.len pred niekoľkými mesiacmi vtrhol na českú politickú scénu ako víchor. Bratislavský rodák Andrej Babiš, ktorý žije už dvadsať rokov v Prahe, založil vlastné politické hnutie Akcia nespokojných občanov – ANO 2011. Jeho cieľom je zatočiť s korupciou, pričom tvrdí, že štát prišiel od revolúcie rozkrádaním až o dva bilióny korún!
Babiš ešte pritvrdil, keď v šou Jana Krausa vyhlásil: „Bojím sa, že ma zastrelia napríklad teraz tí kmotri. Lebo som tu ako prvý povedal to, čo hovoria všetci.“ Dokonca povedal, že skorumpovaní sú aj ľudia z okolia prezidenta Václava Klausa. Českú republiku prirovnal k Palermu a s hnutím ANO 2011 chce vyhrať najbližšie voľby.
.nový Mussolini?
České médiá vzápätí Babiša rozoberali zo všetkých strán. Podnikateľ poskytoval ochotne rozhovory, pričom bol na titulkách hádam všetkých rešpektovaných novín a časopisov. Novinári ho však nešetrili, naopak: najďalej zrejme zašiel časopis Reflex, ktorý ho prirovnal k talianskemu fašistickému vodcovi Benitovi Mussolinimu.
„Babiš neznáša demokraciu, nemá rád trh. Má predstavu, že štát riadi manažérskymi metódami ako fabriku, kde sa len poslúchajú rozkazy,” povedal Reflexu ekonomický analytik Karel Kríž a dodal: „Keď sa Mussolini chystal pochodovať na Rím, aby ovládol Taliansko, hovoril v podstate ako Babiš. Všetci vám klamú, všetci kradnú, ja to viem! Poďme urobiť poriadok a prerobiť celý ten demokratický prežitý bordel.”
Možno je prirovnanie k fašistickému vodcovi prehnané, isté však je, že Babiš vyvolal v Česku takú vlnu emócií, ako už dlho nikto. A, samozrejme, vzbudil pochybnosti, či môže človek jeho rangu, ktorý postavil svoje podnikanie do veľkej miery na biznise so štátom, s čistým svedomím hovoriť o korupcii a prehnitom systéme.
Kto je vlastne Andrej Babiš, s odhadovaným majetkom dve miliardy eur označovaný za najbohatšieho Slováka? Aké praktiky používa v biznise? Kto sú jeho kone v slovenskej politike? A kam sa stratili sponzorské peniaze, ktoré mal darovať pred voľbami 2006 strane Smer?
.ideálny káder
Andrej Babiš sa veľmi hnevá, keď ho nálepkujú ako komunistického prominenta. No pre kariéru pracovníka zahraničného obchodu, ktorým sa stal začiatkom 80. rokov, mal ideálny kádrový profil: členmi strany boli jeho otec aj matka. Tá dokonca pracovala v Ústave marxizmu – leninizmu. „Moja matka celý život bojovala za to, aby jej deti v živote uspeli. Aj preto sa nechala zamestnať v tomto ústave,” tvrdí vo svojom oficiálnom životopise Babiš.
Vďaka otcovi prežil väčšinu detstva aj časť mladosti v zahraničí. Najskôr v Etiópii, potom v Paríži a napokon v Ženeve, kam vycestovala Babišova rodina rok po okupácii Československa – jeho otec tam totiž pôsobil v stálej misii ČSSR pri OSN. Babiš začal chodiť vo Švajčiarsku aj na gymnázium, napokon však zmaturoval v Bratislave. V roku 1974 ho prijali na Vysokú školu ekonomickú, kde študoval zahraničný obchod.
Už počas školy bol Babiš aktívny zväzák a funkcionár. Dokonca sa stal vedúcim odborového združenia SZM. „Na škole, o ktorej sa hovorilo, že ju dokončí každý, koho nezrazí električka, som sa nudil. Preto som sa venoval práci v medzinárodnej organizácii študentov AIESEC. Vďaka tomu som mohol brigádovať v zahraničí – dvakrát vo Francúzsku a raz v Belgicku.” Školu skončil s červeným diplomom.
.šikovný a pracovitý
V roku 1978 si Babiša vytypovali za kandidáta strany. O dva roky neskôr sa stal – v duchu rodinnej tradície – jej riadnym členom. Dôvod? Babiš priznal, že chcel cestovať a ako komunista mal väčšiu šancu, že sa dostane von cez Podnik zahraničného obchodu (PZO). Po nástupe do PZO Petrimex sa rýchlo vypracoval medzi špičku: vo veku 28 rokov sa stal Babiš zástupcom riaditeľa jednej z obchodných skupín v podniku.
Jeho bývalí kolegovia a spolupracovníci nešetria superlatívmi. „Pamätám si ho ako šikovného a pracovitého človeka,” hovorí Maroš Kondrót, dnes poslanec Smeru. „Bol to dobrý odborník a korektný spolupracovník, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť,” spomína Vladimír Bartoš. „Pre mňa bol vždy vzorom podnikateľa, ktorý robil dvadsať hodín denne. Nepoznám takého zodpovedného človeka ako on,” dodáva Roman Karlubík.
Agilný Babiš neušiel pozornosti ŠtB. Tajní ho prvýkrát kontaktovali v novembri 1980. „Na pracovisku je hodnotený ako obchodne zdatný pracovník. Má spoločenské vystupovanie, vie rýchlo nadviazať kontakt,” napísal v októbri 1982 kapitán ŠtB Július Šuman. Tajní považovali Babiša za ideálny typ aj pre jeho silný citový vzťah k dcére, čo mala byť záruka, že nezneužije cesty na Západ k emigrácii.
.agent Bureš
ŠtB ho najskôr zaevidovala ako dôverníka, o čom nemusel vedieť. V novembri 1982 ho však preradili do kategórie agent, čo už je forma vedomej spolupráce s ŠtB. A zo spisu vyplýva, že Babiš zrejme vedel, o čo ide, keďže na stretnutí so svojimi riadiacimi dôstojníkmi mal vyjadriť obavu, či nebude prezradený, pretože by mu to mohlo poškodiť v práci.
V bratislavskej vinárni u obuvníka mal podpísať aj „písomný záväzok, ktorý bol zakamuflovaný v propagačnej brožúre”. Babiš to vraj urobil „bez ďalších otázok”, pričom si vybral krycie meno Bureš. Dostal telefónne číslo pre naliehavé prípady, heslo pre spojenie s operatívnym pracovníkom ŠtB aj inštruktáž o dodržiavaní zásad konšpirácie.
Podľa spisu sa Babiš v rokoch 1982 – 1985 s tajnými stretol minimálne 17-krát. Bol aj v takzvanom prepožičanom byte (PB), kde sa eštebáci stretávali so svojimi informátormi. V zozname dokumentov je legenda do PB aj záznam o „vyvedení z bytu”. Potom bola spolupráca prerušená, keďže Petrimex poslal Babiša na dlhodobý pracovný pobyt do Maroka.
.ohováral svokra?
Podnikateľ však tvrdí, že nebol spolupracovníkom ŠtB. „ŠtB ma začiatkom 80. rokov kontaktovala vo veci dovozu sýrskych fosfátov. Išlo o oficiálny kontakt, o ktorom bol informovaný aj môj vtedajší zamestnávateľ. Nešlo o žiadnu spoluprácu v pozícií agenta. V rámci tohto oficiálneho kontaktu sa ŠtB zaujímala len o problematiku, ktorá súvisela s predmetom činnosti PZO Petrimex Bratislava,” povedal .týždňu. Babiš už podal žalobu na slovenský Ústav pamäti národa, ktorý ho vraj eviduje ako agenta neoprávnene.
Formálne bol Babiš získaný na spoluprácu do problematiky „ochrany zahraničného obchodu”. A zo spisu vyplýva, že v jeho prípade tajných naozaj zaujímala aj ekonomická trestná činnosť. Babiš sa mal napríklad vyjadriť, že „vidí priestor na trestnú činnosť vo vývoze druhotných surovín za ceny nevýhodné pre ČSSR, ako aj v nezodpovednom prístupe k vývozným fondom vo výrobných podnikoch”. Babišov spis bol navyše krátko po revolúcii z veľkej časti zničený. Jeho súčasťou síce boli aj vlastnoručné správy, ich obsah však z dôvodu skartácií nepoznáme.
Aj preto je dnes ťažké posúdiť, ako ďaleko zašiel Babiš v informovaní o konkrétnych ľuďoch – hoci zo spisov jeho vtedajších kolegov vyplýva, že ŠtB z nich spravidla vytiahla aj citlivé informácie zo súkromia iných (viac v článku Partia eštebákov?). Prinajmenšom zvláštne však pôsobí zmienka o svokrovi, o ktorom mal Babiš tajným povedať: „V priebehu rozhovoru uviedol, že dlhší čas neudržuje styky s otcom svojej manželky, pretože nesúhlasí s jeho morálkou.” Podľa Babiša totiž „vyhľadáva známosti s dievčatami jemu vekovo neprimeranými”.
Podnikateľ však tvrdí, že o osobnom živote sa s eštebákmi nebavil. „Vyjadrenia na osobu môjho bývalého svokra, ktoré uvádzate, mali údajne odznieť počas takzvaného viazacieho aktu. Na žiadnom takomto akte som sa nezúčastnil, a preto som sa ani nemohol vyjadrovať o osobe môjho bývalého svokra či iného rodinného príslušníka,” povedal Babiš. Spomínané výroky zo spisu ŠtB preto považuje za „účelový výmysel”.
.poistka pred Mečiarom
Počas revolúcie v roku 1989 bol Babiš v spomínanom Maroku. „Ani sme poriadne nevedeli, čo sa dialo u nás doma.” Babiš tvrdí, že chcel v tejto africkej krajine zostať natrvalo – ku koncu pobytu totiž dostal ponuku pracovať pre bohatú marockú rodinu. Napokon sa však v roku 1991 vrátil do Československa, kde sa stal riaditeľom jednej obchodnej skupiny v Petrimexe.
„V roku 1992, keď už bolo jasné, že Klaus a Mečiar sa dohodli na rozdelení Československa, som na porade vedenia povedal, že musíme urobiť kanceláriu a následne aj firmu v Prahe, pretože budú dva samostatné štáty a biznis v Česku by sa mal robiť cez českú firmu,” tvrdí Babiš. Dňa 25. januára 1993 – len tri týždne po rozdelení Československa – založil Petrimex spoločnosť Agrofert.
Keď sa na jeseň 1994 vrátil na Slovensku k moci Vladimír Mečiar, Babiš sa poistil. Bolo totiž zrejmé, že v čase rozbiehajúcej sa privatizácie sa HZDS pokúsi o výmenu vedenia a následné ovládnutie Petrimexu. „Keďže sme to čakali, začiatkom roku 1995 prišlo k navýšeniu kapitálu v Agroferte švajčiarskym investorom,” spomína Babiš. Od tejto chvíle je majoritným vlastníkom firmy, pre ktorú dnes pracuje 27-tisíc ľudí.
.svet konšpirácií
Ako to bolo so spomínanou švajčiarskou finančnou injekciou, Babiš dodnes jasne nevysvetlil. Podľa novinára Dušana Valka navyše sprevádzali prevzatie Agrofertu podozrenia z manipulácie. V knihe Prípad I. – Počestný Andrej Babiš, ktorá vyšla v roku 2002, opisuje inkriminované valné zhromaždenie ako antedatované, pričom zverejnil aj kópiu záznamu z rokovania. Na dokumente je zároveň podpis jedného člena dozornej rady, ktorý sa však, podľa Valka, na rokovaní nezúčastnil.
Babiš chcel zastaviť distribúciu knihy, čo sa mu však nepodarilo. Tú totiž rozpredali skôr, ako ju súd zakázal. Podobne ako finančná skupina Penta, ktorá dnes blokuje vydanie knihy novinára Toma Nicholsona o kauze Gorila, však podal Babiš viacero žalôb na súd. Ten napokon Valka odsúdil za ohováranie a udelil mu pokutu 25-tisíc eur. Babiš označil jeho knihu pre český týždenník Euro za „pamflet, ktorý bol napísaný na objednávku môjho bývalého kolegu”.
Zdá sa, že tento spôsob uvažovania – to znamená svet plný konšpirácií, kde nič nevznikne náhodou, prípadne z vlastnej iniciatívy novinára – je Babišovi vlastný. Pri príprave textov o ňom sme sa totiž stretli s podobnou reakciou. „Hovorili mi kolegovia, že máte na mňa nejakú zákazku z Česka. Môj životopis je na webe, žalobu na neoprávnenú evidenciu ŠtB podal dr. Agner, takže neviem, čo potrebujete?” pýtal sa Babiš autora tohto článku cez SMS niekoľko dní pred zverejnením.
.tvrdý manažér
Od kauzy Valkovej knihy sa na Slovensku o Babišovi veľmi nehovorí. Väčšia časť jeho podnikateľských aktivít sa totiž viaže na Českú republiku. Aj u nás sa pritom postupne vypracoval na významného hráča v agrochemickom sektore. Pod impérium Agrofert spadá pekárenská dvojka na trhu Penam, Babiš má vlastné mlyny aj pekárne, pokúša sa presadiť v mliekarenstve. Okrem toho vlastní silnú hydinársku firmu (Hyza), ovláda obchod s krmivami aj hnojivami (Dusľo Šaľa).
Babiš, ktorý zamestnáva na Slovensku skoro šesťtisíc ľudí, má povesť tvrdého manažéra, ktorý často mení ľudí na dôležitých pozíciách.
Babiš je nesporne šikovný obchodník. Otázne je, do akej miery mu k úspechu pomohli konkrétni politici. V sektore, v ktorom podniká, sa totiž bez nich nezaobíde: a nejde len o štedré štátne dotácie. U našich západných susedov má Babiš dobré vzťahy hlavne so sociálnymi demokratmi. V Česku mu dokonca natoľko vychádzali v ústrety, až sa začalo hovoriť o „agrofertizácii českého vidieka” (viac v texte českej novinárky Táni Královej). Nominanti ČSSD v protimonopolnom úrade mu totiž umožnili spájať konkurenčné firmy spôsobom, že dnes má v českom poľnohospodárstve prakticky monopol. O niečo podobné sa už niekoľko rokov usiluje aj na Slovensku, kde má najlepšie kontakty s ľuďmi Roberta Fica.
.známi v Smere
Babiš tvrdí, že Fica prvýkrát stretol v roku 2006, keď navštívil ako premiér stánok Dusla Šala na Agrokomplexe Nitra. „Žiadny nadštandardný vzťah s ním nemám. Poznám ho rovnako ako pána Gašparoviča, Mikloša, Dzurindu, Figeľa, Bugára alebo Sulíka zo spoločenských akcií.“ Fico na otázku, kedy sa zoznámili, aký je ich vzťah a ako často sa stretávajú, neodpovedal. O poslancovi Kondrótovi, s ktorým sa spoznal v Petrimexe, Babiš povedal, že ho videl naposledy pred rokom 1995. „Nemám s ním žiadny vzťah.”
Babiš však podnikal s poslancom Smeru Pavlom Pavlisom, s ktorým bol v orgánoch firmy Port Service Bratislava. Babiš tvrdí, že Pavlisa pozná od roku 1992, keď poskytovala jeho firma Port Service Bratislava služby spojené s prekladom tovaru pre Petrimex. „Zoznámil nás pán Mierka, rakúsky podnikateľ, majiteľ firmy Mierka Donau Hafen. Spolupráca bola dobrá, Petrimex vstúpil do Port Servisu v roku 1995.”
Babiš hovorí, že s Pavlisom sa vidí približne raz do roka – pri spoločenských udalostiach bývalých kolegov z Petrimexu. Pavlis sa nám niekoľko týždňov vyhýbal. Keď sme sa ho v parlamente chceli spýtať na jeho vzťahy s Babišom, odmietol vyjsť z rokovacej sály. Telefón mal buď vypnutý, alebo ho nezdvíhal. Nereagoval ani na otázky, ktoré sme mu poslali mailom.
Babiš sa pozná aj s poslancom Smeru Ivanom Vargom, ktorý sedel v orgánoch spoločnosti Biotika s mecenášom strany Vladimírom Poórom. „Pána Vargu poznám prostredníctvom môjho bývalého zamestnanca pána Krištofčáka, ktorý sa stal generálnym riaditeľom Biotiky. Nemám s ním žiadny vzťah, nestretávame sa. Nevidel som ho najmenej sedem rokov,” tvrdí Babiš. „Predpokladám, že sme sa zoznámili pri nejakej spoločenskej udalosti. Naposledy sme sa stretli pred tromi alebo štyrmi rokmi,” povedal Varga.
.peniaze od Babiša
Užšiu spoluprácu s politikmi Smeru sa zrejme Babiš pokúsil nadviazať už pred voľbami v roku 2006. Ficova strana bola totiž vtedy v kurze, pričom bolo vysoko pravdepodobné, že zostaví budúcu vládu. A Babiš, ktorý vtedy posilňoval svoje podnikateľské aktivity aj na Slovensku, sa chcel poistiť – podobne ako v Česku je totiž podnikanie v agrorezorte do značnej miery závislé od rozhodnutí ľudí, ktorí sú práve pri moci. Babišovou poistkou mal byť sponzorský dar, ktorý sa však neobjavil v účtovníctve Smeru.
„Fico sa pýta Haščáka: ‚Čo hovoríte na čistiace procesy v Smere, ktoré som spustil?‘“. Haščák s nimi súhlasí, ale „otázka je, čo sa stalo s Fedorom (Flašíkom)“. Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany. Haščák hovorí, že: „tak sa cítil, takú mal pozíciu“. Fico hovorí, že na to všetkých upozorňoval v predstihu.” Aj tento dialóg z 22. marca 2006 je súčasťou spisu Gorila. Fico sa vtedy spolumajiteľovi finančnej skupiny Penta Jaroslavovi Haščákovi chválil, ako „zatočil” s neoficiálnym financmajstrom strany Fedorom Flašíkom.
Podľa informácií .týždňa si mal totiž Flašík nechať minimálne dva sponzorské dary – od Andreja Babiša a podnikateľa z Trnavy. V prípade Babiša mal byť sprostredkovateľom peňazí vtedajší člen predsedníctva strany a Flašíkov človek Oto Majzlan. Spojkou trnavského podnikateľa mal byť ďalší Flašíkov človek v orgánoch Smeru Richard Demovič.
.čierne fondy
Situáciou sa vtedy zaoberalo aj predsedníctvo strany. „Fico povedal, že Babiš dal Smeru nejaké sponzorské, ktoré k nám však nedorazili. Účtovne to zrejme neprebehlo,” povedal .týždňu poslanec Varga (pozri aj rámček). Jeho slová potvrdili, že Smer funguje na princípe akciovky, kde majú hlavné slovo ľudia ako Vladimír Poór či Juraj Široký. Prekvapením je, že medzi utajenými sponzormi strany zrejme figuroval aj Babiš, ktorý chce bojovať proti skorumpovaným českým politikom. Ak by išlo o štandardný dar, prečo by neposlal peniaze z osobného (firemného) účtu na oficiálne konto Smeru?
Doteraz sa vedelo len o sponzorskej zmluve medzi Flašíkom a podnikateľom Ľubomírom Blaškom, ktorý mal darovať Smeru pred voľbami 2002 rovných 32 miliónov korún. Jeden zo zakladateľov strany Bohumil Hanzel tvrdil, že videl aj notársky overenú kópiu zmluvy medzi Ficom a „skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ”. V zmluve sú vraj títo sponzori označení ako sympatizanti 1 až 5, pričom v roku 2006 im patrilo prvých 25 miest kandidátky Smeru (týždeň č.26/2006). A napokon je tu hlas podobný Ficovi, ktorý zohnal minimálne 75 miliónov korún pre stranu „vlastnou hlavou”.
Toľko kontext, späť k Babišovi. Výsledkom „čistiek”, o ktorých hovoril Fico podľa Gorily Haščákovi, bolo, že v roku 2006 vypadlo z kandidátky Smeru až 13 ľudí, ktorí boli spájaní s Flašíkom – vrátane jeho manželky Moniky, Majzlana aj Demoviča. Varga pripúšťa, že dôvodom mohol byť práve Babišov sponzorský dar. Beňová reagovala na Ficov postup vnútri strany veľmi emotívne. No keďže bolo pred voľbami, do otvoreného konfliktu nešla. Na otázku, či je pravda, že Fico vyslovil na adresu Flašíka podozrenia z machinácií, Beňová vtedy odpovedala: „V tejto chvíli nemienim pripúšťať nič iné ako politický rozmer problému.”
.zmenili názor
Aj Majzlan, ktorého manželka bola Flašíkovou asistentkou, bol vtedy navonok lojálny. „Nemám s tým problém, moje ambície sú skôr o práci v exekutíve,“ tvrdil Majzlan, v tom čase tieňový minister životného prostredia za Smer. Členom Ficovej vlády sa však napokon nestal. Dnes tvrdí, že „nevie o tom”, že by od Babiša prevzal nejaké peniaze. „Nebol som s ním v kontakte,“ hovorí Majzlan. O vyškrtnutí z kandidátky však hovorí inak, ako pred šiestimi rokmi. „Nebol to dôvod, ktorý by bol pre mňa prijateľný.“ Na pripomienku, že Fico zrejme argumentoval aj Babišovými peniazmi, reagoval Majzlan podráždene: „Nech si to potom zodpovie on. Ak niečo také vymýšľali, je to ich problém.“
Demovič, ktorý sa s Flašíkom spoznal v basketbalovom klube Pezinok, bol, naopak, Ficovým postojom evidentne zaskočený. „Som zakladajúci člen Smeru, mám legitimáciu s číslom 17,“ sťažoval sa v roku 2006. „Tento týždeň sa stretneme opäť a budeme pokračovať na tému ja a Smer.“ Dnes tvrdí, že o tom, že vypadne z kandidátky, vedel vopred. „To bola dohoda s predsedom, že pôjdem do exekutívy,“ povedal .týždňu Demovič. Zároveň odmieta, že bol sprostredkovateľom peňazí, ktoré mal strane darovať podnikateľ z Trnavy. „Žiadne peniaze som nikomu nepriniesol, ani nesprostredkoval. To ste na zlej adrese.“
Časopis .týždeň oslovil okrem Vargu aj ďalších desať ľudí, ktorí boli v čase kauzy Babiš v predsedníctve Smeru. „Prečo o ňom idete písať? Bola by škoda, keby ste ho zoťali, keď sa mu teraz v Česku tak darí,“ reagoval jeden z nich. Niektorí nevedeli, že Babiš daroval strane peniaze, ktoré si mal nechať Flašík (Maroš Kondrót, Marián Záhumenský). Iní tvrdia, že meno Babiš na rokovaní vôbec nepadlo (Renáta Zmajkovičová, Martin Glváč). „Možno v kuloároch,“ pripúšťa Glváč, ktorý v minulosti podnikal s Flašíkom. Viacerí však potvrdili, že Fico sa na predsedníctve jasne dištancoval od Flašíka, pretože mu prestal dôverovať.
.konflikt s Fedorom
Jazyky sa im však rozviazali až vtedy, keď sme vypli diktafón. „O Flašíkovi a kandidátke sa hovorilo na viacerých rokovaniach. Vnímal som to ako vyvrcholenie jeho konfliktu s Ficom,“ hovorí podpredseda strany, ktorý si želal zostať v anonymite. „Možno za tým boli aj peniaze, ale skôr si myslím, že Fico len využil príležitosť, aby sa ho zbavil,“ myslí si ďalší zdroj z predsedníctva Smeru. Podľa poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorý má dobré vzťahy s mecenášom strany Poórom, Ficovi prekážalo, „že Flašík o ňom šíri, že ho riadi, že je jeho politické dieťa a podobne“.
Podľa poslanca Miroslava Číža je logické, že okolo nominácií a kandidátky sú občas „tlaky rôzneho typu“. „Niekedy sa pritom nepoužívajú úplne ideálne metódy. Áno, toto tam bolo a výsledkom je, že pri tvorbe kandidátky sa zvolil iný postup,“ povedal .týždňu Číž. Europoslanec Boris Zala na priamu otázku, či bol dôvodom aj sponzorský dar od Babiša, ktorý si mal nechať Flašík, odpovedal: „Myslíte si, že vás budem informovať o tom, o čom sa rokuje u nás na predsedníctve?“
To, že za zmenou kandidátky mohli byť aj sponzorské peniaze, nevylúčil ani podpredseda strany Robert Kaliňák, ktorý si dobre rozumie s mecenášom strany Jozefom Brhelom. „Myslím, že išlo o nejaký problém medzi šéfom a Fedorom. Ale neviem o tom, že by tam bol niekde Babiš,“ dodal Kaliňák, ktorý si spomína, že raz bol ako advokát v právnom spore s firmou podnikateľa Babiša. „Myslím, že to bolo niekedy v rokoch 1995 – 1996. Osobne sme sa však nestretli.“
.fico: Budem vás žalovať
A čo hovoria na kauzu Babiš hlavní aktéri? Flašík sa v roku 2006 tváril nezúčastnene: „O ničom neviem, nič som nepočul a je mi to úplne jedno. To sú stranícke veci, ktoré ma vôbec nezaujímajú.“ Dnes tvrdí, že Babiša stretol len raz – niekedy v roku 1994 na tenisových kurtoch v Petržalke, ktoré patria Babišovi. „Žiadne peniaze som od neho nezobral. A neviem si predstaviť, že by to urobili ľudia ako Majzlan alebo Demovič, nebol na to ani dôvod,” povedal .týždňu Flašík. Na otázku, prečo vypadli títo ľudia z kandidátky, však nevedel odpovedať.
Fico bol v roku 2006 pomerne zdržanlivý. „Nebudeme šíriť klebety,” povedal vtedy .týždňu. Jeho nezvyčajne pokojná reakcia však bola logická, keďže bol zdanlivo na správnej strane – cez kuloáre totiž intenzívne vysielal signály, že sa vysporiadal s „podvodníkom” Flašíkom, ktorý mu už dlho pil krv. To, že kandidáti iných mecenášov strany zostali po spomínanej „čistke” nedotknutí, už nikto neriešil. Po kauze Gorila je však Fico zjavne nervóznejší.
„Strana Smer nedostala od podnikateľa Babiša ani jeho firiem žiadny dar a preto ho ani nemôže mať evidovaný vo finančnej správe. Z uvedeného vyplýva, že strana ani nemala byť prečo zaviazaná tomuto podnikateľovi. Príbeh, ktorý svojimi otázkami naznačujete, je celý nepravdivý a vykonštruovaný. V prípade, že bude takýmto spôsobom poškodené meno strany, zvlášť v tomto citlivom období pred voľbami, budeme sa brániť súdnou cestou,” odkázal .týždňu cez hovorcu strany Erika Tomáša.
.babiš: Chcete škodiť Smeru
Babiš si ešte predtým, ako odpovedal na otázky o sponzorskom dare pre Smer, neodpustil osobnú poznámku: „Vážený pán redaktor, obdržal som Vaše zlomyselné a lživé otázky. Chápem, že Váš časopis, ktorý údajne patrí pánu Kvasnicovi, právnikovi SDKÚ a ďalších prominentov, hľadá pred voľbami senzáciu s cieľom poškodiť Smer a moju osobu. Korupčný systém, v ktorom žijeme, zasahuje, samozrejme, aj médiá. Mam s tým bohaté skúsenosti.” Babiš zároveň odmieta, že by daroval Smeru nejaké peniaze. „Žiadnej strane sme nikdy nepomáhali ani finančne ani inak. Vaše otázky sú sprosté lži, výmysly a drzá provokácia. Majzlana ani Flašíka nepoznám a v živote som s nimi nehovoril.“
Babiš mal tiež po voľbách 2006 odporučiť Ficovi za predsedu Štátnych hmotných rezerv Mariána Čakajdu. „S pánom Babišom sa poznám dvadsať rokov,“ priznal Čakajda. „Moja firma je dodávateľom hydiny pre jeho Hyzu Topoľčany.“ Čakajda potvrdil, že má dobré vzťahy aj s Ficom. „Poznáme sa roky, sme z jedného regiónu.“ O tom, že by ho práve Babiš odporučil Ficovi, však nevedel. „Toto počujem prvýkrát.“
Babiš tvrdí, že ide o „ďalšiu lož“. „Ficovi som nič nenavrhoval a s Čakajdom som nikdy osobne nespolupracoval. Nie som nákupca živej hydiny pre Hyzu, preto som pána Čakajdu nevidel roky a neprichádzam s ním do styku.“ Fico na otázky, prečo navrhol za šéfa hmotných rezerv Čakajdu a či je pravda, že mu ho odporučil Babiš, neodpovedal.
.lobing v parlamente
Podľa informácií .týždňa sa Babišovi ľudia angažovali aj pri zmene zákona o potravinách, ktorú schválila Ficova vláda v marci 2010. Išlo o to, že obchody mali predávať čerstvé pekárenské výrobky zabalené a cez pult, čo mohlo vyhovovať firmám ako Penam, ktoré dodávajú aj balený chlieb a pečivo. „Podľa obchodníkov to povedie k zdražovaniu a vo veľkých predajniach k obmedzeniu ponuky či zhoršeniu kvality, pretože sa bude predávať len zabalený, už vychladnutý chlieb,” napísal vtedy denník Pravda.
Novelu formálne predkladal vtedajší minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan (HZDS), ale vo vláde mal väčšinu Smer. Chovan však hovorí, že za zmenou zákona nebol lobing, ale nadpráca úradníkov. „Ak aj bol nejaký lobing, tak tí ľudia neboli za poslancami HZDS,“ povedal .týždňu. Podľa neho nebolo cieľom zákona zlikvidovať Babišovu konkurenciu, ale zvýšiť hygienu predaja. Novelou sa následne zaoberal parlament. „Ako poslanec si pamätám, že v parlamente sa vtedy pohybovali aj rôzni lobisti,“ potvrdil .týždňu bývalý minister Miroslav Jureňa. V tom čase bol členom HZDS, teraz ide do volieb na kandidátke SNS.
Zákon však narazil na tvrdý odpor obchodníkov. Jureňa vzápätí na rokovaní výboru pre pôdohospodárstvo presadil, aby bola povinnosť baliť chlieb a pečivo do vreciek, respektíve, predávať ich cez pult, zo zákona vypustená. „Vnímal som to veľmi negatívne.“ Poslanec Smeru Marián Záhumenský následne na rokovaní pléna navrhol kompromis: pekárenské výrobky môžu byť v uzavretých boxoch, pričom obchodníci musia zabezpečiť len rukavice alebo kliešte na ich naberanie. „Nevnímal som, že by za tým mohol byť pán Babiš. Ale uvedomoval som si, že by to mohlo zlikvidovať niektoré malé pekárne,“ povedal .týždňu Záhumenský.
.loboval u Simona
Na druhý deň po schválení spomínaného kompromisu denník SME skonštatoval, že poslanci „zmarili možnosť väčšieho ovládnutia trhu firmami, ktoré dodávajú do obchodov zabalené pečivo”. Babiš však tvrdí, že spoločnosť Penam vyrába a dodáva väčšinu pekárenského sortimentu vo forme nebalených výrobkov. „Len menšiu časť sortimentu vyrábame a dodávame na trh vo forme balených výrobkov.”
Aj preto vraj nemal dôvod lobovať za pôvodný návrh, pretože by to vyvolalo tlak aj na jeho firmu, aby dodávala celý sortiment ako balený. „V takomto prípade by aj našej spoločnosti výrazne stúpli náklady. Táto novela je prijateľnejšia než tá, ktorú pôvodne navrhla vláda,” tvrdí Babiš. Silným firmám ako Penam by však ani pôvodný návrh neuškodil tak ako malým pekárňam, ktoré by zrejme úplne zlikvidoval. Fico na otázku, či je pravda, že Babiš uňho loboval za pôvodný návrh zákona, neodpovedal.
Po zmene vlády Babiš kontaktoval aj súčasného ministra Zsolta Simona. (Most-Híd). „Chcel, aby prijala slovenská vláda nariadenie o dovoze potravín, ako je to v Českej republike. Išlo o ochranu vnútorného trhu, aby sme vedeli kontrolovať možné riziká spojené s dovozom potravín,“ hovorí Simon. Minister s tým však nesúhlasil, pričom Babišovi povedal, že o tom môže rozhodnúť len slovenský parlament, ktorý už mal pripravenú novelu zákona v tejto veci. „Chcel na to ísť rýchlejšou cestou, na čo som však nevidel dôvod,“ tvrdí Simon.
.becík: Je to férový chlap
Raz sa s Babišom stretol aj Jureňa. „Oslovil ma pán Babiš. Bolo to neformálne rokovanie o fungovaní v rezorte a podobne. Pôsobil na mňa ako veľmi cielavedomý a pracovitý človek, ktorý vie, čo chce.“ Babiš kontaktoval aj Chovana. „Nebol to lobing, ale normálne pracovné rokovanie o cenách agrochemikálií, pretože sme zistili, že niektoré z nich sa u nás po vstupe do eurozóny predávajú až o 37 percent drahšie ako v Maďarsku či Poľsku. Pán Babiš na mňa pôsobil veľmi dobre – ako podnikateľ, ktorý je v obraze.“
Poslanec Záhumenský sa s Babišom stretne asi tri alebo štyrikrát do roka – najmä na konferenciách o poľnohospodárstve. „Myslím, že je úspešný, pretože má jasno v tom, čo chce a ide za svojím cieľom.“ K najväčším Babišovým obdivovateľom však zrejme patrí Chovanov predchodca vo funkcii ministra Stanislav Becík. „Stretli sme sa asi päťkrát. Na začiatku som bol trochu skeptický, že buduje z agrosektoru akýsi Sovietsky zväz. Keď som však videl, akým smerom to kormidluje, tak mám pred ním veľkú úctu.”
Podľa Becíka je Babiš férový chlap. „Ten človek niečo vie. Je odchovaný v zahraničí, jazykovo vybavený. Navyše nie je žiadny nafúkanec, ktorý by sa okázalo vyvážal v bavorákoch. Ak bude robiť politiku tak, ako vedie svoje firmy, tak to len vítam. Všetci naši politici by sa mohli od neho učiť,” myslí si Becík, ktorý bol ako minister nominantom HZDS. Dnes je tieňovým šéfom rezortu za stranu Smer. „Nie som členom strany, ale je pravda, že som bol na jej sneme.“
.monopol na trhu
Názory na spôsob, akým Babiš podniká, sa však rozchádzajú. Jureňa upozorňuje na jeho snahu o monopol v agrosektore, keďže má pod kontrolou celý reťazec – od hnojív a chémie cez spracovateľstvo až po výrobu a predaj poľnohospodárskych produktov. „Určite je dobré, keď sú tu aj takéto veľké podniky či dokonca impériá, ale nemali by žiť na úkor tých menších. Je to podobné ako spor obchodných reťazcov a malých potravín. Ja hovorím ži a nechaj žiť: každý by mal nájsť mieru.“
Podobný názor má aj bývalý štátny tajomník rezortu, dnes poslanec parlamentu Ján Golian (SDKÚ). „Poľnohospodári mi hovoria, že prítomnosť pána Babiša cítiť všade. Je prirodzené, že každý dravec sa snaží odkrojiť čo najväčší podiel na trhu. Tým viac, že toto odvetvie je významne dotované. Nie je to však také podnikanie, aké by malo byť.“ Golian si tiež všimol, že Babiš veľa investuje do biznisu s potravinami – menej sa však venuje diverzifikácii do obnoviteľných zdrojov energií.
Bývalý štátny tajomník rezortu, dnes poslanec Marián Radošovský (KDH) upozorňuje, že Babiš rozširuje svoje impérium aj vďaka nečinnosti stavovských komôr, ktoré by mali podobné aktivity korigovať. „Len to mlčky sledujú a nekonajú. Často som im to vyčítal, nič sa však nezmenilo. Potom sa nemôžeme čudovať, ak sa to prejaví na kvalite potravín aj na cenách.“ Podľa neho by mali farmári viac pestovať a spracovávať vlastné výrobky, aby „narovnali ten reťazec“. „Výsledkom budú možno drahšie, ale kvalitné a čerstvé potraviny bez prísad.“
.riziká koncentrácie
Exminister Chovan si, naopak, nemyslí, že Babiš zneužíva svoje postavenie na trhu. „Hádam s výnimkou hnojív, kde bolo vždy dominantné Duslo Šaľa.“ Podľa poslanca Záhumenského nie je problém ani v tom, že Babiš vo veľkom skupuje konkurenčné firmy, čím tiež posilňuje svoje postavenie na trhu. „Ak tomu chceme zabrániť, tak zastavme úpadok našich podnikov.“ Ako to chce urobiť, nepovedal. Babiš doteraz investoval do nákupu slovenských firem skoro 200 miliónov euro.
Minister Simon vidí riziko silnej koncentrácie podnikateľských aktivít v jedných rukách najmä v oblasti hydiny. „Je tu množstvo výrobcov hydiny, ktorí ju však nemajú kde zabíjať – preto sú nútení ísť k Babišovi.“ Podľa neho však môže byť spájanie firiem aj pozitívne. „V rámci európskeho priestoru sa môžu presadiť len silní. Globalizácia si totiž vyžaduje aj istú koncentráciu, inak nebudeme konkurencieschopní.“
Protimonopolný úrad momentálne posudzuje Babišovu snahu o spojenie pekárenských firiem Penam a United Bakeries. Ak mu vyhovie, Babiš ovládne podľa týždenníka Trend až 40 percent trhu s pečivom. Hoci konanie o takzvanej koncentrácii obvykle trvá maximálne 30 dní, v tomto prípade požiadal úrad o predĺženie lehoty. „Ide o dosť veľkú koncentráciu, ktorá sa nedá vybaviť rýchlo. Vyhodnocujeme viac vecí, keďže Agrofert vlastní aj mlyny, má aj výrobu a predaj múky,“ hovorí predseda úradu Tibor Menyhart.
.skompromitovaný politik
Podľa neho tak nedochádza len k horizontálnej, ale aj k vertikálnej koncentrácii. „Musíme sa zamýšľať aj nad tým, ako to môže ovplyvniť celý dodávateľský reťazec,“ vysvetľuje Menyhart, ktorý zatiaľ nevedel povedať, ako úrad rozhodne. „Keby to nebolo také komplikované, už by sme zrejme dávno rozhodli v Babišov prospech.“ Prvostupňové rozhodnutie úradu by mohlo byť známe niekedy v apríli.
V prípade zamietavého stanoviska sa navyše môže Babiš odvolať, takže teoreticky môže trvať celé konanie aj rok. O necelé dva týždne sú však na Slovensku voľby, ktoré môžu celý proces, naopak, urýchliť. Ak bude totiž dominantnou stranou novej vlády Smer a vymení vedenie úradu, iný bude zrejme aj prístup k Babišovi. Súčasného riaditeľa Menyharta totiž presadil do funkcie minister pôdohospodárstva Simon.
Andrej Babiš to má premyslené dobre: podnikanie so základnými potravinami je určite menšie riziko ako napríklad investície do nehnuteľností. Na chlieb, múku, mäso či mlieko budú mať ľudia bez ohľadu na to, či je nejaká kríza, alebo nie. Navyše je evidentné, že Babiš sa vie pohybovať aj v politickom zákulisí, čo je pre jeho biznis rovnako dôležité ako dobrá úroda alebo štedré dotácie.
Problém je, že sám sa ako politik skompromitoval skôr, ako do nej stihol vstúpiť. Aj po svedectve poslanca Smeru Vargu o sponzorskom dare, ktorý mal zrejme zostať utajený, sú totiž Babišove reči o Palerme, ktoré prišiel vyčistiť, len lacným sloganom pre naivných voličov.
Babiš ešte pritvrdil, keď v šou Jana Krausa vyhlásil: „Bojím sa, že ma zastrelia napríklad teraz tí kmotri. Lebo som tu ako prvý povedal to, čo hovoria všetci.“ Dokonca povedal, že skorumpovaní sú aj ľudia z okolia prezidenta Václava Klausa. Českú republiku prirovnal k Palermu a s hnutím ANO 2011 chce vyhrať najbližšie voľby.
.nový Mussolini?
České médiá vzápätí Babiša rozoberali zo všetkých strán. Podnikateľ poskytoval ochotne rozhovory, pričom bol na titulkách hádam všetkých rešpektovaných novín a časopisov. Novinári ho však nešetrili, naopak: najďalej zrejme zašiel časopis Reflex, ktorý ho prirovnal k talianskemu fašistickému vodcovi Benitovi Mussolinimu.
„Babiš neznáša demokraciu, nemá rád trh. Má predstavu, že štát riadi manažérskymi metódami ako fabriku, kde sa len poslúchajú rozkazy,” povedal Reflexu ekonomický analytik Karel Kríž a dodal: „Keď sa Mussolini chystal pochodovať na Rím, aby ovládol Taliansko, hovoril v podstate ako Babiš. Všetci vám klamú, všetci kradnú, ja to viem! Poďme urobiť poriadok a prerobiť celý ten demokratický prežitý bordel.”
Možno je prirovnanie k fašistickému vodcovi prehnané, isté však je, že Babiš vyvolal v Česku takú vlnu emócií, ako už dlho nikto. A, samozrejme, vzbudil pochybnosti, či môže človek jeho rangu, ktorý postavil svoje podnikanie do veľkej miery na biznise so štátom, s čistým svedomím hovoriť o korupcii a prehnitom systéme.
Kto je vlastne Andrej Babiš, s odhadovaným majetkom dve miliardy eur označovaný za najbohatšieho Slováka? Aké praktiky používa v biznise? Kto sú jeho kone v slovenskej politike? A kam sa stratili sponzorské peniaze, ktoré mal darovať pred voľbami 2006 strane Smer?
.ideálny káder
Andrej Babiš sa veľmi hnevá, keď ho nálepkujú ako komunistického prominenta. No pre kariéru pracovníka zahraničného obchodu, ktorým sa stal začiatkom 80. rokov, mal ideálny kádrový profil: členmi strany boli jeho otec aj matka. Tá dokonca pracovala v Ústave marxizmu – leninizmu. „Moja matka celý život bojovala za to, aby jej deti v živote uspeli. Aj preto sa nechala zamestnať v tomto ústave,” tvrdí vo svojom oficiálnom životopise Babiš.
Vďaka otcovi prežil väčšinu detstva aj časť mladosti v zahraničí. Najskôr v Etiópii, potom v Paríži a napokon v Ženeve, kam vycestovala Babišova rodina rok po okupácii Československa – jeho otec tam totiž pôsobil v stálej misii ČSSR pri OSN. Babiš začal chodiť vo Švajčiarsku aj na gymnázium, napokon však zmaturoval v Bratislave. V roku 1974 ho prijali na Vysokú školu ekonomickú, kde študoval zahraničný obchod.
Už počas školy bol Babiš aktívny zväzák a funkcionár. Dokonca sa stal vedúcim odborového združenia SZM. „Na škole, o ktorej sa hovorilo, že ju dokončí každý, koho nezrazí električka, som sa nudil. Preto som sa venoval práci v medzinárodnej organizácii študentov AIESEC. Vďaka tomu som mohol brigádovať v zahraničí – dvakrát vo Francúzsku a raz v Belgicku.” Školu skončil s červeným diplomom.
.šikovný a pracovitý
V roku 1978 si Babiša vytypovali za kandidáta strany. O dva roky neskôr sa stal – v duchu rodinnej tradície – jej riadnym členom. Dôvod? Babiš priznal, že chcel cestovať a ako komunista mal väčšiu šancu, že sa dostane von cez Podnik zahraničného obchodu (PZO). Po nástupe do PZO Petrimex sa rýchlo vypracoval medzi špičku: vo veku 28 rokov sa stal Babiš zástupcom riaditeľa jednej z obchodných skupín v podniku.
Jeho bývalí kolegovia a spolupracovníci nešetria superlatívmi. „Pamätám si ho ako šikovného a pracovitého človeka,” hovorí Maroš Kondrót, dnes poslanec Smeru. „Bol to dobrý odborník a korektný spolupracovník, na ktorého sa dalo vždy spoľahnúť,” spomína Vladimír Bartoš. „Pre mňa bol vždy vzorom podnikateľa, ktorý robil dvadsať hodín denne. Nepoznám takého zodpovedného človeka ako on,” dodáva Roman Karlubík.
Agilný Babiš neušiel pozornosti ŠtB. Tajní ho prvýkrát kontaktovali v novembri 1980. „Na pracovisku je hodnotený ako obchodne zdatný pracovník. Má spoločenské vystupovanie, vie rýchlo nadviazať kontakt,” napísal v októbri 1982 kapitán ŠtB Július Šuman. Tajní považovali Babiša za ideálny typ aj pre jeho silný citový vzťah k dcére, čo mala byť záruka, že nezneužije cesty na Západ k emigrácii.
.agent Bureš
ŠtB ho najskôr zaevidovala ako dôverníka, o čom nemusel vedieť. V novembri 1982 ho však preradili do kategórie agent, čo už je forma vedomej spolupráce s ŠtB. A zo spisu vyplýva, že Babiš zrejme vedel, o čo ide, keďže na stretnutí so svojimi riadiacimi dôstojníkmi mal vyjadriť obavu, či nebude prezradený, pretože by mu to mohlo poškodiť v práci.
V bratislavskej vinárni u obuvníka mal podpísať aj „písomný záväzok, ktorý bol zakamuflovaný v propagačnej brožúre”. Babiš to vraj urobil „bez ďalších otázok”, pričom si vybral krycie meno Bureš. Dostal telefónne číslo pre naliehavé prípady, heslo pre spojenie s operatívnym pracovníkom ŠtB aj inštruktáž o dodržiavaní zásad konšpirácie.
Podľa spisu sa Babiš v rokoch 1982 – 1985 s tajnými stretol minimálne 17-krát. Bol aj v takzvanom prepožičanom byte (PB), kde sa eštebáci stretávali so svojimi informátormi. V zozname dokumentov je legenda do PB aj záznam o „vyvedení z bytu”. Potom bola spolupráca prerušená, keďže Petrimex poslal Babiša na dlhodobý pracovný pobyt do Maroka.
.ohováral svokra?
Podnikateľ však tvrdí, že nebol spolupracovníkom ŠtB. „ŠtB ma začiatkom 80. rokov kontaktovala vo veci dovozu sýrskych fosfátov. Išlo o oficiálny kontakt, o ktorom bol informovaný aj môj vtedajší zamestnávateľ. Nešlo o žiadnu spoluprácu v pozícií agenta. V rámci tohto oficiálneho kontaktu sa ŠtB zaujímala len o problematiku, ktorá súvisela s predmetom činnosti PZO Petrimex Bratislava,” povedal .týždňu. Babiš už podal žalobu na slovenský Ústav pamäti národa, ktorý ho vraj eviduje ako agenta neoprávnene.
Formálne bol Babiš získaný na spoluprácu do problematiky „ochrany zahraničného obchodu”. A zo spisu vyplýva, že v jeho prípade tajných naozaj zaujímala aj ekonomická trestná činnosť. Babiš sa mal napríklad vyjadriť, že „vidí priestor na trestnú činnosť vo vývoze druhotných surovín za ceny nevýhodné pre ČSSR, ako aj v nezodpovednom prístupe k vývozným fondom vo výrobných podnikoch”. Babišov spis bol navyše krátko po revolúcii z veľkej časti zničený. Jeho súčasťou síce boli aj vlastnoručné správy, ich obsah však z dôvodu skartácií nepoznáme.
Aj preto je dnes ťažké posúdiť, ako ďaleko zašiel Babiš v informovaní o konkrétnych ľuďoch – hoci zo spisov jeho vtedajších kolegov vyplýva, že ŠtB z nich spravidla vytiahla aj citlivé informácie zo súkromia iných (viac v článku Partia eštebákov?). Prinajmenšom zvláštne však pôsobí zmienka o svokrovi, o ktorom mal Babiš tajným povedať: „V priebehu rozhovoru uviedol, že dlhší čas neudržuje styky s otcom svojej manželky, pretože nesúhlasí s jeho morálkou.” Podľa Babiša totiž „vyhľadáva známosti s dievčatami jemu vekovo neprimeranými”.
Podnikateľ však tvrdí, že o osobnom živote sa s eštebákmi nebavil. „Vyjadrenia na osobu môjho bývalého svokra, ktoré uvádzate, mali údajne odznieť počas takzvaného viazacieho aktu. Na žiadnom takomto akte som sa nezúčastnil, a preto som sa ani nemohol vyjadrovať o osobe môjho bývalého svokra či iného rodinného príslušníka,” povedal Babiš. Spomínané výroky zo spisu ŠtB preto považuje za „účelový výmysel”.
.poistka pred Mečiarom
Počas revolúcie v roku 1989 bol Babiš v spomínanom Maroku. „Ani sme poriadne nevedeli, čo sa dialo u nás doma.” Babiš tvrdí, že chcel v tejto africkej krajine zostať natrvalo – ku koncu pobytu totiž dostal ponuku pracovať pre bohatú marockú rodinu. Napokon sa však v roku 1991 vrátil do Československa, kde sa stal riaditeľom jednej obchodnej skupiny v Petrimexe.
„V roku 1992, keď už bolo jasné, že Klaus a Mečiar sa dohodli na rozdelení Československa, som na porade vedenia povedal, že musíme urobiť kanceláriu a následne aj firmu v Prahe, pretože budú dva samostatné štáty a biznis v Česku by sa mal robiť cez českú firmu,” tvrdí Babiš. Dňa 25. januára 1993 – len tri týždne po rozdelení Československa – založil Petrimex spoločnosť Agrofert.
Keď sa na jeseň 1994 vrátil na Slovensku k moci Vladimír Mečiar, Babiš sa poistil. Bolo totiž zrejmé, že v čase rozbiehajúcej sa privatizácie sa HZDS pokúsi o výmenu vedenia a následné ovládnutie Petrimexu. „Keďže sme to čakali, začiatkom roku 1995 prišlo k navýšeniu kapitálu v Agroferte švajčiarskym investorom,” spomína Babiš. Od tejto chvíle je majoritným vlastníkom firmy, pre ktorú dnes pracuje 27-tisíc ľudí.
.svet konšpirácií
Ako to bolo so spomínanou švajčiarskou finančnou injekciou, Babiš dodnes jasne nevysvetlil. Podľa novinára Dušana Valka navyše sprevádzali prevzatie Agrofertu podozrenia z manipulácie. V knihe Prípad I. – Počestný Andrej Babiš, ktorá vyšla v roku 2002, opisuje inkriminované valné zhromaždenie ako antedatované, pričom zverejnil aj kópiu záznamu z rokovania. Na dokumente je zároveň podpis jedného člena dozornej rady, ktorý sa však, podľa Valka, na rokovaní nezúčastnil.
Babiš chcel zastaviť distribúciu knihy, čo sa mu však nepodarilo. Tú totiž rozpredali skôr, ako ju súd zakázal. Podobne ako finančná skupina Penta, ktorá dnes blokuje vydanie knihy novinára Toma Nicholsona o kauze Gorila, však podal Babiš viacero žalôb na súd. Ten napokon Valka odsúdil za ohováranie a udelil mu pokutu 25-tisíc eur. Babiš označil jeho knihu pre český týždenník Euro za „pamflet, ktorý bol napísaný na objednávku môjho bývalého kolegu”.
Zdá sa, že tento spôsob uvažovania – to znamená svet plný konšpirácií, kde nič nevznikne náhodou, prípadne z vlastnej iniciatívy novinára – je Babišovi vlastný. Pri príprave textov o ňom sme sa totiž stretli s podobnou reakciou. „Hovorili mi kolegovia, že máte na mňa nejakú zákazku z Česka. Môj životopis je na webe, žalobu na neoprávnenú evidenciu ŠtB podal dr. Agner, takže neviem, čo potrebujete?” pýtal sa Babiš autora tohto článku cez SMS niekoľko dní pred zverejnením.
.tvrdý manažér
Od kauzy Valkovej knihy sa na Slovensku o Babišovi veľmi nehovorí. Väčšia časť jeho podnikateľských aktivít sa totiž viaže na Českú republiku. Aj u nás sa pritom postupne vypracoval na významného hráča v agrochemickom sektore. Pod impérium Agrofert spadá pekárenská dvojka na trhu Penam, Babiš má vlastné mlyny aj pekárne, pokúša sa presadiť v mliekarenstve. Okrem toho vlastní silnú hydinársku firmu (Hyza), ovláda obchod s krmivami aj hnojivami (Dusľo Šaľa).
Babiš, ktorý zamestnáva na Slovensku skoro šesťtisíc ľudí, má povesť tvrdého manažéra, ktorý často mení ľudí na dôležitých pozíciách.
Babiš je nesporne šikovný obchodník. Otázne je, do akej miery mu k úspechu pomohli konkrétni politici. V sektore, v ktorom podniká, sa totiž bez nich nezaobíde: a nejde len o štedré štátne dotácie. U našich západných susedov má Babiš dobré vzťahy hlavne so sociálnymi demokratmi. V Česku mu dokonca natoľko vychádzali v ústrety, až sa začalo hovoriť o „agrofertizácii českého vidieka” (viac v texte českej novinárky Táni Královej). Nominanti ČSSD v protimonopolnom úrade mu totiž umožnili spájať konkurenčné firmy spôsobom, že dnes má v českom poľnohospodárstve prakticky monopol. O niečo podobné sa už niekoľko rokov usiluje aj na Slovensku, kde má najlepšie kontakty s ľuďmi Roberta Fica.
.známi v Smere
Babiš tvrdí, že Fica prvýkrát stretol v roku 2006, keď navštívil ako premiér stánok Dusla Šala na Agrokomplexe Nitra. „Žiadny nadštandardný vzťah s ním nemám. Poznám ho rovnako ako pána Gašparoviča, Mikloša, Dzurindu, Figeľa, Bugára alebo Sulíka zo spoločenských akcií.“ Fico na otázku, kedy sa zoznámili, aký je ich vzťah a ako často sa stretávajú, neodpovedal. O poslancovi Kondrótovi, s ktorým sa spoznal v Petrimexe, Babiš povedal, že ho videl naposledy pred rokom 1995. „Nemám s ním žiadny vzťah.”
Babiš však podnikal s poslancom Smeru Pavlom Pavlisom, s ktorým bol v orgánoch firmy Port Service Bratislava. Babiš tvrdí, že Pavlisa pozná od roku 1992, keď poskytovala jeho firma Port Service Bratislava služby spojené s prekladom tovaru pre Petrimex. „Zoznámil nás pán Mierka, rakúsky podnikateľ, majiteľ firmy Mierka Donau Hafen. Spolupráca bola dobrá, Petrimex vstúpil do Port Servisu v roku 1995.”
Babiš hovorí, že s Pavlisom sa vidí približne raz do roka – pri spoločenských udalostiach bývalých kolegov z Petrimexu. Pavlis sa nám niekoľko týždňov vyhýbal. Keď sme sa ho v parlamente chceli spýtať na jeho vzťahy s Babišom, odmietol vyjsť z rokovacej sály. Telefón mal buď vypnutý, alebo ho nezdvíhal. Nereagoval ani na otázky, ktoré sme mu poslali mailom.
Babiš sa pozná aj s poslancom Smeru Ivanom Vargom, ktorý sedel v orgánoch spoločnosti Biotika s mecenášom strany Vladimírom Poórom. „Pána Vargu poznám prostredníctvom môjho bývalého zamestnanca pána Krištofčáka, ktorý sa stal generálnym riaditeľom Biotiky. Nemám s ním žiadny vzťah, nestretávame sa. Nevidel som ho najmenej sedem rokov,” tvrdí Babiš. „Predpokladám, že sme sa zoznámili pri nejakej spoločenskej udalosti. Naposledy sme sa stretli pred tromi alebo štyrmi rokmi,” povedal Varga.
.peniaze od Babiša
Užšiu spoluprácu s politikmi Smeru sa zrejme Babiš pokúsil nadviazať už pred voľbami v roku 2006. Ficova strana bola totiž vtedy v kurze, pričom bolo vysoko pravdepodobné, že zostaví budúcu vládu. A Babiš, ktorý vtedy posilňoval svoje podnikateľské aktivity aj na Slovensku, sa chcel poistiť – podobne ako v Česku je totiž podnikanie v agrorezorte do značnej miery závislé od rozhodnutí ľudí, ktorí sú práve pri moci. Babišovou poistkou mal byť sponzorský dar, ktorý sa však neobjavil v účtovníctve Smeru.
„Fico sa pýta Haščáka: ‚Čo hovoríte na čistiace procesy v Smere, ktoré som spustil?‘“. Haščák s nimi súhlasí, ale „otázka je, čo sa stalo s Fedorom (Flašíkom)“. Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany. Haščák hovorí, že: „tak sa cítil, takú mal pozíciu“. Fico hovorí, že na to všetkých upozorňoval v predstihu.” Aj tento dialóg z 22. marca 2006 je súčasťou spisu Gorila. Fico sa vtedy spolumajiteľovi finančnej skupiny Penta Jaroslavovi Haščákovi chválil, ako „zatočil” s neoficiálnym financmajstrom strany Fedorom Flašíkom.
Podľa informácií .týždňa si mal totiž Flašík nechať minimálne dva sponzorské dary – od Andreja Babiša a podnikateľa z Trnavy. V prípade Babiša mal byť sprostredkovateľom peňazí vtedajší člen predsedníctva strany a Flašíkov človek Oto Majzlan. Spojkou trnavského podnikateľa mal byť ďalší Flašíkov človek v orgánoch Smeru Richard Demovič.
.čierne fondy
Situáciou sa vtedy zaoberalo aj predsedníctvo strany. „Fico povedal, že Babiš dal Smeru nejaké sponzorské, ktoré k nám však nedorazili. Účtovne to zrejme neprebehlo,” povedal .týždňu poslanec Varga (pozri aj rámček). Jeho slová potvrdili, že Smer funguje na princípe akciovky, kde majú hlavné slovo ľudia ako Vladimír Poór či Juraj Široký. Prekvapením je, že medzi utajenými sponzormi strany zrejme figuroval aj Babiš, ktorý chce bojovať proti skorumpovaným českým politikom. Ak by išlo o štandardný dar, prečo by neposlal peniaze z osobného (firemného) účtu na oficiálne konto Smeru?
Doteraz sa vedelo len o sponzorskej zmluve medzi Flašíkom a podnikateľom Ľubomírom Blaškom, ktorý mal darovať Smeru pred voľbami 2002 rovných 32 miliónov korún. Jeden zo zakladateľov strany Bohumil Hanzel tvrdil, že videl aj notársky overenú kópiu zmluvy medzi Ficom a „skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ”. V zmluve sú vraj títo sponzori označení ako sympatizanti 1 až 5, pričom v roku 2006 im patrilo prvých 25 miest kandidátky Smeru (týždeň č.26/2006). A napokon je tu hlas podobný Ficovi, ktorý zohnal minimálne 75 miliónov korún pre stranu „vlastnou hlavou”.
Toľko kontext, späť k Babišovi. Výsledkom „čistiek”, o ktorých hovoril Fico podľa Gorily Haščákovi, bolo, že v roku 2006 vypadlo z kandidátky Smeru až 13 ľudí, ktorí boli spájaní s Flašíkom – vrátane jeho manželky Moniky, Majzlana aj Demoviča. Varga pripúšťa, že dôvodom mohol byť práve Babišov sponzorský dar. Beňová reagovala na Ficov postup vnútri strany veľmi emotívne. No keďže bolo pred voľbami, do otvoreného konfliktu nešla. Na otázku, či je pravda, že Fico vyslovil na adresu Flašíka podozrenia z machinácií, Beňová vtedy odpovedala: „V tejto chvíli nemienim pripúšťať nič iné ako politický rozmer problému.”
.zmenili názor
Aj Majzlan, ktorého manželka bola Flašíkovou asistentkou, bol vtedy navonok lojálny. „Nemám s tým problém, moje ambície sú skôr o práci v exekutíve,“ tvrdil Majzlan, v tom čase tieňový minister životného prostredia za Smer. Členom Ficovej vlády sa však napokon nestal. Dnes tvrdí, že „nevie o tom”, že by od Babiša prevzal nejaké peniaze. „Nebol som s ním v kontakte,“ hovorí Majzlan. O vyškrtnutí z kandidátky však hovorí inak, ako pred šiestimi rokmi. „Nebol to dôvod, ktorý by bol pre mňa prijateľný.“ Na pripomienku, že Fico zrejme argumentoval aj Babišovými peniazmi, reagoval Majzlan podráždene: „Nech si to potom zodpovie on. Ak niečo také vymýšľali, je to ich problém.“
Demovič, ktorý sa s Flašíkom spoznal v basketbalovom klube Pezinok, bol, naopak, Ficovým postojom evidentne zaskočený. „Som zakladajúci člen Smeru, mám legitimáciu s číslom 17,“ sťažoval sa v roku 2006. „Tento týždeň sa stretneme opäť a budeme pokračovať na tému ja a Smer.“ Dnes tvrdí, že o tom, že vypadne z kandidátky, vedel vopred. „To bola dohoda s predsedom, že pôjdem do exekutívy,“ povedal .týždňu Demovič. Zároveň odmieta, že bol sprostredkovateľom peňazí, ktoré mal strane darovať podnikateľ z Trnavy. „Žiadne peniaze som nikomu nepriniesol, ani nesprostredkoval. To ste na zlej adrese.“
Časopis .týždeň oslovil okrem Vargu aj ďalších desať ľudí, ktorí boli v čase kauzy Babiš v predsedníctve Smeru. „Prečo o ňom idete písať? Bola by škoda, keby ste ho zoťali, keď sa mu teraz v Česku tak darí,“ reagoval jeden z nich. Niektorí nevedeli, že Babiš daroval strane peniaze, ktoré si mal nechať Flašík (Maroš Kondrót, Marián Záhumenský). Iní tvrdia, že meno Babiš na rokovaní vôbec nepadlo (Renáta Zmajkovičová, Martin Glváč). „Možno v kuloároch,“ pripúšťa Glváč, ktorý v minulosti podnikal s Flašíkom. Viacerí však potvrdili, že Fico sa na predsedníctve jasne dištancoval od Flašíka, pretože mu prestal dôverovať.
.konflikt s Fedorom
Jazyky sa im však rozviazali až vtedy, keď sme vypli diktafón. „O Flašíkovi a kandidátke sa hovorilo na viacerých rokovaniach. Vnímal som to ako vyvrcholenie jeho konfliktu s Ficom,“ hovorí podpredseda strany, ktorý si želal zostať v anonymite. „Možno za tým boli aj peniaze, ale skôr si myslím, že Fico len využil príležitosť, aby sa ho zbavil,“ myslí si ďalší zdroj z predsedníctva Smeru. Podľa poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorý má dobré vzťahy s mecenášom strany Poórom, Ficovi prekážalo, „že Flašík o ňom šíri, že ho riadi, že je jeho politické dieťa a podobne“.
Podľa poslanca Miroslava Číža je logické, že okolo nominácií a kandidátky sú občas „tlaky rôzneho typu“. „Niekedy sa pritom nepoužívajú úplne ideálne metódy. Áno, toto tam bolo a výsledkom je, že pri tvorbe kandidátky sa zvolil iný postup,“ povedal .týždňu Číž. Europoslanec Boris Zala na priamu otázku, či bol dôvodom aj sponzorský dar od Babiša, ktorý si mal nechať Flašík, odpovedal: „Myslíte si, že vás budem informovať o tom, o čom sa rokuje u nás na predsedníctve?“
To, že za zmenou kandidátky mohli byť aj sponzorské peniaze, nevylúčil ani podpredseda strany Robert Kaliňák, ktorý si dobre rozumie s mecenášom strany Jozefom Brhelom. „Myslím, že išlo o nejaký problém medzi šéfom a Fedorom. Ale neviem o tom, že by tam bol niekde Babiš,“ dodal Kaliňák, ktorý si spomína, že raz bol ako advokát v právnom spore s firmou podnikateľa Babiša. „Myslím, že to bolo niekedy v rokoch 1995 – 1996. Osobne sme sa však nestretli.“
.fico: Budem vás žalovať
A čo hovoria na kauzu Babiš hlavní aktéri? Flašík sa v roku 2006 tváril nezúčastnene: „O ničom neviem, nič som nepočul a je mi to úplne jedno. To sú stranícke veci, ktoré ma vôbec nezaujímajú.“ Dnes tvrdí, že Babiša stretol len raz – niekedy v roku 1994 na tenisových kurtoch v Petržalke, ktoré patria Babišovi. „Žiadne peniaze som od neho nezobral. A neviem si predstaviť, že by to urobili ľudia ako Majzlan alebo Demovič, nebol na to ani dôvod,” povedal .týždňu Flašík. Na otázku, prečo vypadli títo ľudia z kandidátky, však nevedel odpovedať.
Fico bol v roku 2006 pomerne zdržanlivý. „Nebudeme šíriť klebety,” povedal vtedy .týždňu. Jeho nezvyčajne pokojná reakcia však bola logická, keďže bol zdanlivo na správnej strane – cez kuloáre totiž intenzívne vysielal signály, že sa vysporiadal s „podvodníkom” Flašíkom, ktorý mu už dlho pil krv. To, že kandidáti iných mecenášov strany zostali po spomínanej „čistke” nedotknutí, už nikto neriešil. Po kauze Gorila je však Fico zjavne nervóznejší.
„Strana Smer nedostala od podnikateľa Babiša ani jeho firiem žiadny dar a preto ho ani nemôže mať evidovaný vo finančnej správe. Z uvedeného vyplýva, že strana ani nemala byť prečo zaviazaná tomuto podnikateľovi. Príbeh, ktorý svojimi otázkami naznačujete, je celý nepravdivý a vykonštruovaný. V prípade, že bude takýmto spôsobom poškodené meno strany, zvlášť v tomto citlivom období pred voľbami, budeme sa brániť súdnou cestou,” odkázal .týždňu cez hovorcu strany Erika Tomáša.
.babiš: Chcete škodiť Smeru
Babiš si ešte predtým, ako odpovedal na otázky o sponzorskom dare pre Smer, neodpustil osobnú poznámku: „Vážený pán redaktor, obdržal som Vaše zlomyselné a lživé otázky. Chápem, že Váš časopis, ktorý údajne patrí pánu Kvasnicovi, právnikovi SDKÚ a ďalších prominentov, hľadá pred voľbami senzáciu s cieľom poškodiť Smer a moju osobu. Korupčný systém, v ktorom žijeme, zasahuje, samozrejme, aj médiá. Mam s tým bohaté skúsenosti.” Babiš zároveň odmieta, že by daroval Smeru nejaké peniaze. „Žiadnej strane sme nikdy nepomáhali ani finančne ani inak. Vaše otázky sú sprosté lži, výmysly a drzá provokácia. Majzlana ani Flašíka nepoznám a v živote som s nimi nehovoril.“
Babiš mal tiež po voľbách 2006 odporučiť Ficovi za predsedu Štátnych hmotných rezerv Mariána Čakajdu. „S pánom Babišom sa poznám dvadsať rokov,“ priznal Čakajda. „Moja firma je dodávateľom hydiny pre jeho Hyzu Topoľčany.“ Čakajda potvrdil, že má dobré vzťahy aj s Ficom. „Poznáme sa roky, sme z jedného regiónu.“ O tom, že by ho práve Babiš odporučil Ficovi, však nevedel. „Toto počujem prvýkrát.“
Babiš tvrdí, že ide o „ďalšiu lož“. „Ficovi som nič nenavrhoval a s Čakajdom som nikdy osobne nespolupracoval. Nie som nákupca živej hydiny pre Hyzu, preto som pána Čakajdu nevidel roky a neprichádzam s ním do styku.“ Fico na otázky, prečo navrhol za šéfa hmotných rezerv Čakajdu a či je pravda, že mu ho odporučil Babiš, neodpovedal.
.lobing v parlamente
Podľa informácií .týždňa sa Babišovi ľudia angažovali aj pri zmene zákona o potravinách, ktorú schválila Ficova vláda v marci 2010. Išlo o to, že obchody mali predávať čerstvé pekárenské výrobky zabalené a cez pult, čo mohlo vyhovovať firmám ako Penam, ktoré dodávajú aj balený chlieb a pečivo. „Podľa obchodníkov to povedie k zdražovaniu a vo veľkých predajniach k obmedzeniu ponuky či zhoršeniu kvality, pretože sa bude predávať len zabalený, už vychladnutý chlieb,” napísal vtedy denník Pravda.
Novelu formálne predkladal vtedajší minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan (HZDS), ale vo vláde mal väčšinu Smer. Chovan však hovorí, že za zmenou zákona nebol lobing, ale nadpráca úradníkov. „Ak aj bol nejaký lobing, tak tí ľudia neboli za poslancami HZDS,“ povedal .týždňu. Podľa neho nebolo cieľom zákona zlikvidovať Babišovu konkurenciu, ale zvýšiť hygienu predaja. Novelou sa následne zaoberal parlament. „Ako poslanec si pamätám, že v parlamente sa vtedy pohybovali aj rôzni lobisti,“ potvrdil .týždňu bývalý minister Miroslav Jureňa. V tom čase bol členom HZDS, teraz ide do volieb na kandidátke SNS.
Zákon však narazil na tvrdý odpor obchodníkov. Jureňa vzápätí na rokovaní výboru pre pôdohospodárstvo presadil, aby bola povinnosť baliť chlieb a pečivo do vreciek, respektíve, predávať ich cez pult, zo zákona vypustená. „Vnímal som to veľmi negatívne.“ Poslanec Smeru Marián Záhumenský následne na rokovaní pléna navrhol kompromis: pekárenské výrobky môžu byť v uzavretých boxoch, pričom obchodníci musia zabezpečiť len rukavice alebo kliešte na ich naberanie. „Nevnímal som, že by za tým mohol byť pán Babiš. Ale uvedomoval som si, že by to mohlo zlikvidovať niektoré malé pekárne,“ povedal .týždňu Záhumenský.
.loboval u Simona
Na druhý deň po schválení spomínaného kompromisu denník SME skonštatoval, že poslanci „zmarili možnosť väčšieho ovládnutia trhu firmami, ktoré dodávajú do obchodov zabalené pečivo”. Babiš však tvrdí, že spoločnosť Penam vyrába a dodáva väčšinu pekárenského sortimentu vo forme nebalených výrobkov. „Len menšiu časť sortimentu vyrábame a dodávame na trh vo forme balených výrobkov.”
Aj preto vraj nemal dôvod lobovať za pôvodný návrh, pretože by to vyvolalo tlak aj na jeho firmu, aby dodávala celý sortiment ako balený. „V takomto prípade by aj našej spoločnosti výrazne stúpli náklady. Táto novela je prijateľnejšia než tá, ktorú pôvodne navrhla vláda,” tvrdí Babiš. Silným firmám ako Penam by však ani pôvodný návrh neuškodil tak ako malým pekárňam, ktoré by zrejme úplne zlikvidoval. Fico na otázku, či je pravda, že Babiš uňho loboval za pôvodný návrh zákona, neodpovedal.
Po zmene vlády Babiš kontaktoval aj súčasného ministra Zsolta Simona. (Most-Híd). „Chcel, aby prijala slovenská vláda nariadenie o dovoze potravín, ako je to v Českej republike. Išlo o ochranu vnútorného trhu, aby sme vedeli kontrolovať možné riziká spojené s dovozom potravín,“ hovorí Simon. Minister s tým však nesúhlasil, pričom Babišovi povedal, že o tom môže rozhodnúť len slovenský parlament, ktorý už mal pripravenú novelu zákona v tejto veci. „Chcel na to ísť rýchlejšou cestou, na čo som však nevidel dôvod,“ tvrdí Simon.
.becík: Je to férový chlap
Raz sa s Babišom stretol aj Jureňa. „Oslovil ma pán Babiš. Bolo to neformálne rokovanie o fungovaní v rezorte a podobne. Pôsobil na mňa ako veľmi cielavedomý a pracovitý človek, ktorý vie, čo chce.“ Babiš kontaktoval aj Chovana. „Nebol to lobing, ale normálne pracovné rokovanie o cenách agrochemikálií, pretože sme zistili, že niektoré z nich sa u nás po vstupe do eurozóny predávajú až o 37 percent drahšie ako v Maďarsku či Poľsku. Pán Babiš na mňa pôsobil veľmi dobre – ako podnikateľ, ktorý je v obraze.“
Poslanec Záhumenský sa s Babišom stretne asi tri alebo štyrikrát do roka – najmä na konferenciách o poľnohospodárstve. „Myslím, že je úspešný, pretože má jasno v tom, čo chce a ide za svojím cieľom.“ K najväčším Babišovým obdivovateľom však zrejme patrí Chovanov predchodca vo funkcii ministra Stanislav Becík. „Stretli sme sa asi päťkrát. Na začiatku som bol trochu skeptický, že buduje z agrosektoru akýsi Sovietsky zväz. Keď som však videl, akým smerom to kormidluje, tak mám pred ním veľkú úctu.”
Podľa Becíka je Babiš férový chlap. „Ten človek niečo vie. Je odchovaný v zahraničí, jazykovo vybavený. Navyše nie je žiadny nafúkanec, ktorý by sa okázalo vyvážal v bavorákoch. Ak bude robiť politiku tak, ako vedie svoje firmy, tak to len vítam. Všetci naši politici by sa mohli od neho učiť,” myslí si Becík, ktorý bol ako minister nominantom HZDS. Dnes je tieňovým šéfom rezortu za stranu Smer. „Nie som členom strany, ale je pravda, že som bol na jej sneme.“
.monopol na trhu
Názory na spôsob, akým Babiš podniká, sa však rozchádzajú. Jureňa upozorňuje na jeho snahu o monopol v agrosektore, keďže má pod kontrolou celý reťazec – od hnojív a chémie cez spracovateľstvo až po výrobu a predaj poľnohospodárskych produktov. „Určite je dobré, keď sú tu aj takéto veľké podniky či dokonca impériá, ale nemali by žiť na úkor tých menších. Je to podobné ako spor obchodných reťazcov a malých potravín. Ja hovorím ži a nechaj žiť: každý by mal nájsť mieru.“
Podobný názor má aj bývalý štátny tajomník rezortu, dnes poslanec parlamentu Ján Golian (SDKÚ). „Poľnohospodári mi hovoria, že prítomnosť pána Babiša cítiť všade. Je prirodzené, že každý dravec sa snaží odkrojiť čo najväčší podiel na trhu. Tým viac, že toto odvetvie je významne dotované. Nie je to však také podnikanie, aké by malo byť.“ Golian si tiež všimol, že Babiš veľa investuje do biznisu s potravinami – menej sa však venuje diverzifikácii do obnoviteľných zdrojov energií.
Bývalý štátny tajomník rezortu, dnes poslanec Marián Radošovský (KDH) upozorňuje, že Babiš rozširuje svoje impérium aj vďaka nečinnosti stavovských komôr, ktoré by mali podobné aktivity korigovať. „Len to mlčky sledujú a nekonajú. Často som im to vyčítal, nič sa však nezmenilo. Potom sa nemôžeme čudovať, ak sa to prejaví na kvalite potravín aj na cenách.“ Podľa neho by mali farmári viac pestovať a spracovávať vlastné výrobky, aby „narovnali ten reťazec“. „Výsledkom budú možno drahšie, ale kvalitné a čerstvé potraviny bez prísad.“
.riziká koncentrácie
Exminister Chovan si, naopak, nemyslí, že Babiš zneužíva svoje postavenie na trhu. „Hádam s výnimkou hnojív, kde bolo vždy dominantné Duslo Šaľa.“ Podľa poslanca Záhumenského nie je problém ani v tom, že Babiš vo veľkom skupuje konkurenčné firmy, čím tiež posilňuje svoje postavenie na trhu. „Ak tomu chceme zabrániť, tak zastavme úpadok našich podnikov.“ Ako to chce urobiť, nepovedal. Babiš doteraz investoval do nákupu slovenských firem skoro 200 miliónov euro.
Minister Simon vidí riziko silnej koncentrácie podnikateľských aktivít v jedných rukách najmä v oblasti hydiny. „Je tu množstvo výrobcov hydiny, ktorí ju však nemajú kde zabíjať – preto sú nútení ísť k Babišovi.“ Podľa neho však môže byť spájanie firiem aj pozitívne. „V rámci európskeho priestoru sa môžu presadiť len silní. Globalizácia si totiž vyžaduje aj istú koncentráciu, inak nebudeme konkurencieschopní.“
Protimonopolný úrad momentálne posudzuje Babišovu snahu o spojenie pekárenských firiem Penam a United Bakeries. Ak mu vyhovie, Babiš ovládne podľa týždenníka Trend až 40 percent trhu s pečivom. Hoci konanie o takzvanej koncentrácii obvykle trvá maximálne 30 dní, v tomto prípade požiadal úrad o predĺženie lehoty. „Ide o dosť veľkú koncentráciu, ktorá sa nedá vybaviť rýchlo. Vyhodnocujeme viac vecí, keďže Agrofert vlastní aj mlyny, má aj výrobu a predaj múky,“ hovorí predseda úradu Tibor Menyhart.
.skompromitovaný politik
Podľa neho tak nedochádza len k horizontálnej, ale aj k vertikálnej koncentrácii. „Musíme sa zamýšľať aj nad tým, ako to môže ovplyvniť celý dodávateľský reťazec,“ vysvetľuje Menyhart, ktorý zatiaľ nevedel povedať, ako úrad rozhodne. „Keby to nebolo také komplikované, už by sme zrejme dávno rozhodli v Babišov prospech.“ Prvostupňové rozhodnutie úradu by mohlo byť známe niekedy v apríli.
V prípade zamietavého stanoviska sa navyše môže Babiš odvolať, takže teoreticky môže trvať celé konanie aj rok. O necelé dva týždne sú však na Slovensku voľby, ktoré môžu celý proces, naopak, urýchliť. Ak bude totiž dominantnou stranou novej vlády Smer a vymení vedenie úradu, iný bude zrejme aj prístup k Babišovi. Súčasného riaditeľa Menyharta totiž presadil do funkcie minister pôdohospodárstva Simon.
Andrej Babiš to má premyslené dobre: podnikanie so základnými potravinami je určite menšie riziko ako napríklad investície do nehnuteľností. Na chlieb, múku, mäso či mlieko budú mať ľudia bez ohľadu na to, či je nejaká kríza, alebo nie. Navyše je evidentné, že Babiš sa vie pohybovať aj v politickom zákulisí, čo je pre jeho biznis rovnako dôležité ako dobrá úroda alebo štedré dotácie.
Problém je, že sám sa ako politik skompromitoval skôr, ako do nej stihol vstúpiť. Aj po svedectve poslanca Smeru Vargu o sponzorskom dare, ktorý mal zrejme zostať utajený, sú totiž Babišove reči o Palerme, ktoré prišiel vyčistiť, len lacným sloganom pre naivných voličov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.