Žilinčania totiž išli na vec úplne inak. Najprv v roku 1998 vzniklo občianske združenie Truc sphérique, ktoré založili mladí aktivisti túžiaci podporovať vo svojom meste tvorivosť a súčasné umenie. Jeho členovia postupne získavali skúsenosti a zvyšovali svoje ambície. O päť rokov neskôr si našli prázdnu industriálnu budovu – stanicu Žilina - Zárečie, zrekonštruovali ju a rozbehli v nej pestrý kultúrny život. Získali ďalšie skúsenosti, a aj dobré meno. Dnes ich berie vážne mesto, štátni úradníci, umelci, tvorcovia, ale najmä Žilinčania. Chápu, že združenie mestu dáva veľkú pridanú hodnotu, za ktorou sa oplatí prísť aj z iných slovenských končín.
Keď Židovská náboženská obec v Žiline hľadala nájomcu pre svoju zreštituovanú budovu neologickej synagógy, OZ Truc sphérique bolo prirodzenou voľbou.
Obidve strany pochopili, že si môžu byť prospešné. Spoločne môžu zachrániť vzácnu pamiatku modernej architektúry, ktorú v roku 1927 projektoval významný nemecký architekt Peter Behrens, a dať jej dôstojnú a primeranú náplň. ŽNO za symbolické nájomné prenajala synagógu ľuďom z Truc Sphérique a tí pripravili projekt na nové kultúrne centrum s výstavnými priestormi, menším kinom, kníhkupectvom i kaviarňou.
Projekt zaujal aj ministerstvo kultúry, ktoré už poskytlo prvý grant na vypracovanie pamiatkarskej štúdie a projektu. K dvojici iniciátorov projektu – teda k Marekovi Adamovi a Fedorovi Blaščákovi – sa pridal architekt Martin Jančok. Ten už na tlačovke predviedol, ako plánuje synagógu prerobiť. Vyzerá to dobre a neznie to vôbec utopicky. Naopak, je tu všetko premyslené, vyprojektované a aj prepočítané.
Premena žilinskej synagógy na kunsthalle má stáť 1 milión eur. So štátom či mestom sa tu síce tiež počíta, ale nie ako s hlavnými financovateľmi. Prostriedky by sa mali vyskladať z verejných zdrojov, z firemného sponzoringu a z darov od individuálnych mecenášov. Počíta sa aj s pomocou nórskych grantov či s nefinančnou pomocou ľudí a firiem.
Adamov s Blaščákom nechcú iba kunsthalle, ide im o viac – chcú dokázať, že sa v kultúrnej sfére dá fungovať aj inak, bez čakania na pomoc od štátu. Ako povedal Fedor Blaščák, od štátu chcú najmä štandardné podmienky v grantovom prostredí.
„Chceme prekročiť nárokovú mentalitu umelcov na Slovensku," tvrdia ľudia, ktorí rozbiehajú žilinský projekt. Dokonca hovoria o akomsi generačném étose, lebo cítia potrebu rozbehnúť nezávislú kultúrnu inštitúciu, ktorá bude fungovať.
To, čo s veľkou pokorou, skromnosťou a profesionalitou predniesli na tlačovke ľudia stojaci za žilinskou kunsthalle, bolo svojím spôsobom prelomové. Je za tým čosi zdravé, normálne, životaschopné. A malo by to byť inšpiratívne aj pre bratislavské kruhy.
Keď Židovská náboženská obec v Žiline hľadala nájomcu pre svoju zreštituovanú budovu neologickej synagógy, OZ Truc sphérique bolo prirodzenou voľbou.
Obidve strany pochopili, že si môžu byť prospešné. Spoločne môžu zachrániť vzácnu pamiatku modernej architektúry, ktorú v roku 1927 projektoval významný nemecký architekt Peter Behrens, a dať jej dôstojnú a primeranú náplň. ŽNO za symbolické nájomné prenajala synagógu ľuďom z Truc Sphérique a tí pripravili projekt na nové kultúrne centrum s výstavnými priestormi, menším kinom, kníhkupectvom i kaviarňou.
Projekt zaujal aj ministerstvo kultúry, ktoré už poskytlo prvý grant na vypracovanie pamiatkarskej štúdie a projektu. K dvojici iniciátorov projektu – teda k Marekovi Adamovi a Fedorovi Blaščákovi – sa pridal architekt Martin Jančok. Ten už na tlačovke predviedol, ako plánuje synagógu prerobiť. Vyzerá to dobre a neznie to vôbec utopicky. Naopak, je tu všetko premyslené, vyprojektované a aj prepočítané.
Premena žilinskej synagógy na kunsthalle má stáť 1 milión eur. So štátom či mestom sa tu síce tiež počíta, ale nie ako s hlavnými financovateľmi. Prostriedky by sa mali vyskladať z verejných zdrojov, z firemného sponzoringu a z darov od individuálnych mecenášov. Počíta sa aj s pomocou nórskych grantov či s nefinančnou pomocou ľudí a firiem.
Adamov s Blaščákom nechcú iba kunsthalle, ide im o viac – chcú dokázať, že sa v kultúrnej sfére dá fungovať aj inak, bez čakania na pomoc od štátu. Ako povedal Fedor Blaščák, od štátu chcú najmä štandardné podmienky v grantovom prostredí.
„Chceme prekročiť nárokovú mentalitu umelcov na Slovensku," tvrdia ľudia, ktorí rozbiehajú žilinský projekt. Dokonca hovoria o akomsi generačném étose, lebo cítia potrebu rozbehnúť nezávislú kultúrnu inštitúciu, ktorá bude fungovať.
To, čo s veľkou pokorou, skromnosťou a profesionalitou predniesli na tlačovke ľudia stojaci za žilinskou kunsthalle, bolo svojím spôsobom prelomové. Je za tým čosi zdravé, normálne, životaschopné. A malo by to byť inšpiratívne aj pre bratislavské kruhy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.