Zrekapitulujme si, čo sa Troike (ECB, EK, MMF) v Grécku za posledné dva roky podarilo. Krajiny eurozóny (bez Slovenska) s MMF naordinovali Grécku namiesto bankrotu premosťovací úver 110 miliárd eur s tým, že do pár rokov skončí kríza likvidity a krajina sa v roku 2012 vráti na súkromné trhy. Nestalo sa. .po dvoch rokoch
Grécko vstupovalo do záchranného programu Troiky začiatkom roku 2010 s dlhom necelých 130 percent HDP, mierou nezamestnanosti 9,4 percenta a ročným HDP 237 miliárd eur. Dnes, po vyčerpaní 73 miliárd eur z prvého záchranného úveru a dvojročnej spolupráci s Troikou, je v hospodárskej depresii. HDP klesol v roku 2009 o neuveriteľných 14 percent, pričom tempo poklesu sa v posledných mesiacoch zrýchľuje. Na porovnanie, počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch poklesla britská ekonomika o 10 percent. Miera nezamestnanosti v Grécku dosiahla 21 percent (plán Troiky na rok 2011 bol 14,6 percenta),pričom nepracuje až polovica mladých ľudí. Iba za január 2012 ušli z gréckych bánk vklady za 5,3 miliardyeur, čo je tretí „najlepší“ mesiac v histórii. Grécko neprivatizovalo, namiesto očakávaných miliárd dosiahli výnosy z privatizácie pár sto miliónov eur z predaja licencií. Predbežný deficit verejných financií dosiahol v roku 2011 až 9 percent HDP. „Nikdy nenecháme zbankrotovať žiadnu krajinu eurozóny,“ dozvedeli sme sa od predstaviteľov EÚ v máji 2010. Grécko je momentálne v procese bankrotu, najväčšieho v histórii. V nanútenej dobrovoľnej štrukturalizácii dlhu sa má odpísať 53 percent nominálnej hodnoty dlhu v súkromných rukách, asi 107 miliárd eur. Reštrukturalizáciou má dnešný dlh vo výške 165 percent HDP (plán Trojky spred dvoch rokov na 2011 bol 145 percent) klesnúť na približne 140 percent. Teda o 10 percent vyššiu hodnotu než bolo zaťaženie Grécka na začiatku „solidárnej záchrany“. .aj ďalej bezhlavo
Druhý záchranný balík, na ktorom sa plnou mierou zúčastnia už aj naše peňaženky, má stáť európskych daňových poplatníkov po zarátaní celkových nákladov v priebehu nasledujúcich troch rokov ďalších 170 miliárd eur. Spolu s peniazmi z prvého balíka predstavuje táto „pomoc“ 240-miliardový balvan na pleciach ekonomiky, ktorá je dnes schopná za rok vyprodukovať iba 217 miliárd eur. Kto ešte uverí tomu, že tieto úvery budú splatené? Vedia to európski daňoví poplatníci, ktorí budú v roku 2015 „vlastniť“ 85 percent gréckeho dlhu? Kým predtým mohli Gréci za svoju zlú situáciu viniť akurát svojich politikov alebo efemérne dlhopisové trhy, dnes má nepriateľ konkrétnejšiu tvár. Vinia úradníkov EÚ alebo rovno Nemcov.
Samozrejme,nie všetci v Európe považujú posledné dva roky za úspech. Z Nemecka sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po vystúpení Grécka z menovej únie, no ani zavedenie drachmy krajinu nezachráni. Znehodnotenie novej drachmy má napríklad zlepšiť konkurencieschopnosť tamojšej ekonomiky. Proti príliš optimistickým očakávaniam však hovorí nielen nízky grécky export, ale aj vysoká organizovanosť tamojšej pracovnej sily v pár odborových organizáciách. S požiadavkou na zvýšenie nominálnych miezd tak môžu pohltiť časť „pozitívneho“ efektu znehodnotenia meny. Vystúpenie z eurozóny by malo, naopak, dramatické následky pre tých, čo žijú z fixných príjmov, finančných úspor a nie sú natoľko bohatí, aby vlastnili aktíva. Exit pripraví Grécko o podporu bankového systému zo strany ECB. Ľahká cesta z katastrofálnych problémov gréckej ekonomiky už neexistuje. Situáciu zlepšia iba zásadné štrukturálne reformy, prudké zníženie verejných výdavkov, privatizácia a radikálna deregulácia. Či sa na to Gréci nakoniec odhodlajú, ešte uvidíme. Nedávny príklad pobaltských krajín ukazuje, že k ozdraveniu verejných financií môže dôjsť aj bez nutného znehodnotenia meny.
Grécko malo zbankrotovať už pred dvoma rokmi. Časť bolesti za hlúpe úvery by tak museli niesť aj pôvodní veritelia, nielen grécky ľud a zadlženie by dnes nedosahovalo takmer dvojnásobok HDP. Šoková terapia na štýl Islandu by bola bolestivá, no aspoň by existovalo svetlo na konci dlhového tunela. Pseudopomoc z peňazí európskych daňových poplatníkov pomohla najmä zahraničným veriteľom a v Grécku akurát rozdúchala nacionalistické antipatie. Dnešný bankrot nebude stačiť a ten tvrdý ešte pravdepodobne príde, keď dôjde Grékom trpezlivosť. A ak by malo v blízkom čase dôjsť k nepriateľskému vystúpeniu Grécka z menovej únie, ohrozilo by to existenciu celej menovej únie. Autor je ekonomický analytik, pracuje v INESS
Grécko vstupovalo do záchranného programu Troiky začiatkom roku 2010 s dlhom necelých 130 percent HDP, mierou nezamestnanosti 9,4 percenta a ročným HDP 237 miliárd eur. Dnes, po vyčerpaní 73 miliárd eur z prvého záchranného úveru a dvojročnej spolupráci s Troikou, je v hospodárskej depresii. HDP klesol v roku 2009 o neuveriteľných 14 percent, pričom tempo poklesu sa v posledných mesiacoch zrýchľuje. Na porovnanie, počas Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch poklesla britská ekonomika o 10 percent. Miera nezamestnanosti v Grécku dosiahla 21 percent (plán Troiky na rok 2011 bol 14,6 percenta),pričom nepracuje až polovica mladých ľudí. Iba za január 2012 ušli z gréckych bánk vklady za 5,3 miliardyeur, čo je tretí „najlepší“ mesiac v histórii. Grécko neprivatizovalo, namiesto očakávaných miliárd dosiahli výnosy z privatizácie pár sto miliónov eur z predaja licencií. Predbežný deficit verejných financií dosiahol v roku 2011 až 9 percent HDP. „Nikdy nenecháme zbankrotovať žiadnu krajinu eurozóny,“ dozvedeli sme sa od predstaviteľov EÚ v máji 2010. Grécko je momentálne v procese bankrotu, najväčšieho v histórii. V nanútenej dobrovoľnej štrukturalizácii dlhu sa má odpísať 53 percent nominálnej hodnoty dlhu v súkromných rukách, asi 107 miliárd eur. Reštrukturalizáciou má dnešný dlh vo výške 165 percent HDP (plán Trojky spred dvoch rokov na 2011 bol 145 percent) klesnúť na približne 140 percent. Teda o 10 percent vyššiu hodnotu než bolo zaťaženie Grécka na začiatku „solidárnej záchrany“. .aj ďalej bezhlavo
Druhý záchranný balík, na ktorom sa plnou mierou zúčastnia už aj naše peňaženky, má stáť európskych daňových poplatníkov po zarátaní celkových nákladov v priebehu nasledujúcich troch rokov ďalších 170 miliárd eur. Spolu s peniazmi z prvého balíka predstavuje táto „pomoc“ 240-miliardový balvan na pleciach ekonomiky, ktorá je dnes schopná za rok vyprodukovať iba 217 miliárd eur. Kto ešte uverí tomu, že tieto úvery budú splatené? Vedia to európski daňoví poplatníci, ktorí budú v roku 2015 „vlastniť“ 85 percent gréckeho dlhu? Kým predtým mohli Gréci za svoju zlú situáciu viniť akurát svojich politikov alebo efemérne dlhopisové trhy, dnes má nepriateľ konkrétnejšiu tvár. Vinia úradníkov EÚ alebo rovno Nemcov.
Samozrejme,nie všetci v Európe považujú posledné dva roky za úspech. Z Nemecka sa čoraz častejšie ozývajú hlasy volajúce po vystúpení Grécka z menovej únie, no ani zavedenie drachmy krajinu nezachráni. Znehodnotenie novej drachmy má napríklad zlepšiť konkurencieschopnosť tamojšej ekonomiky. Proti príliš optimistickým očakávaniam však hovorí nielen nízky grécky export, ale aj vysoká organizovanosť tamojšej pracovnej sily v pár odborových organizáciách. S požiadavkou na zvýšenie nominálnych miezd tak môžu pohltiť časť „pozitívneho“ efektu znehodnotenia meny. Vystúpenie z eurozóny by malo, naopak, dramatické následky pre tých, čo žijú z fixných príjmov, finančných úspor a nie sú natoľko bohatí, aby vlastnili aktíva. Exit pripraví Grécko o podporu bankového systému zo strany ECB. Ľahká cesta z katastrofálnych problémov gréckej ekonomiky už neexistuje. Situáciu zlepšia iba zásadné štrukturálne reformy, prudké zníženie verejných výdavkov, privatizácia a radikálna deregulácia. Či sa na to Gréci nakoniec odhodlajú, ešte uvidíme. Nedávny príklad pobaltských krajín ukazuje, že k ozdraveniu verejných financií môže dôjsť aj bez nutného znehodnotenia meny.
Grécko malo zbankrotovať už pred dvoma rokmi. Časť bolesti za hlúpe úvery by tak museli niesť aj pôvodní veritelia, nielen grécky ľud a zadlženie by dnes nedosahovalo takmer dvojnásobok HDP. Šoková terapia na štýl Islandu by bola bolestivá, no aspoň by existovalo svetlo na konci dlhového tunela. Pseudopomoc z peňazí európskych daňových poplatníkov pomohla najmä zahraničným veriteľom a v Grécku akurát rozdúchala nacionalistické antipatie. Dnešný bankrot nebude stačiť a ten tvrdý ešte pravdepodobne príde, keď dôjde Grékom trpezlivosť. A ak by malo v blízkom čase dôjsť k nepriateľskému vystúpeniu Grécka z menovej únie, ohrozilo by to existenciu celej menovej únie. Autor je ekonomický analytik, pracuje v INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.