.album nahrávate v pôvodnej zostave?
Zostava je pôvodná. Whisky: spev, ja: gitara, Alex: basa, Ďuro Černý: bicie. Máme ešte „nového“ gitaristu Braňa „Tema“ Černáka.
.čo singel? Počuť tam určité zmeny oproti starej Slobodke?
No... Je to skôr taká jemnôstka. Možno ešte jemnejšie ako Miss Underground, ale mne sa to páči. V poslednom čase mi nič tvrdé nenapadá.
.chystáte na albume aj nejakú spoluprácu? Môžeme čakať hostí?
To uvidíme počas práce na ňom, ale asi budú nejakí hostia. Napríklad na singli Kríza nám do refrénov nahral klavír Marek Rakovický z kapely Lavagance a zaspievala si tu Katarína Korček, ktorá s nami spolupracovala už na albume Unavení a Zničení. Dúfam, že nám príde pár vecí zahrať aj Laco Lučenič, ktorého považujem za génia.
.keďže spolupracujete aj s Marekom Rakovickým, ktorý predstavuje na Slovensku, povedzme, modernejšiu generáciu v rockovej hudbe, inšpirujú vás aj nejaké súčasné kapely, alebo dajme tomu trendy?
O našej scéne toho veľa neviem. Ja som napríklad až toto leto spoznal Lavagance. Hrali sme spolu na jednom feste. Vypočul som si celý koncert a bol som v šoku, aký dobrý „band“ to je. Stáli sme s Ďurom Černým pod pódiom, pozreli sa na seba a úplne naraz povedali: „To je po p..i.“ No a od tohto koncertu sme sa spriatelili a teraz nahrávame v ich štúdiu, ktoré je fakt na svetovej úrovni. Ďalšia banda, ktorá ma na Slovensku baví, sú Živé Kvety, ktoré sú, čo sa produktivity týka, presným opakom nás. No a z punkových kapiel sa mi veľmi páčia trnavskí Wilderness. Zo zahraničných súčasných „bandov“ ma teraz dosť berú Jim Jones Revue, alebo Bellrays. Aj nový Tom Waits Bad as Me je úplne geniálny album. Neviem, či nie jeho najlepší.
.čo vás primalo na nahrávanie albumu po takom dlhom čase? Prečo ste medzitým neurobili žiadnu platňu?
Ono je to tak, že by sme čosi nahrali aj skôr, keby sme boli normálni. Každý sme prechádzali rôznymi obdobiami, keď človeku nenapadne ani hrať, nieto ešte nahrávať album. Ja som furt odchádzal z kapely a Whisky to bezo mňa nahrávať nechcel. Minule som čítal jeden rozhovor z roku 2007, v ktorom Whisky tvrdí, že nový album vyjde na jeseň toho roku. Veľmi som sa na tom pobavil. Veď aj krst tejto platne, ktorá ešte nevyšla, prebehol v novembri 2011 v Randali. Len sme ho akosi nestihli vydať. No ale, momentálna konštelácia hviezd je veľmi priaznivo naklonená tomu, aby to začiatkom tohto leta naozaj vyšlo.
.čo sa týka textov, bude ich písať iba Whisky, či sa našiel aj niekto iný? Čo by si o nich prezradil? Reagujú aj na dnešnú spoločenskú, ekonomickú či politickú situáciu, alebo sú skôr intímnejšieho charakteru?
Text máme zatiaľ iba jeden, a to na singel Kríza. A je taký intímne reagujúci. Texty píše iba Whisky a robí to tak dobre, že sa mu do toho nemontujeme. Okrem iného je aj spevák, takže je lepšie a pravdivejšie, keď spieva svoje texty, ako keby spieval to, čo mu napíše niekto iný. Keby som bol spevák ja, určite by som spieval vlastné slová. Má to úplne inú výpovednú hodnotu, ako keď človek iba reprodukuje cudzie myšlienky.
.hovoríš, že singel je taká „jemnôstka“. Bude sa v duchu zjemnenia niesť aj album?
Neviem, či to bude celkovo zjemnené, lebo okrem mňa sú autormi hudby aj Temo, Braňo Alex a Whisky. O tom zjemnení som hovoril iba v súvislosti s mojimi vecami. Väčšina toho, čo mi napadne, ani nie je vhodné pre „slobodku“. Sú to samé také temné pomalé veci, ale pár vecí, ktoré som tejto kapele odovzdal, sú fakt šupy a mám z nich radosť. Ja to beriem tak, že každá jedna doska je takým dokumentom a zhrnutím určitej etapy života či zrkadlom duše. Preto sa ani nesnažím robiť nasilu to, čo sa odo mňa v hudbe očakáva. Vtedy majú veci úplne inú váhu, lebo sú produktom duše a nie kalkulácie. Preto sú aj naše jednotlivé albumy odlišné a všetky sa mi páčia. Sú ako zvukový fotoalbum, do ktorého sa vždy rád pozriem.
.čo ťa drží pri skladaní, koncertovaní či nahrávaní nových vecí. Ako by si opísal tú energiu, alebo dôvod na robenie práve muziky?
To je ťažká otázka. Ťažká preto, že som sa nad tým nikdy nezamýšľal. Hrávam v rôznych „bandoch“ už od svojich jedenástich rokov, tak sa to jednoducho stalo súčasťou môjho života. Viem o tom povedať len toľko, že vždy keď som mal dlhšiu pauzu, začalo mi hranie chýbať a keď toho bolo, naopak, veľa, liezlo mi to na nervy a nerobilo mi nikdy problém si dať prestávku. My hrávame sem-tam cez víkendy, maximálne šesťdesiat koncertov ročne a aj to je už na hrane. Viac by som určite nechcel hrávať. Podobne je to aj s cvičením na gitare a s vymýšľaním nových vecí. Doma hrávam minimálne, asi tak raz za dva mesiace. Chytiť nástroj do rúk ma prinúti iba nejaký nový nápad, ktorý ma v hlave dlho otravuje, a tak sa ho pokúsim zabrnkať a nahrať na mobil, aby som ho nezabudol. Tých nápadov ale zas tak veľa nie je. Nikdy som sa nepretrhol s cvičením, preto hrám celý život rovnako minimalisticky a mám v tom taký svoj komfort a pohodu. Je v tom sloboda, že nemusím nikomu nič dokazovať. Napriek tomu sú veci, ktoré hrávame, pekné a dobre sa počúvajú. Je to preto, že majú ducha. Veľakrát som svedkom toho, že kapely sa tak zameriavajú na formu, že sa z hudby úplne vytráca duch. Bezduchej hudby je veľa.
.a čo ťa k hudbe podľa teba priviedlo? A prečo punk-rock?
K hudbe ako takej ma priviedli moji rodičia. Otec hrával na gitare blues a rock ´n roll. „Elvisovky“ spieval ako Elvis a ja som ho vždy rád počúval. Ešte pred mojím narodením mal vlastnú rokenrolovú kapelu, s ktorou musel prestať hrať. Prečo, som pochopil až neskôr, keď k nám raz prišiel na návštevu bývalý otcov spolužiak, ktorý vtedy emigroval do Austrálie a vrátil sa po pätnástich rokoch. Mal bradu po vtáka a vlasy po riť a s otcom si zahrali ich staré skladby. V jednej sa spievalo: „Džada džada jeden džin, prasknem si fermetrazín.“ Takže rebelantskú hudbu som asi zdedil v génoch. Okrem toho u nás doma hral v kuse gramofón s Beatles, Bobom Dylanom, Joe Cockerom či Elvisom Presleym. Moja mama, napríklad, milovala rythm ´n blues, soul a starých bluesmanov, černochov s originál hrdzavými strunami. To všetko som mal rád aj ja, ale najväčšiu revolúciu som zažil ako desaťročný, keď som si od jedného diskdžokeja požičal pásku s Black Sabbath Sabbath Bloody Sabbath. Okamžite som začal ísť po tvrdej muzike a dostal sa mi do uší punk. Boli to tri piesne, nahrané z rádia Luxembourg: Sex Pistols – Anarchy in The UK, Buzzcocks – Boredom, Stiff Little Fingers – Alternative Ulster. Hneď som vedel, že toto je moja hudobná DNA, začal som sa punkovo obliekať a s kamošom Suchom sme založili skupinu Alarm, z ktorej v roku 1979 po príchode Braňa Alexa vznikli Pankcharti (písali sme to s touto pravopisnou chybou, pretože sme neboli dobrí v slovenčine) S touto kapelou sme hrali výlučne antikomunistické songy typu: „Naša strana mi kokot zedla aj s revolúciou“, alebo: „Nenávidím všetko, čo neni punk, nenávidím lesy, hory a ruský tank“, poprípade: „Keby nebolo na svete opice, neboli by vznikli ľudia v socializme“. No, prosto veci, ktoré keby sa dostali do rúk ŠTB, tak by nás asi zneškodnili. No a odvtedy hrávam punk s Braňom Alexom až dodnes.
.v dnešnej dobe je veľmi diskutovaná zmluva o ochrane autorských práv ACTA, ktorú považuje množstvo ľudí za radikálnu a popierajúcu slobodu jednotlivca. Aký je tvoj názor na túto dohodu s pohľadu autora i interpreta hudby?
Som proti akémukoľvek zásahu do slobôd, ktoré už máme. Každý deň sme svedkami toho, ako sa nás snažia o ten zvyšok slobody, pričom zdôvodnenia týchto zásahov sa zdajú logické a prospešné. Ale je to len pekná návnada, na ktorú chytajú verejnú mienku na svoju stranu. Výsledkom je vždy menej vzduchu na slobodné dýchanie. Internet je v súčasnosti priestor, z ktorého nám zatiaľ ubrali najmenej slobôd. Na druhej strane je internet aj sieť, do ktorej môže po jej zneužití padnúť každý človek. Kam toto snaženie smeruje, je krásne opísané v prorockom Zjavení svätého Jána, v ktorom prorok opisuje víziu posledných časov, ktorú v duchu videl v obrazoch. Opisuje tam svetovládu Šelmy, ktorej silným médiom na ovládanie verejnej mienky sú „pohyblivé obrazy“ v každej domácnosti, pred ktorými ľudia trávia všetok voľný čas. Hovorí sa tu o znamení šelmy „666“, ktoré bude dané každému človeku na ruku, alebo čelo a bez neho nebude môcť voľne kupovať ani predávať. Toto, čo opísal prorok Ján, je už extrémna poloha trendov, ktoré sú dnes rozbehnuté. V tomto kontexte absolútne odmietam akékoľvek zasahovanie do slobôd jednotlivca a ako hudobník môžem povedať, že kašlem na tie prachy, čo by mi táto cenzúra ako autorovi mohla priniesť. Nestoja za to. Vymeniť slobodu za peniaze nenažratých umelcov a hudobných korporácií odmietam a som proti.
.super. A ešte mi povedz, čo by si odkázal čitateľom.
Na záver by som chcel čitateľom odkázať celý svoj majetok, ktorý mám k dnešnému dňu.
.to jest?
No vidím, že sa nejako chytáš mojich slov, takže, auto nedám, byt potrebujem, tak radšej odkážem čitateľom: „Make piss, not war !!!“
Jeho Skromnosť Svetozár Korbel/
je gitaristom a skladateľom bratislavskej skupiny Slobodná Európa. Skupian za viac ako dvadsaťročnú existenciu nahrala tri radové albumy, no tie dnes patria medzi najlepšie veci, čo na Slovensku vznikli v rámci punku a rokenrolu. V súčasnosti kapela pracuje na svojo štvrtom albume.
Zostava je pôvodná. Whisky: spev, ja: gitara, Alex: basa, Ďuro Černý: bicie. Máme ešte „nového“ gitaristu Braňa „Tema“ Černáka.
.čo singel? Počuť tam určité zmeny oproti starej Slobodke?
No... Je to skôr taká jemnôstka. Možno ešte jemnejšie ako Miss Underground, ale mne sa to páči. V poslednom čase mi nič tvrdé nenapadá.
.chystáte na albume aj nejakú spoluprácu? Môžeme čakať hostí?
To uvidíme počas práce na ňom, ale asi budú nejakí hostia. Napríklad na singli Kríza nám do refrénov nahral klavír Marek Rakovický z kapely Lavagance a zaspievala si tu Katarína Korček, ktorá s nami spolupracovala už na albume Unavení a Zničení. Dúfam, že nám príde pár vecí zahrať aj Laco Lučenič, ktorého považujem za génia.
.keďže spolupracujete aj s Marekom Rakovickým, ktorý predstavuje na Slovensku, povedzme, modernejšiu generáciu v rockovej hudbe, inšpirujú vás aj nejaké súčasné kapely, alebo dajme tomu trendy?
O našej scéne toho veľa neviem. Ja som napríklad až toto leto spoznal Lavagance. Hrali sme spolu na jednom feste. Vypočul som si celý koncert a bol som v šoku, aký dobrý „band“ to je. Stáli sme s Ďurom Černým pod pódiom, pozreli sa na seba a úplne naraz povedali: „To je po p..i.“ No a od tohto koncertu sme sa spriatelili a teraz nahrávame v ich štúdiu, ktoré je fakt na svetovej úrovni. Ďalšia banda, ktorá ma na Slovensku baví, sú Živé Kvety, ktoré sú, čo sa produktivity týka, presným opakom nás. No a z punkových kapiel sa mi veľmi páčia trnavskí Wilderness. Zo zahraničných súčasných „bandov“ ma teraz dosť berú Jim Jones Revue, alebo Bellrays. Aj nový Tom Waits Bad as Me je úplne geniálny album. Neviem, či nie jeho najlepší.
.čo vás primalo na nahrávanie albumu po takom dlhom čase? Prečo ste medzitým neurobili žiadnu platňu?
Ono je to tak, že by sme čosi nahrali aj skôr, keby sme boli normálni. Každý sme prechádzali rôznymi obdobiami, keď človeku nenapadne ani hrať, nieto ešte nahrávať album. Ja som furt odchádzal z kapely a Whisky to bezo mňa nahrávať nechcel. Minule som čítal jeden rozhovor z roku 2007, v ktorom Whisky tvrdí, že nový album vyjde na jeseň toho roku. Veľmi som sa na tom pobavil. Veď aj krst tejto platne, ktorá ešte nevyšla, prebehol v novembri 2011 v Randali. Len sme ho akosi nestihli vydať. No ale, momentálna konštelácia hviezd je veľmi priaznivo naklonená tomu, aby to začiatkom tohto leta naozaj vyšlo.
.čo sa týka textov, bude ich písať iba Whisky, či sa našiel aj niekto iný? Čo by si o nich prezradil? Reagujú aj na dnešnú spoločenskú, ekonomickú či politickú situáciu, alebo sú skôr intímnejšieho charakteru?
Text máme zatiaľ iba jeden, a to na singel Kríza. A je taký intímne reagujúci. Texty píše iba Whisky a robí to tak dobre, že sa mu do toho nemontujeme. Okrem iného je aj spevák, takže je lepšie a pravdivejšie, keď spieva svoje texty, ako keby spieval to, čo mu napíše niekto iný. Keby som bol spevák ja, určite by som spieval vlastné slová. Má to úplne inú výpovednú hodnotu, ako keď človek iba reprodukuje cudzie myšlienky.
.hovoríš, že singel je taká „jemnôstka“. Bude sa v duchu zjemnenia niesť aj album?
Neviem, či to bude celkovo zjemnené, lebo okrem mňa sú autormi hudby aj Temo, Braňo Alex a Whisky. O tom zjemnení som hovoril iba v súvislosti s mojimi vecami. Väčšina toho, čo mi napadne, ani nie je vhodné pre „slobodku“. Sú to samé také temné pomalé veci, ale pár vecí, ktoré som tejto kapele odovzdal, sú fakt šupy a mám z nich radosť. Ja to beriem tak, že každá jedna doska je takým dokumentom a zhrnutím určitej etapy života či zrkadlom duše. Preto sa ani nesnažím robiť nasilu to, čo sa odo mňa v hudbe očakáva. Vtedy majú veci úplne inú váhu, lebo sú produktom duše a nie kalkulácie. Preto sú aj naše jednotlivé albumy odlišné a všetky sa mi páčia. Sú ako zvukový fotoalbum, do ktorého sa vždy rád pozriem.
.čo ťa drží pri skladaní, koncertovaní či nahrávaní nových vecí. Ako by si opísal tú energiu, alebo dôvod na robenie práve muziky?
To je ťažká otázka. Ťažká preto, že som sa nad tým nikdy nezamýšľal. Hrávam v rôznych „bandoch“ už od svojich jedenástich rokov, tak sa to jednoducho stalo súčasťou môjho života. Viem o tom povedať len toľko, že vždy keď som mal dlhšiu pauzu, začalo mi hranie chýbať a keď toho bolo, naopak, veľa, liezlo mi to na nervy a nerobilo mi nikdy problém si dať prestávku. My hrávame sem-tam cez víkendy, maximálne šesťdesiat koncertov ročne a aj to je už na hrane. Viac by som určite nechcel hrávať. Podobne je to aj s cvičením na gitare a s vymýšľaním nových vecí. Doma hrávam minimálne, asi tak raz za dva mesiace. Chytiť nástroj do rúk ma prinúti iba nejaký nový nápad, ktorý ma v hlave dlho otravuje, a tak sa ho pokúsim zabrnkať a nahrať na mobil, aby som ho nezabudol. Tých nápadov ale zas tak veľa nie je. Nikdy som sa nepretrhol s cvičením, preto hrám celý život rovnako minimalisticky a mám v tom taký svoj komfort a pohodu. Je v tom sloboda, že nemusím nikomu nič dokazovať. Napriek tomu sú veci, ktoré hrávame, pekné a dobre sa počúvajú. Je to preto, že majú ducha. Veľakrát som svedkom toho, že kapely sa tak zameriavajú na formu, že sa z hudby úplne vytráca duch. Bezduchej hudby je veľa.
.a čo ťa k hudbe podľa teba priviedlo? A prečo punk-rock?
K hudbe ako takej ma priviedli moji rodičia. Otec hrával na gitare blues a rock ´n roll. „Elvisovky“ spieval ako Elvis a ja som ho vždy rád počúval. Ešte pred mojím narodením mal vlastnú rokenrolovú kapelu, s ktorou musel prestať hrať. Prečo, som pochopil až neskôr, keď k nám raz prišiel na návštevu bývalý otcov spolužiak, ktorý vtedy emigroval do Austrálie a vrátil sa po pätnástich rokoch. Mal bradu po vtáka a vlasy po riť a s otcom si zahrali ich staré skladby. V jednej sa spievalo: „Džada džada jeden džin, prasknem si fermetrazín.“ Takže rebelantskú hudbu som asi zdedil v génoch. Okrem toho u nás doma hral v kuse gramofón s Beatles, Bobom Dylanom, Joe Cockerom či Elvisom Presleym. Moja mama, napríklad, milovala rythm ´n blues, soul a starých bluesmanov, černochov s originál hrdzavými strunami. To všetko som mal rád aj ja, ale najväčšiu revolúciu som zažil ako desaťročný, keď som si od jedného diskdžokeja požičal pásku s Black Sabbath Sabbath Bloody Sabbath. Okamžite som začal ísť po tvrdej muzike a dostal sa mi do uší punk. Boli to tri piesne, nahrané z rádia Luxembourg: Sex Pistols – Anarchy in The UK, Buzzcocks – Boredom, Stiff Little Fingers – Alternative Ulster. Hneď som vedel, že toto je moja hudobná DNA, začal som sa punkovo obliekať a s kamošom Suchom sme založili skupinu Alarm, z ktorej v roku 1979 po príchode Braňa Alexa vznikli Pankcharti (písali sme to s touto pravopisnou chybou, pretože sme neboli dobrí v slovenčine) S touto kapelou sme hrali výlučne antikomunistické songy typu: „Naša strana mi kokot zedla aj s revolúciou“, alebo: „Nenávidím všetko, čo neni punk, nenávidím lesy, hory a ruský tank“, poprípade: „Keby nebolo na svete opice, neboli by vznikli ľudia v socializme“. No, prosto veci, ktoré keby sa dostali do rúk ŠTB, tak by nás asi zneškodnili. No a odvtedy hrávam punk s Braňom Alexom až dodnes.
.v dnešnej dobe je veľmi diskutovaná zmluva o ochrane autorských práv ACTA, ktorú považuje množstvo ľudí za radikálnu a popierajúcu slobodu jednotlivca. Aký je tvoj názor na túto dohodu s pohľadu autora i interpreta hudby?
Som proti akémukoľvek zásahu do slobôd, ktoré už máme. Každý deň sme svedkami toho, ako sa nás snažia o ten zvyšok slobody, pričom zdôvodnenia týchto zásahov sa zdajú logické a prospešné. Ale je to len pekná návnada, na ktorú chytajú verejnú mienku na svoju stranu. Výsledkom je vždy menej vzduchu na slobodné dýchanie. Internet je v súčasnosti priestor, z ktorého nám zatiaľ ubrali najmenej slobôd. Na druhej strane je internet aj sieť, do ktorej môže po jej zneužití padnúť každý človek. Kam toto snaženie smeruje, je krásne opísané v prorockom Zjavení svätého Jána, v ktorom prorok opisuje víziu posledných časov, ktorú v duchu videl v obrazoch. Opisuje tam svetovládu Šelmy, ktorej silným médiom na ovládanie verejnej mienky sú „pohyblivé obrazy“ v každej domácnosti, pred ktorými ľudia trávia všetok voľný čas. Hovorí sa tu o znamení šelmy „666“, ktoré bude dané každému človeku na ruku, alebo čelo a bez neho nebude môcť voľne kupovať ani predávať. Toto, čo opísal prorok Ján, je už extrémna poloha trendov, ktoré sú dnes rozbehnuté. V tomto kontexte absolútne odmietam akékoľvek zasahovanie do slobôd jednotlivca a ako hudobník môžem povedať, že kašlem na tie prachy, čo by mi táto cenzúra ako autorovi mohla priniesť. Nestoja za to. Vymeniť slobodu za peniaze nenažratých umelcov a hudobných korporácií odmietam a som proti.
.super. A ešte mi povedz, čo by si odkázal čitateľom.
Na záver by som chcel čitateľom odkázať celý svoj majetok, ktorý mám k dnešnému dňu.
.to jest?
No vidím, že sa nejako chytáš mojich slov, takže, auto nedám, byt potrebujem, tak radšej odkážem čitateľom: „Make piss, not war !!!“
Jeho Skromnosť Svetozár Korbel/
je gitaristom a skladateľom bratislavskej skupiny Slobodná Európa. Skupian za viac ako dvadsaťročnú existenciu nahrala tri radové albumy, no tie dnes patria medzi najlepšie veci, čo na Slovensku vznikli v rámci punku a rokenrolu. V súčasnosti kapela pracuje na svojo štvrtom albume.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.