Stále je tu ten blbý pocit. Teóriu hier vymyslel v časoch studenej vojny John Nash, geniálny matematik, ktorý musel celý život víťaziť nad duševnou chorobou. Ako by sme my nemuseli... A oni tak nazvali v roku 2006 svoj siedmy štúdiový album: Game Theory. Dámy a páni, legendárni The Roots.
Novinový podklad a na ňom naivná kresba obesenca. Pri pohľade ne neho znejú prvé slová skladby False Media:
„Amerika je stratená kdesi v zapadákove / Deväť miliónov detí je na Ritalíne / To preto nerýmujem len slovné hračičky / Falošné médiá, nepotrebujeme ich predsa / Zmätení chudáci, Indiáni, otroci, Mexičania / Vyzerá to úplne na k...t pre tvojich blížnych / to preto nerýmujem len slovné hračičky / Falošné médiá..."
Je to len voľný preklad, slová sa v úvodnej skladbe albumu neprestanú valiť do špinavých bicích. Neprestanú ani v ďalšej skladbe... a ďalšej. Príjemné hitovky, ako tá s Erykah Badu s názvom You Got Me, sú minulosťou. Je to mrazivá realita černošských štvrtí Filadelfie: „Radšej byť profi kriminálnikom ako nasledovať matrix“. The Roots sú „reálnejší ako infarkt myokardu“. Nezostávajú len na ulici, idú globálne. Je to predsa len päť rokov od pádu dvojičiek a Black Thought, ?uestlove, Kamal Gray, F. Knuckles a ďalší členovia legendárnej kapely stávajú temnými Elfmi z Warhammeru bojujúcimi proti hordám chaosu.
Ak bolo naozaj cieľom Game Theory vyhrabať v človeku aspoň na okamih mrazivé uvedomenie, že civilizácia, ktorú sme stvorili, je založená na neustávajúcom boji o zdroje, na stratégiách moci, útlaku, zotročovaní, represii, bezbrehej túžbe dosiahnuť čo najlepší sociálny status na troskách zúfalstva a bezvýchodiskovosti daňových poplatcov natlačených v panelákoch, že realita je len spleť komplikovane navrstvených klamov a propagandy, tak sa im to v mojom prípade podarilo. Zaujímavá podobnosť s gorilím dianím na Slovensku.
Podarilo sa im to zvukmi, samplami, harmóniami skvelých hudobníkov a významovo hutnými slovami raperov ako Black Thought a Malik B, sypanými kadenciou neúprosnej automatickej zbrane, pred ktorou niet úniku. Na rozdiel od bežných konšpiračných dokumentov toto je umenie. Tvorcovia dokázali na albume Game Theory celú tú surovú realitu pretaviť do výnimočného hudobného zážitku. Avantgardné multižánrové vplyvy nechali prenikať klasickým, priamym hip-hopom a, ako vždy, angažovanou afroamerickou optikou.
Hnev, bezmocnosť a paranoja obsiahnutá asi v každej zo skladieb sa však poslucháča nesnaží ničiť, naopak, ako každá dobrá hudba dokáže posiľňovať vnútornú integritu. Zo zúfalstva začne vyvierať poznanie, že záchranou pred zničením je súcit a schopnosť žiť aj srdcom, nezaťaženým dogmami, náboženstvom, slepou chamtivosťou. Game Theory je jedným z albumov, pri ktorom The Roots z Filadelfie dokážu byť zároveň blokoví, ulicoví, štvrťoví, okresní, mestskí, štátni, federálni, kontinentálni, globálni a najmä ľudskí.
Lyrik ako Albert Arkier (Zlokot)
Novinový podklad a na ňom naivná kresba obesenca. Pri pohľade ne neho znejú prvé slová skladby False Media:
„Amerika je stratená kdesi v zapadákove / Deväť miliónov detí je na Ritalíne / To preto nerýmujem len slovné hračičky / Falošné médiá, nepotrebujeme ich predsa / Zmätení chudáci, Indiáni, otroci, Mexičania / Vyzerá to úplne na k...t pre tvojich blížnych / to preto nerýmujem len slovné hračičky / Falošné médiá..."
Je to len voľný preklad, slová sa v úvodnej skladbe albumu neprestanú valiť do špinavých bicích. Neprestanú ani v ďalšej skladbe... a ďalšej. Príjemné hitovky, ako tá s Erykah Badu s názvom You Got Me, sú minulosťou. Je to mrazivá realita černošských štvrtí Filadelfie: „Radšej byť profi kriminálnikom ako nasledovať matrix“. The Roots sú „reálnejší ako infarkt myokardu“. Nezostávajú len na ulici, idú globálne. Je to predsa len päť rokov od pádu dvojičiek a Black Thought, ?uestlove, Kamal Gray, F. Knuckles a ďalší členovia legendárnej kapely stávajú temnými Elfmi z Warhammeru bojujúcimi proti hordám chaosu.
Ak bolo naozaj cieľom Game Theory vyhrabať v človeku aspoň na okamih mrazivé uvedomenie, že civilizácia, ktorú sme stvorili, je založená na neustávajúcom boji o zdroje, na stratégiách moci, útlaku, zotročovaní, represii, bezbrehej túžbe dosiahnuť čo najlepší sociálny status na troskách zúfalstva a bezvýchodiskovosti daňových poplatcov natlačených v panelákoch, že realita je len spleť komplikovane navrstvených klamov a propagandy, tak sa im to v mojom prípade podarilo. Zaujímavá podobnosť s gorilím dianím na Slovensku.
Podarilo sa im to zvukmi, samplami, harmóniami skvelých hudobníkov a významovo hutnými slovami raperov ako Black Thought a Malik B, sypanými kadenciou neúprosnej automatickej zbrane, pred ktorou niet úniku. Na rozdiel od bežných konšpiračných dokumentov toto je umenie. Tvorcovia dokázali na albume Game Theory celú tú surovú realitu pretaviť do výnimočného hudobného zážitku. Avantgardné multižánrové vplyvy nechali prenikať klasickým, priamym hip-hopom a, ako vždy, angažovanou afroamerickou optikou.
Hnev, bezmocnosť a paranoja obsiahnutá asi v každej zo skladieb sa však poslucháča nesnaží ničiť, naopak, ako každá dobrá hudba dokáže posiľňovať vnútornú integritu. Zo zúfalstva začne vyvierať poznanie, že záchranou pred zničením je súcit a schopnosť žiť aj srdcom, nezaťaženým dogmami, náboženstvom, slepou chamtivosťou. Game Theory je jedným z albumov, pri ktorom The Roots z Filadelfie dokážu byť zároveň blokoví, ulicoví, štvrťoví, okresní, mestskí, štátni, federálni, kontinentálni, globálni a najmä ľudskí.
Lyrik ako Albert Arkier (Zlokot)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.