Odhad volebných výsledkov

.istota je len jedna: víťazom volieb sa stane jednoznačne Smer-SD. Dokonca sa na Slovensku môže stať historicky prvýkrát, že jediná politická strana získa nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. Očakávam, že zisk Smeru sa bude pohybovať minimálne na úrovni 37 percent s vyhliadkami k 40 percentám. Ak v tejto situácii prepadne 20 percent platných hlasov (čo je pri celkovom počte 26 kandidujúcich subjektov reálny predpoklad), potom zisk Smeru pod úrovňou 40 percent by znamenal, že Smer by si musel hľadať koaličného partnera. Dobre si to uvedomujú aj v centrále Smeru a volebné posolstvo o tom, že „každý hlas môže rozhodnúť“, je jasným odkazom váhajúcim voličom Smeru, aby prišli voliť. .prepad pravice
Proti Smeru tu máme bývalú vládnu koalíciu, ktorá v roku 2010 získala spoločne viac ako 44 percent hlasov. Prieskumy ukazujú, že zisky pravice budú tentoraz výrazne nižšie ako v roku 2010. Výsledok KDH by, podobne ako v 90. rokoch, mohol byť aj dvojciferný, ale ťažko očakávať výsledok výrazne presahujúci 10 percent.
V prípade Most-Híd nepredpokladám, že strana v medzivolebnom období stratila svojich podporovateľov medzi voličmi maďarskej národnosti. Možno práve obava z prepadu hlasu v prípade podpory SMK u časti maďarských voličov spôsobí, že stavia na istotu a podporia MOST-HÍD. Otázne je, aký podiel na elektoráte strany budú mať voliči slovenskej národnosti, ktorí môžu Mostu pomôcť k celkovo lepšiemu výsledku. Takže výsledok strany by sme mohli odhadnúť v rozmedzí 7 až 9 percent.
SDKÚ a SaS, dve stredopravé strany, naposledy spoločne na seba naviazali viac ako 27,5 percent platných hlasov, no podľa súčasných volebných preferencií stoja nad priepasťou 5-percentnej hranice. Práve tieto dve strany stratili najväčšiu časť svojich voličov z roku 2010 a sú to práve tí voliči, ktorí sýtia kategóriu nerozhodnutých.
Domnievam sa, že SDKÚ sa do parlamentu dostane. Dokonca si myslím, že menšia časť jej bývalých voličov nakoniec prehltne horkú goriliu pilulku a stranu podporí, ale očakávať výsledok lepší než 7 až 8 percent sa zdá nereálne. SaS je na tom momentálne horšie ako SDKÚ, pretože útok na bezúhonnú identitu strany prišiel relatívne krátko pred voľbami (na rozdiel od kauzy Gorila). Dôsledky publikovaných záznamov zo stretnutí Sulíka s Kočnerom môžu byť pre stranu katastrofálne. Uvidíme, či SaS napokon prekoná 5-percentnú hranicu. Summa summarum, tieto štyri strany môžu na seba naviazať približne tretinu platných hlasov. .uspejú noví?
Ešte stále tu však máme ďalšie štyri strany, ktoré môžu významnejšie zasiahnuť do rozdeľovania poslaneckých mandátov – OĽaNO, SNS, SMK a 99 %. Z nich majú asi najväčšiu šancu na vstup do parlamentu Obyčajní ľudia Igora Matoviča. V prípade nových strán je ťažké predpokladať, ako nakoniec vo voľbách dopadnú, pretože väčšinou na seba viažu  väčšie predvolebné sympatie, než je ich volebný výsledok. No vysoká miera nerozhodnutosti potenciálnych voličov môže napokon nahrať práve novým stranám.
Politické strany ako SMK a SNS majú síce menšie, ale stabilné elektoráty, preto rastie pravdepodobnosť ich volebného úspechu s celkovo nižšou voličskou účasťou. A to môže byť aj prípad týchto volieb. Ak by napríklad SMK teraz získala rovnaký počet hlasov ako v roku 2010, ale pri celkovo nižšej účasti do 50 percent, tak by jej to stačilo na vstup do parlamentu. Prípad SNS je ešte zamotanejší tým, že ju ohrozujú viaceré strany, v prvom rade Smer, ďalej NaS a ĽS Naše Slovensko.
Máte pocit, že nie ste z toho všetkého múdrejší? Priznám sa, ani ja. Pokiaľ sa šesť politických strán pohybuje v rozmedzí 4 až 7 percent, tak vám ani prieskumy verejnej mienky veľmi nepomôžu v odpovedi na otázku, aké bude nakoniec zloženie parlamentu. Autor pracuje jako sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS