Germanizácia Európy?
Angela Merkelová bola očividne spokojná. Európski lídri (okrem lídrov Česka a Veľkej Británie) podpísali dôležitú Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe hospodárskej a menovej únie. Zmluva má šestnásť článkov a podľa Angely Merkelovej je signálom, že Európska únia je schopná poradiť si s krízou eurozóny. Aj staronový europrezident Herman Van Rompuy spokojne prikyvoval a označil jej účinky za hlboké a dlhodobé, s tým, že táto zmluva pomôže zabrániť zopakovaniu dlhovej krízy.
V texte zmluvy je osobitne dôležitý článok, ktorého cieľom je zaručiť fiskálnu disciplínu. Určuje každej krajine, ktorá zmluvu ratifikuje, aby prijala zákon o vyrovnanom rozpočte. Trestom za porušenie pravidiel a prekročenie limitov deficitu bude priamy zásah Bruselu. Krajina, ktorá nedokáže udržať vyrovnaný rozpočet, bude podrobená dozoru a obmedzeniam, ktoré sa dotknú jej výdavkov. Zároveň bude nútená uskutočniť štrukturálne reformy.
Zmluva vstúpi do platnosti, až keď ju ratifikuje aspoň dvanásť zo sedemnástich krajín eurozóny. Dôležitou motiváciou na jej ratifikovanie je podmienka, že len krajiny, ktoré zmluvu odsúhlasia, budú mať prístup k financiám z trvalého eurovalu – Európskeho mechanizmu stability.
So zmluvou sa však spája niekoľko problémov. Už jej právny status je netradičný, ide o výhradne medzivládnu zmluvu, nie o „európsku zmluvu“ v pravom slova zmysle. Dôležitejším otáznikom však je, či predstavuje krok správnym smerom. Nie všetci ekonomickí odborníci sa napríklad zhodujú na tom, že cestou z krízy je stále a takmer nekonečné škrtenie výdavkov. Poukazujú na to, že ak ekonomika nemá dostatočnú silu, úsporné opatrenia ju ešte priškrtia. To je aj problém krajín, ako sú Grécko či Taliansko – výkon ich ekonomiky jednoducho „nestíha“ za silou eura. Protestuje aj Írsko. Ale, samozrejme, že lídri týchto ekonomík, ktoré nie sú nadšené nutnosťou šetriť, zároveň nechcú ani počuť o alternatívnom riešení – opustení eura, návratu k pôvodným národným menám a o ich devalvácii.
Máme teda na stole zmluvu, ktorá je podľa niektorých krokom k finančne disciplinovanejšej Európe, a podľa iných je ďalším márnym pokusom o „germanizáciu“ ekonomík, ktoré na to, aby sa zariadili podľa vzoru Nemecka, jednoducho nemajú.
.mg Romney vyhráva
Mitt Romney je zatiaľ najúspešnejším z republikánskych kandidátov na prezidenta. Minulý týždeň vyhral v primárkach v štátoch Michigan a Arizona. Michiganské víťazstvo bolo slabšie a sám Romney uznal: „Nevyhrali sme toho veľa.“ V Arizone si však mohol gratulovať. Jeho náskok pred ostatnými kandidátmi vzrástol a čaká ho superutorok, keď budú primárky v desiatich štátoch.
.mg Genocída a súd
Francúzsky ústavný súd zrušil zákon, ktorý zakazoval spochybňovanie arménskej genocídy z roku 1915. Zákon, ktorý pred časom schválil francúzsky parlament, podporoval aj prezident Nicolas Sarkozy. Ten reagoval vyhlásením, že sa pokúsi zákon opätovne prijať tak, aby boli akceptované výhrady súdu. Rozhodnutie ústavného súdu, naopak, privítal hovorca tureckej vlády.
.jd Vojna a ústava
Sýrske jednotky podľa správ z minulého týždňa získali kontrolu nad mestom Homs, ktoré bolo dlho hlavnou baštou opozičných rebelov. Tí mesto po ťažkých bojoch opustili. Bašar Assad zároveň usporiadal referendum o novej ústave, opozícia hlasovanie ignorovala. Assad sa tiež pripravuje na stretnutie so špeciálnym vyslancom OSN Kofi Annanom, ktorý chce dosiahnuť prímerie.
.jd Downov syndróm a OSN
OSN sa rozhodla prvýkrát podporiť svetový deň postihnutých Downovým syndrómom, ktorý bude 21. marca tohto roku. Podľa organizácii, ktoré zastupujú ľudí s Downovým syndrómom je pre nich najväčšou hrozbou potrat. Situácia zašla už tak ďaleko, že v niektorých krajinách, napríklad v Taliansku, sa deti s chromozómom navyše takmer nerodia. Svetový deň sa organizuje od roku 2006.
.jd Srbsko do EÚ
Srbsko získalo po zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ oficiálne štatút kandidáta, s ktorým sa začnú rokovania o členstve v Únii. Jedinou krajinou, ktorá sa snažila slávnostný moment Belehradu na poslednú chvíľu znepríjemniť, bolo Rumunsko, ktoré otvorilo otázku ochrany menšín. Srbi sa krátko predtým dohodli s Prištinou na správe spoločnej hranice a súhlasili, že Kosovo môže vystupovať na medzinárodných rokovaniach.
.jd
Herman Van Rompuy/
Ďalšie volebné obdobie povedie Európsku úniu muž, ktorý sa osvedčil, hoci staronový europrezident Van Rompuy je skôr stratég a tichá vplyvná eminencia než výrazný líder. Možno je jeho ľadový pokoj tým, čo rozbúrené európske prostredie potrebuje. Aung-San Su Ťij/
Poslanci Európskeho parlamentu sa oficiálne stretli s líderkou barmskej opozície. Dlhoročná disidentka, ktorá bola roky väznená za odpor voči vojenskému režimu, si želá, aby Európska únia zrušila stále platné sankcie voči Barme až po voľbách, ak budú skutočne demokratické. François Hollande/
Kandidát francúzskej ľavice na úrad prezidenta navrhuje, aby domácnosti, ktoré majú príjem vyšší ako jeden milión eur, platili 75-percentnú daň z príjmu. Hollande tým chce demotivovať firmy na vyplácanie vysokých bonusov počas ekonomickej krízy.
Angela Merkelová bola očividne spokojná. Európski lídri (okrem lídrov Česka a Veľkej Británie) podpísali dôležitú Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe hospodárskej a menovej únie. Zmluva má šestnásť článkov a podľa Angely Merkelovej je signálom, že Európska únia je schopná poradiť si s krízou eurozóny. Aj staronový europrezident Herman Van Rompuy spokojne prikyvoval a označil jej účinky za hlboké a dlhodobé, s tým, že táto zmluva pomôže zabrániť zopakovaniu dlhovej krízy.
V texte zmluvy je osobitne dôležitý článok, ktorého cieľom je zaručiť fiskálnu disciplínu. Určuje každej krajine, ktorá zmluvu ratifikuje, aby prijala zákon o vyrovnanom rozpočte. Trestom za porušenie pravidiel a prekročenie limitov deficitu bude priamy zásah Bruselu. Krajina, ktorá nedokáže udržať vyrovnaný rozpočet, bude podrobená dozoru a obmedzeniam, ktoré sa dotknú jej výdavkov. Zároveň bude nútená uskutočniť štrukturálne reformy.
Zmluva vstúpi do platnosti, až keď ju ratifikuje aspoň dvanásť zo sedemnástich krajín eurozóny. Dôležitou motiváciou na jej ratifikovanie je podmienka, že len krajiny, ktoré zmluvu odsúhlasia, budú mať prístup k financiám z trvalého eurovalu – Európskeho mechanizmu stability.
So zmluvou sa však spája niekoľko problémov. Už jej právny status je netradičný, ide o výhradne medzivládnu zmluvu, nie o „európsku zmluvu“ v pravom slova zmysle. Dôležitejším otáznikom však je, či predstavuje krok správnym smerom. Nie všetci ekonomickí odborníci sa napríklad zhodujú na tom, že cestou z krízy je stále a takmer nekonečné škrtenie výdavkov. Poukazujú na to, že ak ekonomika nemá dostatočnú silu, úsporné opatrenia ju ešte priškrtia. To je aj problém krajín, ako sú Grécko či Taliansko – výkon ich ekonomiky jednoducho „nestíha“ za silou eura. Protestuje aj Írsko. Ale, samozrejme, že lídri týchto ekonomík, ktoré nie sú nadšené nutnosťou šetriť, zároveň nechcú ani počuť o alternatívnom riešení – opustení eura, návratu k pôvodným národným menám a o ich devalvácii.
Máme teda na stole zmluvu, ktorá je podľa niektorých krokom k finančne disciplinovanejšej Európe, a podľa iných je ďalším márnym pokusom o „germanizáciu“ ekonomík, ktoré na to, aby sa zariadili podľa vzoru Nemecka, jednoducho nemajú.
.mg Romney vyhráva
Mitt Romney je zatiaľ najúspešnejším z republikánskych kandidátov na prezidenta. Minulý týždeň vyhral v primárkach v štátoch Michigan a Arizona. Michiganské víťazstvo bolo slabšie a sám Romney uznal: „Nevyhrali sme toho veľa.“ V Arizone si však mohol gratulovať. Jeho náskok pred ostatnými kandidátmi vzrástol a čaká ho superutorok, keď budú primárky v desiatich štátoch.
.mg Genocída a súd
Francúzsky ústavný súd zrušil zákon, ktorý zakazoval spochybňovanie arménskej genocídy z roku 1915. Zákon, ktorý pred časom schválil francúzsky parlament, podporoval aj prezident Nicolas Sarkozy. Ten reagoval vyhlásením, že sa pokúsi zákon opätovne prijať tak, aby boli akceptované výhrady súdu. Rozhodnutie ústavného súdu, naopak, privítal hovorca tureckej vlády.
.jd Vojna a ústava
Sýrske jednotky podľa správ z minulého týždňa získali kontrolu nad mestom Homs, ktoré bolo dlho hlavnou baštou opozičných rebelov. Tí mesto po ťažkých bojoch opustili. Bašar Assad zároveň usporiadal referendum o novej ústave, opozícia hlasovanie ignorovala. Assad sa tiež pripravuje na stretnutie so špeciálnym vyslancom OSN Kofi Annanom, ktorý chce dosiahnuť prímerie.
.jd Downov syndróm a OSN
OSN sa rozhodla prvýkrát podporiť svetový deň postihnutých Downovým syndrómom, ktorý bude 21. marca tohto roku. Podľa organizácii, ktoré zastupujú ľudí s Downovým syndrómom je pre nich najväčšou hrozbou potrat. Situácia zašla už tak ďaleko, že v niektorých krajinách, napríklad v Taliansku, sa deti s chromozómom navyše takmer nerodia. Svetový deň sa organizuje od roku 2006.
.jd Srbsko do EÚ
Srbsko získalo po zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ oficiálne štatút kandidáta, s ktorým sa začnú rokovania o členstve v Únii. Jedinou krajinou, ktorá sa snažila slávnostný moment Belehradu na poslednú chvíľu znepríjemniť, bolo Rumunsko, ktoré otvorilo otázku ochrany menšín. Srbi sa krátko predtým dohodli s Prištinou na správe spoločnej hranice a súhlasili, že Kosovo môže vystupovať na medzinárodných rokovaniach.
.jd
Herman Van Rompuy/
Ďalšie volebné obdobie povedie Európsku úniu muž, ktorý sa osvedčil, hoci staronový europrezident Van Rompuy je skôr stratég a tichá vplyvná eminencia než výrazný líder. Možno je jeho ľadový pokoj tým, čo rozbúrené európske prostredie potrebuje. Aung-San Su Ťij/
Poslanci Európskeho parlamentu sa oficiálne stretli s líderkou barmskej opozície. Dlhoročná disidentka, ktorá bola roky väznená za odpor voči vojenskému režimu, si želá, aby Európska únia zrušila stále platné sankcie voči Barme až po voľbách, ak budú skutočne demokratické. François Hollande/
Kandidát francúzskej ľavice na úrad prezidenta navrhuje, aby domácnosti, ktoré majú príjem vyšší ako jeden milión eur, platili 75-percentnú daň z príjmu. Hollande tým chce demotivovať firmy na vyplácanie vysokých bonusov počas ekonomickej krízy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.