Kým médiá stihli uverejniť informáciu, že išlo iba o recesiu, premiérka Iveta Radičová už stihla zareagovať a vyhlásila, že slušný politik vie, čo má robiť.
Už aj v minulých voľbách internet zohral významnú rolu - vznikla facebooková skupina „Červenú Ficovi“, cez sociálnu sieť vznikla zbierka na Shootyho bigboardy „Mám dosť. A Vy?“, iniciatíva „Lipšic v obývačke“, internetom sa šírili vtipné i menej vtipné „dorábky“ bilbordov strán a podobne. Internet bol v roku 2010 skôr miestom spontánnej „ľudovej tvorivosti“, dnes sa z neho stal nástroj negatívnych diskreditačných kampaní.
Tohoročnú predvolebnú kampaň – popri internete – zastihla aj ďalšia technická „vychytávka“ – detektor lži. Najskôr Igor Matovič vyzval svojich kandidátov, aby sa podrobili skúške na detektore lži, či zobrali úplatok, aby sa mu to vrátilo ako bumerang a kandidáti vyzvali jeho, aby na detektore lži odpovedal na otázky o pôvode svojej diplomovej práce. Trochu detinské, no v každom prípade je posielanie na detektor lži novým fenoménom predvolebného boja na Slovensku.
.zahmlievanie identity
Pri uvažovaní o nových fenoménoch súčasnej predvolebnej kampane mi nedá nepristaviť sa pri niečom, čo sa nazýva „99 percent – občiansky hlas“. Nemyslím to pejoratívne, len skrátka neviem, či je to strana, hnutie, združenie, iniciatíva, alebo len virtuálna značka. Ak sa záujemca na internetovej stránke „99% - občiansky hlas“ chce dozvedieť, „Čo je 99%“, nájde „vyhlásenie občianskej iniciatívy 99%“. Reklamná kampaň ešte pred jej oficiálnym začatím bola financovaná prostredníctvom občianskeho združenia „Občan v akcii“. Isteže, všetky tieto „biele kone“ sú prísne účelové – jednak majú vzbudiť dojem, že ide o súčasť globálneho protestného hnutia a jednak sú nastrčené pre obchádzanie zákona o reklame a etického kódexu tvorby reklamy (pred pár dňami „občiansky hlas – Ivan Weiss“, ako sa sám nazýva, potvrdil, že „do toho dáva svoje súkromné zdanené peniaze“). Podobné zahmlievanie svojej identity však neveští nikdy nič dobré. Preto reklama, v ktorej sa tvrdí, že „Toto je naša chvíľa, keď môžeme spolu zmeniť Slovensko“ vyznieva priam cynicky.
.tri implikácie
Diskreditačné kampane, posielanie kandidátov na detektor lži, zneprehľadňovanie svojej identity, to všetko sú faktory, ktoré vo svojom súhrne majú tri dôležité implikácie. Prvou je silnejúci sklon verejnosti ku generalizáciám. Aktivisti, žurnalisti, ale i občania majú tendenciu čoraz častejšie hovoriť, že „politici nám tu 22 rokov dokazovali, že sú niečo viac, 22 rokov opíjali rožkom svojich voličov, kradli“. Naozaj? Úplne všetci? Netreba mať ilúzie o politikoch, ale hádzať všetkých do jedného vreca je nekorektné. Druhým dôsledkom je strata ilúzií o médiách na Slovensku. Žurnalisti očarení možnosťami internetu dnes skutočne zverejnia čokoľvek, čo aspoň trocha zaváňa konfliktom a je prikryté rúškom tajomstva. No a napokon, treťou – najzávažnejšou – implikáciou je nihilizmus, ktorý sa šíri spoločnosťou. Mnoho ľudí sa volieb neplánuje zúčastniť a mnohí z tých, ktorí voliť pôjdu, sa rozhodnú až za plentou vo volebnej miestnosti. Jednoducho zavrú oči a bodnú svoj prst do zoznamu strán. Zaškrtnú stranu, ktorú im naslepo ukáže náhoda. Veď je to úplne jedno.
Autor je spolumajiteľ a riaditeľ spoločnosti United Consultants, zameranej na marketingové poradenstvo
Už aj v minulých voľbách internet zohral významnú rolu - vznikla facebooková skupina „Červenú Ficovi“, cez sociálnu sieť vznikla zbierka na Shootyho bigboardy „Mám dosť. A Vy?“, iniciatíva „Lipšic v obývačke“, internetom sa šírili vtipné i menej vtipné „dorábky“ bilbordov strán a podobne. Internet bol v roku 2010 skôr miestom spontánnej „ľudovej tvorivosti“, dnes sa z neho stal nástroj negatívnych diskreditačných kampaní.
Tohoročnú predvolebnú kampaň – popri internete – zastihla aj ďalšia technická „vychytávka“ – detektor lži. Najskôr Igor Matovič vyzval svojich kandidátov, aby sa podrobili skúške na detektore lži, či zobrali úplatok, aby sa mu to vrátilo ako bumerang a kandidáti vyzvali jeho, aby na detektore lži odpovedal na otázky o pôvode svojej diplomovej práce. Trochu detinské, no v každom prípade je posielanie na detektor lži novým fenoménom predvolebného boja na Slovensku.
.zahmlievanie identity
Pri uvažovaní o nových fenoménoch súčasnej predvolebnej kampane mi nedá nepristaviť sa pri niečom, čo sa nazýva „99 percent – občiansky hlas“. Nemyslím to pejoratívne, len skrátka neviem, či je to strana, hnutie, združenie, iniciatíva, alebo len virtuálna značka. Ak sa záujemca na internetovej stránke „99% - občiansky hlas“ chce dozvedieť, „Čo je 99%“, nájde „vyhlásenie občianskej iniciatívy 99%“. Reklamná kampaň ešte pred jej oficiálnym začatím bola financovaná prostredníctvom občianskeho združenia „Občan v akcii“. Isteže, všetky tieto „biele kone“ sú prísne účelové – jednak majú vzbudiť dojem, že ide o súčasť globálneho protestného hnutia a jednak sú nastrčené pre obchádzanie zákona o reklame a etického kódexu tvorby reklamy (pred pár dňami „občiansky hlas – Ivan Weiss“, ako sa sám nazýva, potvrdil, že „do toho dáva svoje súkromné zdanené peniaze“). Podobné zahmlievanie svojej identity však neveští nikdy nič dobré. Preto reklama, v ktorej sa tvrdí, že „Toto je naša chvíľa, keď môžeme spolu zmeniť Slovensko“ vyznieva priam cynicky.
.tri implikácie
Diskreditačné kampane, posielanie kandidátov na detektor lži, zneprehľadňovanie svojej identity, to všetko sú faktory, ktoré vo svojom súhrne majú tri dôležité implikácie. Prvou je silnejúci sklon verejnosti ku generalizáciám. Aktivisti, žurnalisti, ale i občania majú tendenciu čoraz častejšie hovoriť, že „politici nám tu 22 rokov dokazovali, že sú niečo viac, 22 rokov opíjali rožkom svojich voličov, kradli“. Naozaj? Úplne všetci? Netreba mať ilúzie o politikoch, ale hádzať všetkých do jedného vreca je nekorektné. Druhým dôsledkom je strata ilúzií o médiách na Slovensku. Žurnalisti očarení možnosťami internetu dnes skutočne zverejnia čokoľvek, čo aspoň trocha zaváňa konfliktom a je prikryté rúškom tajomstva. No a napokon, treťou – najzávažnejšou – implikáciou je nihilizmus, ktorý sa šíri spoločnosťou. Mnoho ľudí sa volieb neplánuje zúčastniť a mnohí z tých, ktorí voliť pôjdu, sa rozhodnú až za plentou vo volebnej miestnosti. Jednoducho zavrú oči a bodnú svoj prst do zoznamu strán. Zaškrtnú stranu, ktorú im naslepo ukáže náhoda. Veď je to úplne jedno.
Autor je spolumajiteľ a riaditeľ spoločnosti United Consultants, zameranej na marketingové poradenstvo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.