Polovica z tých mladých ľudí to nechce a neprijíma, ale je to Nepali culture, počúvať svoje okolie, rodičov a susedov a nechať si vŕtať do života. “Ak mám niekedy ísť do Dubaia, tak len ako gitarista!” vraví mi Bishnu. Jeho bratranec Kiran, majiteľ nahrávacieho štúdia, denne počúva svoju nešťastnú ženu, ktorá do neho tlačí, nech ide robiť vyhadzovača do Hongkongu. To je jediný džob, ktorý by tam vďaka svojej nadváhe dostal. Keď sa spýtam, prečo nemôžeme sedieť a srandovať na predzáhradke, povedia mi že to je Nepali culture, že susedia by príliš klebetili. Takisto je Nepali culture nechať decko napospas vlastnému osudu ponevierať sa na ulici, keď ženu opustí muž a ona sa znova vydá. Matka sa vzdá dieťaťa. Najzákladnejší pud je úplný šuvix oproti Nepali culture – to znamená tlaku okolia, tých všetkých starých Blažkových, ktoré by rapotali o tom, že dieťa je nemanželské. Tisíce polosirôt pracujúcich za misku ryže, spávajúcich na zemi, stovky v detských domovoch...pre Nepali Culture, alebo „čo povedia susedia”. Jedno ráno sa v štúdiu budíme na tupý zvuk nárazu motorkovej prilby o gitaristovu hlavu. Do štúdia po nočke vtrhla jeho frajerka a urobila mu krásnu žiarlivú filmovú scénu. Rozbila pritom luster, na klavír vykydla ryžu a gitaristovi roztĺkla prilbu o hlavu. Potom s plačom vybehla na onú zakázanú predzáhradku, kde mu dala zopár ďalších rán prilbou a vynadala mu tými najšťavnatejšími nepálskymi nadávkami. Susedia, staré Blažkové, psy, mačky, všetci vyšli na priedomia pozrieť sa, čo sa deje. Keď slečinka odfrčí na skútri, už sa nemusím pýtať. „Nepali culture” vravia mi chlapci. „Culture everywhere,” oponujem a zametám sklo. „A to mi zakazuje aj hrať s kapelou v baroch,” nešťastne vraví Bishnu a na druhý deň príde do štúdia s cestovnou taškou. Má v nej svoje veci od frajerky. A na na nej visačku z letiska. DUBAI – KÁTHMANDU. Bol tam ako gitarista s kapelou. Poprieť Nepali culture.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.