.ešte pred piatimi rokmi mohol miliardár Andrej Babiš pokojne spávať. Ako dodávateľ hydiny spoločnosti Hyza, ktorú kúpil v roku 2006, ovládal viac ako 50 percent slovenského trhu. Okrem neho tu bola len firma HSH s päťnásobne nižšou dennou produkciou ako Hyza, respektíve malí dodávatelia hydiny zo Zvolena či Košíc. Obaja však neskôr skrachovali, takže popri slabej HSH nemal Babiš reálnu konkurenciu.
.konkurencia z východu
Na jeseň 2009 však začal expandovať podnikateľ Pavol Konkoľ z Novej Ľubovne. Najskôr vstúpil do Podtatranskej hydiny Kežmarok, potom kúpil aj spoločnosť Hydina Košice. V marci 2010 sa etabloval vo veľkých obchodných reťazcoch ako Tesco či Metro, postupne ovládol približne 20 percent slovenského trhu s hydinou. Babiš bol nútený znížiť náklady aj ceny, rozbehnutého Konkoľa však nezastavil. Napríklad Tesco znížilo na v lete 2010 objem hydiny od Babišovej firmy Hyza o vyše 50 percent.
O niekoľko mesiacov ohlásil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) sériu kontrol v hypermarketoch, ktoré však boli zamerané výlučne na hydinu. Kontrolóri sa navyše sústredili hlavne na obchodný reťazec Tesco, kde v tom čase dominoval Konkoľ: z 56 kontrol, ktoré vykonali v priebehu októbra a novembra 2010, bolo až 30 v tomto hypermarkete. Výsledok? Hoci inšpektori vtedy našli viac pokazeného mäsa u Babiša, minister verejne „vypichol” ako problémovú Konkoľovu firmu.
Simon odmieta, že konal účelovo. „Určite v tom nebol zámer. Na tlačovej besede som spomenul aj nedostatky, ktoré sa našli pri výrobkoch firmy Hyza. Kontroly robíme aj na základe podnetov od spotrebiteľov – jeden mesiac sú výsledky v neprospech jednej, druhý mesiac v neprospech inej firmy. Cieľom kontrol je bezpečnosť a kvalita potravín,” povedal .týždňu.
.likvidačná pokuta
Paralelne sa kontrolóri zamerali aj na prebaľovanie údajne poľskej hydiny, ktorá sa mala predávať ako slovenský výrobok. V januári 2011 Simon oznámil, že sa to týka Konkoľových firiem, ktoré takto zavádzali spotrebiteľov. Konkoľ sa vtedy bránil, že nešlo o poľskú, ale o slovenskú hydinu, ktorú posielali jeho dodávatelia zo západného a stredného Slovenska do poľského Tešína len „na porážku”. Je to totiž oveľa bližšie ako do Košíc, takže ušetril na nákladoch a zabránil aj možným stratám (horúčavy, mrazy) v prípade presunu hydiny cez celé Slovensko.
Podľa Simona je však problém aj v tom, ako je takáto hydina chladená. „Ak je hlbokomrazená vodou, mäso viac napučí, takže keď ho kúpite, má v sebe oveľa vyššie percento vody. Na Slovensku nie je dovolené chladenie vodou – to znamená, že hydina, ktorá sa u nás zamrazí, má v sebe menej vody ako tá, ktorá je dovezená ako zamrazená z Poľska. Je to len nevyhnutnosť, alebo zámer?” pýta sa minister.
Konkoľ tiež tvrdil, že v čase, keď kúpil spoločnosť Hydina Košice, nevedel, že firma nemá povolenie na prebaľovanie. Hneď, ako to zistil, požiadal o jeho vydanie – regionálna veterinárna správa v Košiciach mu však napriek tomu udelila najvyššiu možnú pokutu, takmer 166-tisíc eur. Po sérii odvolaní bola napokon znížená na 8-tisíc eur. „Dôležité je, že v deň kontroly to povolenie nemal. A je jedno, či to urobil úmyselne, alebo nie,” reagoval Simon.
.poľská hydina od Babiša?
Konkoľ vtedy vyzval veterinárov, aby skontrolovali aj konkurenciu, ktorá mala tiež dovážať poľskú hydinu. Babiš to však striktne odmietol. „Nedovážame na Slovensko nijakú hydinu. Všetky kurčatá sú z našich chovov, kŕmené naším obilím a našimi zmesami. Podnikám čestne, nemám opletačky s úradmi,“ povedal denníku Pravda. Časopis .týždeň má však k dispozícii sedem faktúr z roku 2009, z ktorých vyplýva, že spoločnosť Hyza kúpila od dodávateľa z poľského Ciechanówa viac ako 88-tisíc kilogramov kurčiat za vyše 115-tisíc eur. O rok neskôr doviezla Babišova firma z Poľska ďalších 15 zásielok hydiny.
Simonovi úradníci napriek tomu žiadnu kontrolu v jeho podnikoch, zameranú na poľskú hydinu, nevykonali. Minister sa najskôr bránil, že v roku 2009 ešte nebol šéfom rezortu. „Čo robil Fico a jeho ľudia? Ako dozerali na bezpečnosť potravín?“ V januári 2011, keď ukázal prstom na Konkoľa, bol však ministrom on. Prečo vtedy neposlal kontrolu aj k Babišovi? „Neviem o tom, ale určite to dám preveriť,“ reagoval Simon, keď sme mu ukázali spomínané faktúry Babišovej firmy Hyza.
Babiš tvrdí, že v roku 2009 nakupovali v Poľsku „z dôvodu chýbajúcej hydiny z domácich chovov“. „Objem kuracej výrobnej suroviny nakúpenej od poľského dodávateľa tvoril 0,6 % z celkovej produkcie spoločnosti a bol určený na spracovanie pre exportné účely.“ Aj hydina, ktorú doviezla jeho firma z Poľska v ešte menšom množstve v roku 2010, bola vraj „spracovaná do výrobkov na exportné účely“. Babiš priznal, že v Poľsku nakupujú aj morčacie mäso, pretože “na Slovensku sa už morky nechovajú”. Aj to je však údajne po spracovaní určené hlavne na vývoz.
.kontaktoval Sulíka
Babiš proti Konkoľovi zrejme nepriamo loboval aj u vtedajšieho predsedu parlamentu Richarda Sulíka z SaS. „Požiadal ma o stretnutie, 3. marca 2011 prišiel za mnou spolu s dvoma kolegami. Hovoril o poľských kurčatách, ktoré majú slovenskú nálepku,“ povedal .týždňu Sulík. Následne požiadal poslanca Martina Chrena, ktorý má v SaS na starosti podnikateľské prostredie, aby zistil, o čo presne ide. „Myslím, že potom som ešte s pánom Babišom raz volal, aby sa Chrenovi ozval jeho človek.“
Chren hovorí, že priamo s Babišom nerokoval. „Richard mi odstúpil desiatky nápadov na zlepšenie podnikateľského prostredia, s ktorými sa naňho obracali rôzni ľudia. Poslal mi aj materiál Únie hydinárov Slovenska, ktorý vysvetľoval problém prebaľovania poľských, respektíve iných zahraničných kurčiat.“ Babiš však tvrdí, že na stretnutí so Sulíkom „ani náznakom neriešili loby voči konkurenčnej spoločnosti“. „Preberali sme príležitosti podpory slovenského poľnohospodárstva s focusom na bezpečné a zdravé potraviny ako aj zvyšovanie zamestnanosti a formu stimulov pre domácich podnikateľov,“ hovorí Babiš.
.zakázaná látka?
Bezprostredne po medializácii údajného prebaľovania poľskej hydiny v Konkoľových firmách minister Simon oznámil, že v jednej vzorke krmív Podtatranskej hydiny sa nachádzal rastový hormón zilpaterol. Konkoľ sa vtedy bránil, že k takémuto záveru prišlo – na základe žiadosti rezortu pôdohospodárstva – laboratórium v Brne, ktoré nemalo akreditáciu na rozbor tejto zakázanej látky. Okrem toho si dal spraviť vlastnú analýzu vzorky v laboratóriu v Berlíne, ktoré je rozhodcovskou inštanciou pre celú EÚ. Výsledok? Zilpaterol sa v krmive nenachádzal. Konkoľ vzápätí zažaloval ministerstvo, od ktorého žiada tri milióny eur.
Simon tvrdí, že v krmive Podtatranskej hydiny sa našiel zilpaterol už v roku 2009, čo mali potvrdiť aj laboratóriá v Poľsku. „Táto látka tam nemá čo robiť, pretože môže spôsobiť, najmä u dievčat, vážne choroby. Aj z tohto dôvodu som nariadil v tejto firme opätovnú kontrolu, pretože som dostal podnet, že sa to deje aj naďalej,“ hovorí minister. Podriadení ho vraj ubezpečili, že laboratórium v Brne obháji svoje výsledky aj pred súdom. „Výkrm zrejme nebol úplne čistý, keďže hydina dosahovala vzhľadom na dátumy vyskladnenia takú hmotnosť ako nikto,“ tvrdí Simon. „Výsledky v chove máme štandardné, kto má horšie, tak skrachuje. To len pán minister Simon, ktorý problematike absolútne nerozumie, si myslí, že sú za tým nejaké zakázané látky,” tvrdí Konkoľ.
Aby neprišlo k nedorozumeniu: aj Konkoľ urobil v tvrdom konkurenčnom boji s Babišom minimálne dve preukázateľné chyby, ktoré čiastočne spochybňujú jeho dôveryhodnosť. Prvú ešte v novembri 2009, keď sa snažil čo najrýchlejšie oživiť firmu Hydina Košice. V podniku bola vtedy veľká fluktuácia – ľudia, ktorí dochádzali do podniku až z Trebišova, robili v náročných podmienkach za tri eurá na hodinu. V priebehu troch týždňov sa ich vystriedalo 70, pričom neboli prihlásení do Sociálnej poisťovne. Konkoľ za to vtedy dostal pokutu päťtisíc eur.
.podplácal úradníčku
Vážnejší je však lapsus, ktorého sa dopustil na začiatku podnikania v rokoch 2007 – 2008. Vedúca odboru hygieny na veterinárnej správe v Poprade Monika K. mu totiž vtedy naznačila, že keď nechce mať problémy, musí platiť. Úradníčka sa snažila v Konkoľovi vzbudiť dojem, že ju potrebuje – raz mu zavolala, že podľa nejakého anonymu má údajne neporiadok vo firmách. Inokedy ju vraj ktosi kontaktoval, že našiel v Konkoľovej predajni pokazené mäso. Podnikateľ jej teda odovzdával 8-tisíc korún mesačne, aby mal pokoj.
Pohár pretiekol, keď mu chcela dať vysokú pokutu (600-tisíc korún) za údajné anaboliká v krmive. Vtedy si Konkoľ povedal dosť a prestal platiť – uradníčka ho vzápätí začala šikanovať aj za drobnosti, napríklad za neoznačenú hus dostal pokutu 300 eur. Podnikateľ sa preto rozhodol ísť na políciu a podal na Moniku K. trestné oznámenie pre podozrenie z prijímania úplatku. A to aj napriek tomu, že Konkoľ si bol vedomý, že sám môže byť trestne stíhaný.
Sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici Ján Hrubala ho minulý rok v máji uznal vinným – a udelil mu pokutu 2 500 eur. Jedným z dôkazov bol aj fakt, že Konkoľ vložil jednu platbu vo výške 8-tisíc korún priamo na bankový účet Moniky K. Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pod vedením Jozefa Šutku ju však oslobodil! „Rozsudok ide proti sile dôkazov, ktoré postačovali na odsúdenie Pavla Konkoľa. Očakávame, že Najvyšší súd ho zruší,“ reagoval dozorujúci prokurátor Ján Hrivnák, ktorý podal žalobu na podnikateľa Konkoľa.
.konkurencia z východu
Na jeseň 2009 však začal expandovať podnikateľ Pavol Konkoľ z Novej Ľubovne. Najskôr vstúpil do Podtatranskej hydiny Kežmarok, potom kúpil aj spoločnosť Hydina Košice. V marci 2010 sa etabloval vo veľkých obchodných reťazcoch ako Tesco či Metro, postupne ovládol približne 20 percent slovenského trhu s hydinou. Babiš bol nútený znížiť náklady aj ceny, rozbehnutého Konkoľa však nezastavil. Napríklad Tesco znížilo na v lete 2010 objem hydiny od Babišovej firmy Hyza o vyše 50 percent.
O niekoľko mesiacov ohlásil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) sériu kontrol v hypermarketoch, ktoré však boli zamerané výlučne na hydinu. Kontrolóri sa navyše sústredili hlavne na obchodný reťazec Tesco, kde v tom čase dominoval Konkoľ: z 56 kontrol, ktoré vykonali v priebehu októbra a novembra 2010, bolo až 30 v tomto hypermarkete. Výsledok? Hoci inšpektori vtedy našli viac pokazeného mäsa u Babiša, minister verejne „vypichol” ako problémovú Konkoľovu firmu.
Simon odmieta, že konal účelovo. „Určite v tom nebol zámer. Na tlačovej besede som spomenul aj nedostatky, ktoré sa našli pri výrobkoch firmy Hyza. Kontroly robíme aj na základe podnetov od spotrebiteľov – jeden mesiac sú výsledky v neprospech jednej, druhý mesiac v neprospech inej firmy. Cieľom kontrol je bezpečnosť a kvalita potravín,” povedal .týždňu.
.likvidačná pokuta
Paralelne sa kontrolóri zamerali aj na prebaľovanie údajne poľskej hydiny, ktorá sa mala predávať ako slovenský výrobok. V januári 2011 Simon oznámil, že sa to týka Konkoľových firiem, ktoré takto zavádzali spotrebiteľov. Konkoľ sa vtedy bránil, že nešlo o poľskú, ale o slovenskú hydinu, ktorú posielali jeho dodávatelia zo západného a stredného Slovenska do poľského Tešína len „na porážku”. Je to totiž oveľa bližšie ako do Košíc, takže ušetril na nákladoch a zabránil aj možným stratám (horúčavy, mrazy) v prípade presunu hydiny cez celé Slovensko.
Podľa Simona je však problém aj v tom, ako je takáto hydina chladená. „Ak je hlbokomrazená vodou, mäso viac napučí, takže keď ho kúpite, má v sebe oveľa vyššie percento vody. Na Slovensku nie je dovolené chladenie vodou – to znamená, že hydina, ktorá sa u nás zamrazí, má v sebe menej vody ako tá, ktorá je dovezená ako zamrazená z Poľska. Je to len nevyhnutnosť, alebo zámer?” pýta sa minister.
Konkoľ tiež tvrdil, že v čase, keď kúpil spoločnosť Hydina Košice, nevedel, že firma nemá povolenie na prebaľovanie. Hneď, ako to zistil, požiadal o jeho vydanie – regionálna veterinárna správa v Košiciach mu však napriek tomu udelila najvyššiu možnú pokutu, takmer 166-tisíc eur. Po sérii odvolaní bola napokon znížená na 8-tisíc eur. „Dôležité je, že v deň kontroly to povolenie nemal. A je jedno, či to urobil úmyselne, alebo nie,” reagoval Simon.
.poľská hydina od Babiša?
Konkoľ vtedy vyzval veterinárov, aby skontrolovali aj konkurenciu, ktorá mala tiež dovážať poľskú hydinu. Babiš to však striktne odmietol. „Nedovážame na Slovensko nijakú hydinu. Všetky kurčatá sú z našich chovov, kŕmené naším obilím a našimi zmesami. Podnikám čestne, nemám opletačky s úradmi,“ povedal denníku Pravda. Časopis .týždeň má však k dispozícii sedem faktúr z roku 2009, z ktorých vyplýva, že spoločnosť Hyza kúpila od dodávateľa z poľského Ciechanówa viac ako 88-tisíc kilogramov kurčiat za vyše 115-tisíc eur. O rok neskôr doviezla Babišova firma z Poľska ďalších 15 zásielok hydiny.
Simonovi úradníci napriek tomu žiadnu kontrolu v jeho podnikoch, zameranú na poľskú hydinu, nevykonali. Minister sa najskôr bránil, že v roku 2009 ešte nebol šéfom rezortu. „Čo robil Fico a jeho ľudia? Ako dozerali na bezpečnosť potravín?“ V januári 2011, keď ukázal prstom na Konkoľa, bol však ministrom on. Prečo vtedy neposlal kontrolu aj k Babišovi? „Neviem o tom, ale určite to dám preveriť,“ reagoval Simon, keď sme mu ukázali spomínané faktúry Babišovej firmy Hyza.
Babiš tvrdí, že v roku 2009 nakupovali v Poľsku „z dôvodu chýbajúcej hydiny z domácich chovov“. „Objem kuracej výrobnej suroviny nakúpenej od poľského dodávateľa tvoril 0,6 % z celkovej produkcie spoločnosti a bol určený na spracovanie pre exportné účely.“ Aj hydina, ktorú doviezla jeho firma z Poľska v ešte menšom množstve v roku 2010, bola vraj „spracovaná do výrobkov na exportné účely“. Babiš priznal, že v Poľsku nakupujú aj morčacie mäso, pretože “na Slovensku sa už morky nechovajú”. Aj to je však údajne po spracovaní určené hlavne na vývoz.
.kontaktoval Sulíka
Babiš proti Konkoľovi zrejme nepriamo loboval aj u vtedajšieho predsedu parlamentu Richarda Sulíka z SaS. „Požiadal ma o stretnutie, 3. marca 2011 prišiel za mnou spolu s dvoma kolegami. Hovoril o poľských kurčatách, ktoré majú slovenskú nálepku,“ povedal .týždňu Sulík. Následne požiadal poslanca Martina Chrena, ktorý má v SaS na starosti podnikateľské prostredie, aby zistil, o čo presne ide. „Myslím, že potom som ešte s pánom Babišom raz volal, aby sa Chrenovi ozval jeho človek.“
Chren hovorí, že priamo s Babišom nerokoval. „Richard mi odstúpil desiatky nápadov na zlepšenie podnikateľského prostredia, s ktorými sa naňho obracali rôzni ľudia. Poslal mi aj materiál Únie hydinárov Slovenska, ktorý vysvetľoval problém prebaľovania poľských, respektíve iných zahraničných kurčiat.“ Babiš však tvrdí, že na stretnutí so Sulíkom „ani náznakom neriešili loby voči konkurenčnej spoločnosti“. „Preberali sme príležitosti podpory slovenského poľnohospodárstva s focusom na bezpečné a zdravé potraviny ako aj zvyšovanie zamestnanosti a formu stimulov pre domácich podnikateľov,“ hovorí Babiš.
.zakázaná látka?
Bezprostredne po medializácii údajného prebaľovania poľskej hydiny v Konkoľových firmách minister Simon oznámil, že v jednej vzorke krmív Podtatranskej hydiny sa nachádzal rastový hormón zilpaterol. Konkoľ sa vtedy bránil, že k takémuto záveru prišlo – na základe žiadosti rezortu pôdohospodárstva – laboratórium v Brne, ktoré nemalo akreditáciu na rozbor tejto zakázanej látky. Okrem toho si dal spraviť vlastnú analýzu vzorky v laboratóriu v Berlíne, ktoré je rozhodcovskou inštanciou pre celú EÚ. Výsledok? Zilpaterol sa v krmive nenachádzal. Konkoľ vzápätí zažaloval ministerstvo, od ktorého žiada tri milióny eur.
Simon tvrdí, že v krmive Podtatranskej hydiny sa našiel zilpaterol už v roku 2009, čo mali potvrdiť aj laboratóriá v Poľsku. „Táto látka tam nemá čo robiť, pretože môže spôsobiť, najmä u dievčat, vážne choroby. Aj z tohto dôvodu som nariadil v tejto firme opätovnú kontrolu, pretože som dostal podnet, že sa to deje aj naďalej,“ hovorí minister. Podriadení ho vraj ubezpečili, že laboratórium v Brne obháji svoje výsledky aj pred súdom. „Výkrm zrejme nebol úplne čistý, keďže hydina dosahovala vzhľadom na dátumy vyskladnenia takú hmotnosť ako nikto,“ tvrdí Simon. „Výsledky v chove máme štandardné, kto má horšie, tak skrachuje. To len pán minister Simon, ktorý problematike absolútne nerozumie, si myslí, že sú za tým nejaké zakázané látky,” tvrdí Konkoľ.
Aby neprišlo k nedorozumeniu: aj Konkoľ urobil v tvrdom konkurenčnom boji s Babišom minimálne dve preukázateľné chyby, ktoré čiastočne spochybňujú jeho dôveryhodnosť. Prvú ešte v novembri 2009, keď sa snažil čo najrýchlejšie oživiť firmu Hydina Košice. V podniku bola vtedy veľká fluktuácia – ľudia, ktorí dochádzali do podniku až z Trebišova, robili v náročných podmienkach za tri eurá na hodinu. V priebehu troch týždňov sa ich vystriedalo 70, pričom neboli prihlásení do Sociálnej poisťovne. Konkoľ za to vtedy dostal pokutu päťtisíc eur.
.podplácal úradníčku
Vážnejší je však lapsus, ktorého sa dopustil na začiatku podnikania v rokoch 2007 – 2008. Vedúca odboru hygieny na veterinárnej správe v Poprade Monika K. mu totiž vtedy naznačila, že keď nechce mať problémy, musí platiť. Úradníčka sa snažila v Konkoľovi vzbudiť dojem, že ju potrebuje – raz mu zavolala, že podľa nejakého anonymu má údajne neporiadok vo firmách. Inokedy ju vraj ktosi kontaktoval, že našiel v Konkoľovej predajni pokazené mäso. Podnikateľ jej teda odovzdával 8-tisíc korún mesačne, aby mal pokoj.
Pohár pretiekol, keď mu chcela dať vysokú pokutu (600-tisíc korún) za údajné anaboliká v krmive. Vtedy si Konkoľ povedal dosť a prestal platiť – uradníčka ho vzápätí začala šikanovať aj za drobnosti, napríklad za neoznačenú hus dostal pokutu 300 eur. Podnikateľ sa preto rozhodol ísť na políciu a podal na Moniku K. trestné oznámenie pre podozrenie z prijímania úplatku. A to aj napriek tomu, že Konkoľ si bol vedomý, že sám môže byť trestne stíhaný.
Sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici Ján Hrubala ho minulý rok v máji uznal vinným – a udelil mu pokutu 2 500 eur. Jedným z dôkazov bol aj fakt, že Konkoľ vložil jednu platbu vo výške 8-tisíc korún priamo na bankový účet Moniky K. Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pod vedením Jozefa Šutku ju však oslobodil! „Rozsudok ide proti sile dôkazov, ktoré postačovali na odsúdenie Pavla Konkoľa. Očakávame, že Najvyšší súd ho zruší,“ reagoval dozorujúci prokurátor Ján Hrivnák, ktorý podal žalobu na podnikateľa Konkoľa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.