Andrej Babiš vytrvalo tvrdí, že tajných, ktorí ho pred rokom 1989 niekoľkokrát kontaktovali, zaujímala len ekonomická trestná činnosť a korupcia. Ani v zahraničnom obchode to však nebolo len o ekonomike. ŠtB zaujímali aj konkrétni ľudia a ich slabosti, respektíve vzťahy na pracovisku, čo potom využila v rôznych spravodajských a diskreditačných hrách. Keďže ľudia ako Babiš veľa cestovali, ŠtB sa ich pýtala aj na kontakty s cudzincami či emigrantmi.
Vyplýva to aj zo spisov jeho bývalých kolegov, ktoré sú uložené v archíve ÚPN. Tajní z nich spravidla vytiahli aj citlivé informácie zo súkromia iných, ktorými potom svoje obete vydierali. Je preto málo pravdepodobné, že Babiš hovoril tajným len o „fosfátoch“, ako sa nám to snaží nahovoriť. Na rozdiel od svojich bývalých kolegov má zrejme len šťastie, že z jeho spisu sa toho veľa nezachovalo.
.agent Janovic
Roman Karlubík bol Babišovým kolegom v Petrimexe, po zmene režimu spolu pôsobili v orgánoch Dusla Šaľa. Z jeho spisu vyplýva, že podpísal aj takzvaný záväzok o mlčanlivosti, pričom ŠtB odovzdal minimálne štyri správy o svojich kolegoch. Keďže Karlubík často cestoval na Západ (Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Belgicko), ako agent Janovic mal sledovať najmä ich kontakty s cudzincami, respektíve so zástupcami zahraničných firiem na Slovensku.
„Menovaný ochotne podával správy, pričom následnou previerkou bolo zistené, že sú hodnoverné,“ napísala ŠtB o Karlubíkovi. Podľa spisu ho tajní vyťažili aj v takzvanej akcii Glykol, kde mal informovať o stykoch svojho kolegu s istým emigrantom. Karlubík to však odmieta. „Žiadnu spoluprácu som nepodpísal ani som na nikoho nebonzoval,“ povedal .týždňu. Podľa neho museli všetci, ktorí pracovali v podnikoch zahraničného obchodu, „robiť hlásenie po každej služobnej ceste“.
.agent Bielikovič
Stanislav Rudý bol obchodný referent v Petrimexe, po revolúcii pôsobil s Babišom v orgánoch Poľnochemu. Z jeho spisu vyplýva, že spoluprácu s ŠtB potvrdil aj písomne, pričom ako agent Bielikovič mal odovzdať 22 správ. Tajní ho využili v akciách Experti a Juh, pričom mal informovať napríklad o nadštandardných vzťahoch pracovníčky podniku zahraničného obchodu (PZO) Chemapol so zástupkyňou jednej francúzskej firmy.
ŠtB chcela Rudého zatiahnuť aj do konšpiračného bytu – po tom, čo ho v januári 1984 služobne vyslali do Alžírska, však bola spolupráca prerušená. Rudý tvrdí, že o žiadnom byte „v živote nepočul“. „To si musel niekto vymyslieť. Keď príde na dokazovanie, nech mi to povie ten, kto to tam napísal, do očí,“ povedal .týždňu. Odmieta aj akúkoľ - vek spoluprácu s ŠtB. „Žiadne správy som nikomu neodovzdal, to sú totálne výmysly. Chcel by som vidieť aj ten podpis – aj s grafológom.“
.agent Jožo
Jozef Waller bol vedúcim devízového odboru v Petrimexe, po zmene režimu sedel s Babišom aj v orgánoch tohto podniku. Ako agent Jožo sa podľa spisu s tajnými pravidelne stretával v konšpiračnom byte Janis. „V tom okolí ho nikto nepozná a je ochotný sa na uvedenom byte stretávať i počas pracovnej doby,“ zaznamenala ŠtB. Waller mal podať desiatky správ zo služobných ciest na Západ, pričom podrobne informoval kedy, kde a s kým sa stretol, o čom spolu hovorili a podobne.
Pred jedným výjazdom dostal aj inštruktáž, že má „prehĺbiť priateľské vzťahy“ s pracovníkom istej americkej firmy a „nenásilnou formou zistiť, či uvedená USA firma vyrába aj súčiastky pre atómové zbrane“. Waller mal podľa spisu zisťovať aj informácie o svojom kolegovi, vedúcom obchodného oddelenia v Petrimexe. „Nechcem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal Waller o svojej spolupráci s ŠtB.
.agent Kosek
Mikuláš Rakovský pracoval v PZO Chemapol, po revolúcii bol s Babišom v orgánoch Petrimexu. Podľa spisu mal ako agent Kosek rozpracovať svojich kolegov, ktorí boli v kontakte s cudzincami a „odhaľovať v ich radoch agentúru protivníka“. V priebehu spolupráce sa s tajnými stretol 69-krát, z toho 62-krát v konšpiračnom byte Chata. Zaujímavé je, že ŠtB vyťažila Rakovského aj k Rudému a naopak, pričom ich riadil ten istý človek ako Andreja Babiša – nadporučík Július Šuman.
Rakovského spis je asi najpodrobnejší zo všetkých: obsahuje aj vlastnoručné správy, respektíve množstvo detailov zo života jeho kolegov. O istej kolegyni sa mal napríklad vyjadriť, že počas veľtrhu vo Viedni „trávila celé noci s gréckym štátnym príslušníkom mimo hotela a svoju neprítomnosť dôsledne maskovala“. O predstaviteľovi jednej zahraničnej firmy mal zase povedať, že „pod vplyvom alkoholu vyhľadáva ženy ľahších mravov“. Rakovský spoluprácu s ŠtB odmieta, pričom tvrdí, že odovzdával len štandardné správy zo služobných ciest.
.agent Michal
Edgar Haug pracoval v PZO Chemapol a Petrimex, po zmene režimu bol s Babišom v orgánoch Poľnochemu. ŠtB ho evidovala ako agenta Michala: v priebehu spolupráce sa podľa spisu s tajnými stretol 15- krát, pričom jej odovzdal 13 správ. Haug mal tiež navštevovať konšpiračné byty Alfa a Park. Jeho úlohou bolo najmä mapovať kontakty predstaviteľov zahraničných firiem s občanmi Československa a „odhaľovať nepriateľskú činnosť protivníka“. ŠtB hodnotila Hauga ako iniciatívneho a perspektívneho spolupracovníka, ktorý dosiahol ako agent dobré výsledky.
Po jednej z jeho návštev v USA kontaktoval pracovníka švajčiarskej firmy, ktorej vtedy robil Haug obchodného zástupcu pre socialistické štáty, pracovník FBI. Pýtal sa ho na dôvod Haugovej návštevy v Spojených štátoch, kde sa pohyboval, čo robil a aké otázky kládol. S Haugom sa nám spojiť nepodarilo. „Už dvadsať rokov žije v zahraničí,“ povedala nám jeho bývalá manželka. Kde sa presne sa nachádza, nechcela konkretizovať. „My sme úplne rozdelení.“ Podľa Haugových exkolegov je zrejme v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku.
.agent Vlado a Bernard
Vladimír Bartoš bol vedúcim výskumnej skupiny v Dusle Šaľa. Po zmene režimu sedel s Babišom v orgánoch tohto podniku aj v Agroferte. Ako agent s krycími menami Vlado a Bernard odovzdal podľa spisu 55 správ, dostal aj odmenu 850 korún. Bartoš sa mal s eštebákmi stretávať aj v konšpiračnom byte. „Ako oddaný občan ČSSR som ochotný pomáhať ŠtB odhaľovať skrytých nepriateľov z radov československých občanov aj zo zahraničia, ktorí by chceli škodiť nášmu socialistickému zriadeniu,“ zaznamenala ŠtB.
Počas jedného zájazdu v Juhoslávii mal napríklad sledovať, kto a prečo sa stretáva s cudzincami. Angažovaný straník Bartoš mal prostredníctvom svojej sestry zisťovať aj aktivity československých emigrantov v Rakúsku. Zároveň mal „kontrolovať nositeľov pravicového oportunizmu“ v Šali – najmä ich styky s cudzincami a montérmi v Dusle.
ŠtB preverovala Bartošovu hodnovernosť aj cez Alexandra Babiša – brata podnikateľa Andreja Babiša. Bartoš však spoluprácu s ŠtB odmieta. „Všetci, ktorí chodili do zahraničia, sú tam evidovaní,“ povedal .týždňu.
.agent Miki
Alexander Babiš pracoval v PZO Omnia, po revolúcii bol v orgánoch Agrofertu aj Poľnochemu. ŠtB ho ako svojho agenta Mikiho zaevidovala jedenásť dní pred revolúciou: podľa spisu bol však s tajnými v kontakte minimálne od mája 1989. Babiš podpísal aj písomný záväzok, pričom s eštebákmi sa stretol desaťkrát – naposledy v januári 1990. Už počas prvého stretnutia mal tajným ochotne poskytnúť „zaujímavé poznatky k objektom Zvárač a Schilling“.
Babiš mal sledovať aj viacerých kolegov v Omnii – vrátane milenky objektu Zvárač.
ŠtB si ho veľmi cenila ako serióznu osobu, ktorá sa vedela „dobre orientovať v prostredí vízových cudzincov“. Babišove správy považovala za objektívne. „Na otázky odpovedá pohotovo, snaží sa ich hlbšie rozobrať. Niektoré poznatky poskytuje spontánne,“ zaznamenala ŠtB. „Neviem o tom, ani ma to nezaujíma,“ reagoval na spoluprácu s ŠtB Alexander Babiš.
.regulérny agent
Podľa českého lustračného zákona aj slovenského zákona o pamäti národa bol podnikateľ Andrej Babiš pred rokom 1989 regulárnym spolupracovníkom ŠtB. A to bez ohľadu na to, že nepoznáme obsah správ, ktoré mal odovzdať komunistickej tajnej polícii. Už tento fakt ho diskvalifikuje na pôsobenie vo verejnom živote: nehovoriac o tom, že taký človek je stále vydierateľný. V biznise sa môže Babiš obklopovať bývalými spolupracovníkmi ŠtB, koľko chce, v politike by však mali platiť isté pravidlá.
Vyplýva to aj zo spisov jeho bývalých kolegov, ktoré sú uložené v archíve ÚPN. Tajní z nich spravidla vytiahli aj citlivé informácie zo súkromia iných, ktorými potom svoje obete vydierali. Je preto málo pravdepodobné, že Babiš hovoril tajným len o „fosfátoch“, ako sa nám to snaží nahovoriť. Na rozdiel od svojich bývalých kolegov má zrejme len šťastie, že z jeho spisu sa toho veľa nezachovalo.
.agent Janovic
Roman Karlubík bol Babišovým kolegom v Petrimexe, po zmene režimu spolu pôsobili v orgánoch Dusla Šaľa. Z jeho spisu vyplýva, že podpísal aj takzvaný záväzok o mlčanlivosti, pričom ŠtB odovzdal minimálne štyri správy o svojich kolegoch. Keďže Karlubík často cestoval na Západ (Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Belgicko), ako agent Janovic mal sledovať najmä ich kontakty s cudzincami, respektíve so zástupcami zahraničných firiem na Slovensku.
„Menovaný ochotne podával správy, pričom následnou previerkou bolo zistené, že sú hodnoverné,“ napísala ŠtB o Karlubíkovi. Podľa spisu ho tajní vyťažili aj v takzvanej akcii Glykol, kde mal informovať o stykoch svojho kolegu s istým emigrantom. Karlubík to však odmieta. „Žiadnu spoluprácu som nepodpísal ani som na nikoho nebonzoval,“ povedal .týždňu. Podľa neho museli všetci, ktorí pracovali v podnikoch zahraničného obchodu, „robiť hlásenie po každej služobnej ceste“.
.agent Bielikovič
Stanislav Rudý bol obchodný referent v Petrimexe, po revolúcii pôsobil s Babišom v orgánoch Poľnochemu. Z jeho spisu vyplýva, že spoluprácu s ŠtB potvrdil aj písomne, pričom ako agent Bielikovič mal odovzdať 22 správ. Tajní ho využili v akciách Experti a Juh, pričom mal informovať napríklad o nadštandardných vzťahoch pracovníčky podniku zahraničného obchodu (PZO) Chemapol so zástupkyňou jednej francúzskej firmy.
ŠtB chcela Rudého zatiahnuť aj do konšpiračného bytu – po tom, čo ho v januári 1984 služobne vyslali do Alžírska, však bola spolupráca prerušená. Rudý tvrdí, že o žiadnom byte „v živote nepočul“. „To si musel niekto vymyslieť. Keď príde na dokazovanie, nech mi to povie ten, kto to tam napísal, do očí,“ povedal .týždňu. Odmieta aj akúkoľ - vek spoluprácu s ŠtB. „Žiadne správy som nikomu neodovzdal, to sú totálne výmysly. Chcel by som vidieť aj ten podpis – aj s grafológom.“
.agent Jožo
Jozef Waller bol vedúcim devízového odboru v Petrimexe, po zmene režimu sedel s Babišom aj v orgánoch tohto podniku. Ako agent Jožo sa podľa spisu s tajnými pravidelne stretával v konšpiračnom byte Janis. „V tom okolí ho nikto nepozná a je ochotný sa na uvedenom byte stretávať i počas pracovnej doby,“ zaznamenala ŠtB. Waller mal podať desiatky správ zo služobných ciest na Západ, pričom podrobne informoval kedy, kde a s kým sa stretol, o čom spolu hovorili a podobne.
Pred jedným výjazdom dostal aj inštruktáž, že má „prehĺbiť priateľské vzťahy“ s pracovníkom istej americkej firmy a „nenásilnou formou zistiť, či uvedená USA firma vyrába aj súčiastky pre atómové zbrane“. Waller mal podľa spisu zisťovať aj informácie o svojom kolegovi, vedúcom obchodného oddelenia v Petrimexe. „Nechcem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal Waller o svojej spolupráci s ŠtB.
.agent Kosek
Mikuláš Rakovský pracoval v PZO Chemapol, po revolúcii bol s Babišom v orgánoch Petrimexu. Podľa spisu mal ako agent Kosek rozpracovať svojich kolegov, ktorí boli v kontakte s cudzincami a „odhaľovať v ich radoch agentúru protivníka“. V priebehu spolupráce sa s tajnými stretol 69-krát, z toho 62-krát v konšpiračnom byte Chata. Zaujímavé je, že ŠtB vyťažila Rakovského aj k Rudému a naopak, pričom ich riadil ten istý človek ako Andreja Babiša – nadporučík Július Šuman.
Rakovského spis je asi najpodrobnejší zo všetkých: obsahuje aj vlastnoručné správy, respektíve množstvo detailov zo života jeho kolegov. O istej kolegyni sa mal napríklad vyjadriť, že počas veľtrhu vo Viedni „trávila celé noci s gréckym štátnym príslušníkom mimo hotela a svoju neprítomnosť dôsledne maskovala“. O predstaviteľovi jednej zahraničnej firmy mal zase povedať, že „pod vplyvom alkoholu vyhľadáva ženy ľahších mravov“. Rakovský spoluprácu s ŠtB odmieta, pričom tvrdí, že odovzdával len štandardné správy zo služobných ciest.
.agent Michal
Edgar Haug pracoval v PZO Chemapol a Petrimex, po zmene režimu bol s Babišom v orgánoch Poľnochemu. ŠtB ho evidovala ako agenta Michala: v priebehu spolupráce sa podľa spisu s tajnými stretol 15- krát, pričom jej odovzdal 13 správ. Haug mal tiež navštevovať konšpiračné byty Alfa a Park. Jeho úlohou bolo najmä mapovať kontakty predstaviteľov zahraničných firiem s občanmi Československa a „odhaľovať nepriateľskú činnosť protivníka“. ŠtB hodnotila Hauga ako iniciatívneho a perspektívneho spolupracovníka, ktorý dosiahol ako agent dobré výsledky.
Po jednej z jeho návštev v USA kontaktoval pracovníka švajčiarskej firmy, ktorej vtedy robil Haug obchodného zástupcu pre socialistické štáty, pracovník FBI. Pýtal sa ho na dôvod Haugovej návštevy v Spojených štátoch, kde sa pohyboval, čo robil a aké otázky kládol. S Haugom sa nám spojiť nepodarilo. „Už dvadsať rokov žije v zahraničí,“ povedala nám jeho bývalá manželka. Kde sa presne sa nachádza, nechcela konkretizovať. „My sme úplne rozdelení.“ Podľa Haugových exkolegov je zrejme v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku.
.agent Vlado a Bernard
Vladimír Bartoš bol vedúcim výskumnej skupiny v Dusle Šaľa. Po zmene režimu sedel s Babišom v orgánoch tohto podniku aj v Agroferte. Ako agent s krycími menami Vlado a Bernard odovzdal podľa spisu 55 správ, dostal aj odmenu 850 korún. Bartoš sa mal s eštebákmi stretávať aj v konšpiračnom byte. „Ako oddaný občan ČSSR som ochotný pomáhať ŠtB odhaľovať skrytých nepriateľov z radov československých občanov aj zo zahraničia, ktorí by chceli škodiť nášmu socialistickému zriadeniu,“ zaznamenala ŠtB.
Počas jedného zájazdu v Juhoslávii mal napríklad sledovať, kto a prečo sa stretáva s cudzincami. Angažovaný straník Bartoš mal prostredníctvom svojej sestry zisťovať aj aktivity československých emigrantov v Rakúsku. Zároveň mal „kontrolovať nositeľov pravicového oportunizmu“ v Šali – najmä ich styky s cudzincami a montérmi v Dusle.
ŠtB preverovala Bartošovu hodnovernosť aj cez Alexandra Babiša – brata podnikateľa Andreja Babiša. Bartoš však spoluprácu s ŠtB odmieta. „Všetci, ktorí chodili do zahraničia, sú tam evidovaní,“ povedal .týždňu.
.agent Miki
Alexander Babiš pracoval v PZO Omnia, po revolúcii bol v orgánoch Agrofertu aj Poľnochemu. ŠtB ho ako svojho agenta Mikiho zaevidovala jedenásť dní pred revolúciou: podľa spisu bol však s tajnými v kontakte minimálne od mája 1989. Babiš podpísal aj písomný záväzok, pričom s eštebákmi sa stretol desaťkrát – naposledy v januári 1990. Už počas prvého stretnutia mal tajným ochotne poskytnúť „zaujímavé poznatky k objektom Zvárač a Schilling“.
Babiš mal sledovať aj viacerých kolegov v Omnii – vrátane milenky objektu Zvárač.
ŠtB si ho veľmi cenila ako serióznu osobu, ktorá sa vedela „dobre orientovať v prostredí vízových cudzincov“. Babišove správy považovala za objektívne. „Na otázky odpovedá pohotovo, snaží sa ich hlbšie rozobrať. Niektoré poznatky poskytuje spontánne,“ zaznamenala ŠtB. „Neviem o tom, ani ma to nezaujíma,“ reagoval na spoluprácu s ŠtB Alexander Babiš.
.regulérny agent
Podľa českého lustračného zákona aj slovenského zákona o pamäti národa bol podnikateľ Andrej Babiš pred rokom 1989 regulárnym spolupracovníkom ŠtB. A to bez ohľadu na to, že nepoznáme obsah správ, ktoré mal odovzdať komunistickej tajnej polícii. Už tento fakt ho diskvalifikuje na pôsobenie vo verejnom živote: nehovoriac o tom, že taký človek je stále vydierateľný. V biznise sa môže Babiš obklopovať bývalými spolupracovníkmi ŠtB, koľko chce, v politike by však mali platiť isté pravidlá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.