Air: Le Voyage dans la lune (Virgin)
Francúzskej dvojici Jean-Benoîta Dunckela a Nicolasa Godina určite nechýba odvaha – veď stvoriť hudbu ku kultovému nemému a najmä prvému sci-fi filmu v dejinách vyžaduje nielen odhodlanie, ale aj genialitu. Air sa spoliehajú na rokmi overený koncept štýlovo podladených gitár, výrazných a podmanivých perkusií a širokého spektra elektro-analógových mašiniek. Podobne ako ručne vyfarbená verzia stodesaťročného filmu Le Voyage dans la lune aj hudobný sprievod srší eklektickými farbami a kontrastnými zmenami nálady. Francúzsku náturu Air len ťažko zaprú: štýl a decentná pozlátka sú nadradené hĺbke. Táto polhodina je veľmi príjemná, chvíľami podnetne nápaditá, no z pamäti prekvapivo rýchlo vyprchajú všetky milé motívy a kvázi progresívne myšlienky. Pastva pre konkrétny moment, ktorý sa veľmi rýchlo pominie.
3/5
.tomáš Slaninka
Lambchop: Mr. M (City Slang)
Pesničkársky kráľ Kurt Wagner, niekedy pripodobňovaný k Lou Reedovi, sa po zármutku zo smrti dlhoročného priateľa Vica Chesstnuta na dva roky od hudby presunul k maľovaniu, aby svoj bôľ nakoniec aj tak pretavil do skladieb. Tie treba hľadať na jedenástom kúsku v diskografii kapely z Tennessee, ktorá vznikla v polovici osemdesiatych rokov s troma členmi, no počas svojej éry často mení počet i zloženie hudobníkov a hrá americké alt-country s post-rockovými i džezovými prvkami. Nahrávka chce znieť ako psychedelická podoba Franka Sinatru – nenájdeme tu veselé frontmanove spevácke podoby (pripomeňme napríklad nádherné lo-fi reggae v songu Is A Woman z rovnomennej platne), ale najmä melanchóliu, ukrytú výnimočne v rýchlejších (Gone Tomorrow), najmä však v miernych tempách (Nice Without Mercy). Rukopis kapely zvýraznený pianom či organom – pokojná a hĺbavá platňa.
4/5
.matej Lauko
Pjoni: Cloud No Raisins (Exitab)
Pokojný, ťahavý zvuk pripomínajúci sitár, do toho rytmické „dzum-dzum" (hlas? čelo? elektronika?), občas sa ozve niečo ako stlmený bubon, nad tým znie jemný falzetový spev, zvuky sa ohýbajú, prirodzené zvuky získavajú surreálnu éterickú kvalitu. Znejú, unikajú, vracajú sa späť. Debutový sólový album Jonatána Pastirčáka alias Pjoniho tvoria „vážne" kompozície, ktorých základným prvkom je napätie medzi nežnou čistotou spievu a violončela a elektronicky zdrsnenenými plochami pod nimi. Ako keby sa človek oddával meditáciám v miestnosti nabitej statickou elektrinou. Vzhľadom na to, že autor je stále ešte tínedžer, skladby, ktoré sa pohybujú niekde medzi zvláštnymi pesničkami, ambientnými zvukomaľbami a minimalsitickými kúskami prekvapujú nadhľadom, kompozičnou zrelosťou a zvukovým bohatstvom. Za to si Pjoniho debut zaslúži minimálne 4 hviezdičky. Piatu pridávame za poetické texty a výborné grafické spracovanie obalu.
5/5
.juraj Kušnierik
Chris Isaak: Beyond The Sun (Warner)
Aký je rozdiel medzi kompiláciou a Kompiláciou? Záleží od toho, či ide o výber zorganizovaný úradnícko-vypočítavým spôsobom, alebo či ide o zbierku skladieb, ktorá vyplynula z celoživotného vzťahu kompilátora k niečomu (niekomu) schopnému otvoriť v imaginácii dospelých rovnaké okná, ako otvárajú rozprávkové príbehy v srdciach detí. Spevák Chris Isaak zostane pre väčšinu poslucháčov spojený s pesničkou Wicked Game, ktorú jej snivý, orbisonovsko-surfový sound predurčil na použitie v Lynchovom filme Divokosť v srdci, 1990. Chrisov hlasový potenciál a schopnosť očariť sa prejavili aj v reinterpretácii piesní spevákov jeho detstva, ako boli Elvis Presley, Johnny Cash, Roy Orbison, Carl Perkins a Jerry Lee Lewis. Okrem súčasnej energie je v nahrávke prítomná esencia zvuku Sun Studia z prelomu 50. a 60. rokov a Chrisov osobný, emotívny vklad.
3/5
.martin Chrobák
Francúzskej dvojici Jean-Benoîta Dunckela a Nicolasa Godina určite nechýba odvaha – veď stvoriť hudbu ku kultovému nemému a najmä prvému sci-fi filmu v dejinách vyžaduje nielen odhodlanie, ale aj genialitu. Air sa spoliehajú na rokmi overený koncept štýlovo podladených gitár, výrazných a podmanivých perkusií a širokého spektra elektro-analógových mašiniek. Podobne ako ručne vyfarbená verzia stodesaťročného filmu Le Voyage dans la lune aj hudobný sprievod srší eklektickými farbami a kontrastnými zmenami nálady. Francúzsku náturu Air len ťažko zaprú: štýl a decentná pozlátka sú nadradené hĺbke. Táto polhodina je veľmi príjemná, chvíľami podnetne nápaditá, no z pamäti prekvapivo rýchlo vyprchajú všetky milé motívy a kvázi progresívne myšlienky. Pastva pre konkrétny moment, ktorý sa veľmi rýchlo pominie.
3/5
.tomáš Slaninka
Lambchop: Mr. M (City Slang)
Pesničkársky kráľ Kurt Wagner, niekedy pripodobňovaný k Lou Reedovi, sa po zármutku zo smrti dlhoročného priateľa Vica Chesstnuta na dva roky od hudby presunul k maľovaniu, aby svoj bôľ nakoniec aj tak pretavil do skladieb. Tie treba hľadať na jedenástom kúsku v diskografii kapely z Tennessee, ktorá vznikla v polovici osemdesiatych rokov s troma členmi, no počas svojej éry často mení počet i zloženie hudobníkov a hrá americké alt-country s post-rockovými i džezovými prvkami. Nahrávka chce znieť ako psychedelická podoba Franka Sinatru – nenájdeme tu veselé frontmanove spevácke podoby (pripomeňme napríklad nádherné lo-fi reggae v songu Is A Woman z rovnomennej platne), ale najmä melanchóliu, ukrytú výnimočne v rýchlejších (Gone Tomorrow), najmä však v miernych tempách (Nice Without Mercy). Rukopis kapely zvýraznený pianom či organom – pokojná a hĺbavá platňa.
4/5
.matej Lauko
Pjoni: Cloud No Raisins (Exitab)
Pokojný, ťahavý zvuk pripomínajúci sitár, do toho rytmické „dzum-dzum" (hlas? čelo? elektronika?), občas sa ozve niečo ako stlmený bubon, nad tým znie jemný falzetový spev, zvuky sa ohýbajú, prirodzené zvuky získavajú surreálnu éterickú kvalitu. Znejú, unikajú, vracajú sa späť. Debutový sólový album Jonatána Pastirčáka alias Pjoniho tvoria „vážne" kompozície, ktorých základným prvkom je napätie medzi nežnou čistotou spievu a violončela a elektronicky zdrsnenenými plochami pod nimi. Ako keby sa človek oddával meditáciám v miestnosti nabitej statickou elektrinou. Vzhľadom na to, že autor je stále ešte tínedžer, skladby, ktoré sa pohybujú niekde medzi zvláštnymi pesničkami, ambientnými zvukomaľbami a minimalsitickými kúskami prekvapujú nadhľadom, kompozičnou zrelosťou a zvukovým bohatstvom. Za to si Pjoniho debut zaslúži minimálne 4 hviezdičky. Piatu pridávame za poetické texty a výborné grafické spracovanie obalu.
5/5
.juraj Kušnierik
Chris Isaak: Beyond The Sun (Warner)
Aký je rozdiel medzi kompiláciou a Kompiláciou? Záleží od toho, či ide o výber zorganizovaný úradnícko-vypočítavým spôsobom, alebo či ide o zbierku skladieb, ktorá vyplynula z celoživotného vzťahu kompilátora k niečomu (niekomu) schopnému otvoriť v imaginácii dospelých rovnaké okná, ako otvárajú rozprávkové príbehy v srdciach detí. Spevák Chris Isaak zostane pre väčšinu poslucháčov spojený s pesničkou Wicked Game, ktorú jej snivý, orbisonovsko-surfový sound predurčil na použitie v Lynchovom filme Divokosť v srdci, 1990. Chrisov hlasový potenciál a schopnosť očariť sa prejavili aj v reinterpretácii piesní spevákov jeho detstva, ako boli Elvis Presley, Johnny Cash, Roy Orbison, Carl Perkins a Jerry Lee Lewis. Okrem súčasnej energie je v nahrávke prítomná esencia zvuku Sun Studia z prelomu 50. a 60. rokov a Chrisov osobný, emotívny vklad.
3/5
.martin Chrobák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.