Bývalý premiér Robert Fico sa roku 2007 vyjadril: „Slavín sa nikdy nesmie stať ihriskom pre skateboardistov, ktorí tu rozbíjajú mramor“. Na Slavíne sa jazdí dodnes rovnako, ako sa jazdí aj na ďalších miestach na Slovensku. Skateboarding u nás má dlhoročnú tradíciu a veľa talentov, ktoré sa presadili na svetovej scéne a niekedy dokonca neuniknú ani pozornosti najvyšších.
História skateboardingu siaha do Kalifornie šesťdesiatych rokov a svoje korene má, tak ako všetky boardšporty, v surfingu. Keď boli zlé vlny alebo nepriaznivé počasie, najväčší blázni sa snažili napodobniť surfing na suchu. Tak vznikol sidewalk surfing (chodníkový surfing), z ktorého sa vyvinul skateboarding. Prvé kolieska boli vypálené z hliny, neskôr sa začalo jazdiť na kovových. V roku 1972 prišiel Frank Nasworthy s nápadom použiť polyuretán ako materiálu na výrobu koliesok Caddilac Wheels, čím odštartoval asi najväčšiu skateboardovú revolúciu. Okrem koliesok a samotnej dosky, ktorej tvar, veľkosť a použitý materiál tiež prešiel zaujímavým vývojom, treťou nenahraditeľnou súčasťou skateboardu sú trucky, kovové súčiastky, ktoré sú medzi doskou a kolieskami a ktoré robia skateboard skateboardom. V ich vývoji je teda prvá séria Stage I. od Independent trucks z roku 1978, ďalším dôležitým mílnikom, ktorý skateboard posunul do dnešnej podoby.
.drsné slovenské začiatky
Na začiatky skateboardingu u nás za železnou oponou spomína jeden z prvých jazdcov, dnes štaridsiatnik Peter Vrbický: „Išiel som do školy a školník zobral niekomu takú špicatú dosku s kolieskami z komunistických kolieskových korčúľ no, a keďže som školníka poznal, tak som si to od neho požičal. Hovoria mi, že to je nejaký skateboard. Išiel som na takú strmšiu ulicu pod Hrad. Spustil som sa z tej ulice dole a na jej konci boli vysypané kamienky. Na tých kamienkoch som sa šmykol a strašne spadol. Vtedy som asi prvýkrát v živote zacítil poriadnu bolesť. To bola moja prvá skúsenosť a bolo jasné, že sa toho nevzdám, ale vyhliadka na to, vlastniť takúto vec, bola minimálna.“
Skateboarding bol diablova hračka zo Západu, no aj napriek tomu Výrobné družstvo invalidov začalo v bývalom Československu vyrábať nekvalitnú napodobeninu z umelej hmoty s názvom Esarol. Pamätníci hovoria, že to pripomínalo skôr dosku na krájanie mäsa s mäkkými kolieskami a štupľom na brzdenie. Neskôr to trochu vylepšili a prišiel laminátový model Flamengo. V tých časoch u nás neboli žiadne skateparky. V Česku bola situácia oveľa viac rozvinutá a už počas komunizmu sem chodili jazdiť profesionáli hlavne z Nemecka, Veľkej Británie a Spojených štátov.
.porevolučný punkrock
Nežná revolúcia priniesla orientáciu na opačnú svetovú stranu a naplno otvorila dvere tomuto fenoménu. Začali sa dovážať prvé kvalitné skateboardy a organizovať prvé akcie. V tom čase bola najväčšou akciou na Slovensku Cassovia Skate Cup pred Bielym Domom v Košiciach, ktorú organizoval Jaro Kudlovský: „Začalo sa to v deväťdesiatom prvom a rok na to tu bol už Alex Moul a Shane Rouse, profesionáli. Mali zabezpečené ubytovanie, občerstvenie a také veci. Zapálili na hoteli vankúše a paplóny a hádzali ich z okien. Afterpárty, vieš, osemnásťtisíc korún som musel zaplatiť za to, čo zničili, ale to bolo normálne, také veci sa diali. Vtedy sa počúval punkrock a aj sa žil.“
Jazdenie sa sústredilo do väčších miest, kde sa jazdilo hlavne po uliciach. Na skejte môžete jazdiť kde chcete a nepotrebujete na to nič iné iba skateboard a trochu lepší povrch. Strmé ulice, námestia a na nich schody, tyčky, múriky, šikminy a ďalšie architektonické prvky nikdy neuniknú oku skejťáka. V hlave prebleskne predstava triku a myseľ zamestnáva už len to, ako ho tam urobiť.
.akože majster Slovenska
Najväčším talentom tej doby bol dnes už tridsaťdeväť ročný Roman Udvornocký z Trnavy: „Začal som jazdiť v roku 1989. V Trnave sme postavili asi prvú U rampu na Slovensku, ktorú nám pomohli postaviť vtedajšie TAZ, Trnavské automobilové Závody. Väčšinou som jazdil street. Zopárkrát som bol akože majster Slovenska, myslím že to bolo trikrát? Môj prvý sponzor boj Jaro Kudlovský a Ľubo Ember, keď rozbehli Rock'n'Roll Cassovia skateshop. V deväťdesiatom štvrtom som bol v nemeckom Münstri (svojho času najväčšia skejtová akcia v Európe, pozn. red.). Pre mňa bol úspech, že som nebol posledný. Mám stále určité triky, čo som sa nikdy nenaučil tak, ako som chcel, a kým ich nevrátim, tak budem jazdiť. Potom uvidím.“
Skateboarding je niečo viac ako šport. Je úzko spätý s ďalšími fenoménmi ulice, ako sú hip-hop alebo graffiti. Neexistuje žiadny oficiálny svetový rebríček, každý profesionál má osobitý štýl jazdenia. Mnoho jazdcov má svoje vlastné značky obuvi, oblečenia alebo príslušenstva s najrôznejšími grafikami a dizajnmi. Podstatnejšie ako závody sú často zábery a fotky z ulice. Cení sa hlavne technicky čo najťažší trik, štýl a objavovanie stále nových miest. Skejťáci cestujú po celom svete, len aby si mohli zajazdiť na tých najlepších uliciach, Mekkou európskeho skateboardingu je Barcelona.
.skateparky, závody a profíci
Dnešný skateboarding sa stále najviac odohráva na uliciach miest a dedín. Skejtuje sa všade. Žiadny zákon vyslovene nezakazuje jazdenia na skateboarde na verejných priestranstvách, ale je pravda, že niektoré triky môžu ničiť múriky a tyčky. Spolu s hlukom, ktorý vzniká pri jazdení, pretože dnešné kolieska sú pomerne tvrdé, je to hlavnou príčinou sťažností okolitých obyvateľov a príchodu polície. V dnešnej dobe sa to však už lepší. Jediným miestom, kde sa dá jazdiť legálne bez asistencie polície, sú skateparky. Niektoré sú postavené neodborne, a teda nejazditeľne, niektoré sú veľmi kvalitné, postavené z betónu, čo je zárukou ich dlhej životnosti.
Na Slovensku máme viacero profesionálov ako je Peter Molec a Marek Zápražný, ktorí cestujú po celom svete za lepšími podmienkami. Aby sa mohli venovať športu naplno, potrebujú sponzorov a súťaže, v ktorých sa dajú vyhrať slušné peňažné ceny. Veľa z nich žije v Prahe, kde sú podmienky na jazdenie na svetovej úrovni a každý rok sa tam koná závod Svetového Pohára Mystic Cup. Naše hlavné mesto nemá ani jeden kvalitný skatepark a nikdy sa u nás nekonala žiadna akcia európskej úrovne.
V každom väčšom meste je pomerne organizovaná komunita skateboardistov, ktorá sa dožaduje kvalitných podmienok na jazdenie. Zákaz skateboardingu na konkrétnych miestach často nerieši problém skateboardistov daného mesta a skejťáci sa presúvajú inam. V každom skateparku sú jedinečné prekážky postavené buď samými užívateľmi svojpomocne, alebo podľa ich požiadaviek. Najlepšie skateparky kopírujú prekážky ulice, alebo sú navrhnuté podľa opustených kalifornských bazénov, kde sa jazdí odjakživa. V máji sa v Ružomberku otvára najlepší skatepark na Slovensku. Prvého septembra sa v Spišskej Novej Vsi koná už ôsmy ročník KZN cupu, závodu s najdlhšou tradíciou na Slovensku.
Autor pripravuje knihu Skateboarding, je organizátor KZN cupu a správca skateparku v Spišskej Novej Vsi.
História skateboardingu siaha do Kalifornie šesťdesiatych rokov a svoje korene má, tak ako všetky boardšporty, v surfingu. Keď boli zlé vlny alebo nepriaznivé počasie, najväčší blázni sa snažili napodobniť surfing na suchu. Tak vznikol sidewalk surfing (chodníkový surfing), z ktorého sa vyvinul skateboarding. Prvé kolieska boli vypálené z hliny, neskôr sa začalo jazdiť na kovových. V roku 1972 prišiel Frank Nasworthy s nápadom použiť polyuretán ako materiálu na výrobu koliesok Caddilac Wheels, čím odštartoval asi najväčšiu skateboardovú revolúciu. Okrem koliesok a samotnej dosky, ktorej tvar, veľkosť a použitý materiál tiež prešiel zaujímavým vývojom, treťou nenahraditeľnou súčasťou skateboardu sú trucky, kovové súčiastky, ktoré sú medzi doskou a kolieskami a ktoré robia skateboard skateboardom. V ich vývoji je teda prvá séria Stage I. od Independent trucks z roku 1978, ďalším dôležitým mílnikom, ktorý skateboard posunul do dnešnej podoby.
.drsné slovenské začiatky
Na začiatky skateboardingu u nás za železnou oponou spomína jeden z prvých jazdcov, dnes štaridsiatnik Peter Vrbický: „Išiel som do školy a školník zobral niekomu takú špicatú dosku s kolieskami z komunistických kolieskových korčúľ no, a keďže som školníka poznal, tak som si to od neho požičal. Hovoria mi, že to je nejaký skateboard. Išiel som na takú strmšiu ulicu pod Hrad. Spustil som sa z tej ulice dole a na jej konci boli vysypané kamienky. Na tých kamienkoch som sa šmykol a strašne spadol. Vtedy som asi prvýkrát v živote zacítil poriadnu bolesť. To bola moja prvá skúsenosť a bolo jasné, že sa toho nevzdám, ale vyhliadka na to, vlastniť takúto vec, bola minimálna.“
Skateboarding bol diablova hračka zo Západu, no aj napriek tomu Výrobné družstvo invalidov začalo v bývalom Československu vyrábať nekvalitnú napodobeninu z umelej hmoty s názvom Esarol. Pamätníci hovoria, že to pripomínalo skôr dosku na krájanie mäsa s mäkkými kolieskami a štupľom na brzdenie. Neskôr to trochu vylepšili a prišiel laminátový model Flamengo. V tých časoch u nás neboli žiadne skateparky. V Česku bola situácia oveľa viac rozvinutá a už počas komunizmu sem chodili jazdiť profesionáli hlavne z Nemecka, Veľkej Británie a Spojených štátov.
.porevolučný punkrock
Nežná revolúcia priniesla orientáciu na opačnú svetovú stranu a naplno otvorila dvere tomuto fenoménu. Začali sa dovážať prvé kvalitné skateboardy a organizovať prvé akcie. V tom čase bola najväčšou akciou na Slovensku Cassovia Skate Cup pred Bielym Domom v Košiciach, ktorú organizoval Jaro Kudlovský: „Začalo sa to v deväťdesiatom prvom a rok na to tu bol už Alex Moul a Shane Rouse, profesionáli. Mali zabezpečené ubytovanie, občerstvenie a také veci. Zapálili na hoteli vankúše a paplóny a hádzali ich z okien. Afterpárty, vieš, osemnásťtisíc korún som musel zaplatiť za to, čo zničili, ale to bolo normálne, také veci sa diali. Vtedy sa počúval punkrock a aj sa žil.“
Jazdenie sa sústredilo do väčších miest, kde sa jazdilo hlavne po uliciach. Na skejte môžete jazdiť kde chcete a nepotrebujete na to nič iné iba skateboard a trochu lepší povrch. Strmé ulice, námestia a na nich schody, tyčky, múriky, šikminy a ďalšie architektonické prvky nikdy neuniknú oku skejťáka. V hlave prebleskne predstava triku a myseľ zamestnáva už len to, ako ho tam urobiť.
.akože majster Slovenska
Najväčším talentom tej doby bol dnes už tridsaťdeväť ročný Roman Udvornocký z Trnavy: „Začal som jazdiť v roku 1989. V Trnave sme postavili asi prvú U rampu na Slovensku, ktorú nám pomohli postaviť vtedajšie TAZ, Trnavské automobilové Závody. Väčšinou som jazdil street. Zopárkrát som bol akože majster Slovenska, myslím že to bolo trikrát? Môj prvý sponzor boj Jaro Kudlovský a Ľubo Ember, keď rozbehli Rock'n'Roll Cassovia skateshop. V deväťdesiatom štvrtom som bol v nemeckom Münstri (svojho času najväčšia skejtová akcia v Európe, pozn. red.). Pre mňa bol úspech, že som nebol posledný. Mám stále určité triky, čo som sa nikdy nenaučil tak, ako som chcel, a kým ich nevrátim, tak budem jazdiť. Potom uvidím.“
Skateboarding je niečo viac ako šport. Je úzko spätý s ďalšími fenoménmi ulice, ako sú hip-hop alebo graffiti. Neexistuje žiadny oficiálny svetový rebríček, každý profesionál má osobitý štýl jazdenia. Mnoho jazdcov má svoje vlastné značky obuvi, oblečenia alebo príslušenstva s najrôznejšími grafikami a dizajnmi. Podstatnejšie ako závody sú často zábery a fotky z ulice. Cení sa hlavne technicky čo najťažší trik, štýl a objavovanie stále nových miest. Skejťáci cestujú po celom svete, len aby si mohli zajazdiť na tých najlepších uliciach, Mekkou európskeho skateboardingu je Barcelona.
.skateparky, závody a profíci
Dnešný skateboarding sa stále najviac odohráva na uliciach miest a dedín. Skejtuje sa všade. Žiadny zákon vyslovene nezakazuje jazdenia na skateboarde na verejných priestranstvách, ale je pravda, že niektoré triky môžu ničiť múriky a tyčky. Spolu s hlukom, ktorý vzniká pri jazdení, pretože dnešné kolieska sú pomerne tvrdé, je to hlavnou príčinou sťažností okolitých obyvateľov a príchodu polície. V dnešnej dobe sa to však už lepší. Jediným miestom, kde sa dá jazdiť legálne bez asistencie polície, sú skateparky. Niektoré sú postavené neodborne, a teda nejazditeľne, niektoré sú veľmi kvalitné, postavené z betónu, čo je zárukou ich dlhej životnosti.
Na Slovensku máme viacero profesionálov ako je Peter Molec a Marek Zápražný, ktorí cestujú po celom svete za lepšími podmienkami. Aby sa mohli venovať športu naplno, potrebujú sponzorov a súťaže, v ktorých sa dajú vyhrať slušné peňažné ceny. Veľa z nich žije v Prahe, kde sú podmienky na jazdenie na svetovej úrovni a každý rok sa tam koná závod Svetového Pohára Mystic Cup. Naše hlavné mesto nemá ani jeden kvalitný skatepark a nikdy sa u nás nekonala žiadna akcia európskej úrovne.
V každom väčšom meste je pomerne organizovaná komunita skateboardistov, ktorá sa dožaduje kvalitných podmienok na jazdenie. Zákaz skateboardingu na konkrétnych miestach často nerieši problém skateboardistov daného mesta a skejťáci sa presúvajú inam. V každom skateparku sú jedinečné prekážky postavené buď samými užívateľmi svojpomocne, alebo podľa ich požiadaviek. Najlepšie skateparky kopírujú prekážky ulice, alebo sú navrhnuté podľa opustených kalifornských bazénov, kde sa jazdí odjakživa. V máji sa v Ružomberku otvára najlepší skatepark na Slovensku. Prvého septembra sa v Spišskej Novej Vsi koná už ôsmy ročník KZN cupu, závodu s najdlhšou tradíciou na Slovensku.
Autor pripravuje knihu Skateboarding, je organizátor KZN cupu a správca skateparku v Spišskej Novej Vsi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.