Aféra s falošnými podpismi 99 % znesie najprísnejšie kritériá pre tvrdenie, že Slovensko zlyháva ako funkčná demokracia.
To vyplýva priamo z možnosti, že sa nedá vylúčiť, že výsledok hlasovania bude súdne zvrátený. Skutočnosť, že podvod alebo dôvodné podozrenie odhalilo až oznámenie jediného aktivistu(!), ukazuje buď na veľkú dieru v zákonoch, alebo diletantstvo na zodpovedných úradoch. Alebo oboje, samozrejme. Bez ohľadu na budúce súdne verdikty, ničivý potenciál skrýva už spochybnená legitimita nového parlamentu, ktorá sa nad ním bude vznášať až do právnej koncovky.
Udalosť je zdrvujúcou výpoveďou o tom, aké indivíduá a akými nástrojmi sa môžu nieže vkliniť do politickej súťaže, ale dokonca atakovať hranicu vstupu do NR SR! Dlhšie známy fakt, že obrovským slalomom medzi zákonmi – ak nie rovno ich porušovaním – bola už reklamná kampaň 99 %, len podporuje záver o systémovom zlyhaní. Tomu totiž nasvedčuje už podcenenie štandardných nástrojov preverovania hárkov tejto strany. To nenapadlo nikomu, že ak švindľovali raz, môžu aj druhýkrát?
Zdá sa až neuveriteľné, ako si niekto mohol myslieť, že takýto megapodfuk – ak ho potvrdí vyšetrovanie – sa dá dohrať až do konca. Ale iba na prvý pohľad. Predstava Ivana Weissa, že preskočiť 5 percent a s nejakými desiatimi či koľkými mandátmi zasadnúť v NR je možné i primitívnym, priehľadným podvodom, je totiž síce cynická, ale „racionálna” reflexia pomerov, v ktorých žijeme.
Presvedčenie, že na Slovensku sa „prepečú” trebárs aj tisíce falošných podpisov – takže načo ich zbierať poctivo? – by mohlo v šéfovi 99 % posilňovať aj aktuálne zrútenie daňovej správy. Existuje symbolickejší príznak nefunkčnosti štátu, než to, keď už nevie ani vyberať dane, lebo (zrejme) korupcia systém paralyzuje? Iste, keď v 99 % zbierali fiktívne podpisy, táto kauza ešte nežila. Ale obchodovanie s materiálmi tajných služieb, ktoré „žije” odnepamäti, je čoho príznakom, ak nie rozkladu základných funkcií štátu? Alebo – z iného súdka – sfušované sčítanie ľudu (pozri výsledky!) či zosmiešnenie vládou vyhláseného stavu núdze lekárskymi odborármi?
O čom, ak nie o disfunkčnej poruche inštitúcií a autorít, ktoré si z daní platíme, svedčí toto a mnoho iného? Dlhé roky explicitne protizákonný riaditeľ NBÚ, ktorého koalícia nedokázala rok a pol(!) vymeniť, generálna prokuratúra mesiace bez legálne zvolenej hlavy, podobne ÚVO a iné inštitúcie tvoria dlhočizný zoznam príbehov o tom, ako nezodpovednosť, nekompetencia či povýšenie politického zápasu nadovšetko rozkladajú štát.
Aj odtiaľ povstáva viera, že najprimitívnejší podvod vedie na Slovensku do neba. Nádeje Ivana Weissa a 99 %, že zasadnú v NR SR, podpisový megaškandál zrejme pochoval. Nie je však vôbec náhoda, že ak mali „uspieť”, tak cestou bolo systémové zlyhanie. Alternatíva neplatnosti volieb (že sa vôbec objavila) je spolu s mnohými ďalšími príkladmi – pozri vyššie – známkou úpadku, keď stranícky a politický systém strácajú schopnosť generovať elity vybavené základnou spôsobilosťou nielen vyhovieť akejsi bazálnej morálke, ale vôbec k správe a riadeniu štátu. Ak sa prizrieme kandidačným listinám bližšie, presne toto prehĺbenie marazmu je hrozbou a zároveň kliatbou týchto predčasných volieb.
To vyplýva priamo z možnosti, že sa nedá vylúčiť, že výsledok hlasovania bude súdne zvrátený. Skutočnosť, že podvod alebo dôvodné podozrenie odhalilo až oznámenie jediného aktivistu(!), ukazuje buď na veľkú dieru v zákonoch, alebo diletantstvo na zodpovedných úradoch. Alebo oboje, samozrejme. Bez ohľadu na budúce súdne verdikty, ničivý potenciál skrýva už spochybnená legitimita nového parlamentu, ktorá sa nad ním bude vznášať až do právnej koncovky.
Udalosť je zdrvujúcou výpoveďou o tom, aké indivíduá a akými nástrojmi sa môžu nieže vkliniť do politickej súťaže, ale dokonca atakovať hranicu vstupu do NR SR! Dlhšie známy fakt, že obrovským slalomom medzi zákonmi – ak nie rovno ich porušovaním – bola už reklamná kampaň 99 %, len podporuje záver o systémovom zlyhaní. Tomu totiž nasvedčuje už podcenenie štandardných nástrojov preverovania hárkov tejto strany. To nenapadlo nikomu, že ak švindľovali raz, môžu aj druhýkrát?
Zdá sa až neuveriteľné, ako si niekto mohol myslieť, že takýto megapodfuk – ak ho potvrdí vyšetrovanie – sa dá dohrať až do konca. Ale iba na prvý pohľad. Predstava Ivana Weissa, že preskočiť 5 percent a s nejakými desiatimi či koľkými mandátmi zasadnúť v NR je možné i primitívnym, priehľadným podvodom, je totiž síce cynická, ale „racionálna” reflexia pomerov, v ktorých žijeme.
Presvedčenie, že na Slovensku sa „prepečú” trebárs aj tisíce falošných podpisov – takže načo ich zbierať poctivo? – by mohlo v šéfovi 99 % posilňovať aj aktuálne zrútenie daňovej správy. Existuje symbolickejší príznak nefunkčnosti štátu, než to, keď už nevie ani vyberať dane, lebo (zrejme) korupcia systém paralyzuje? Iste, keď v 99 % zbierali fiktívne podpisy, táto kauza ešte nežila. Ale obchodovanie s materiálmi tajných služieb, ktoré „žije” odnepamäti, je čoho príznakom, ak nie rozkladu základných funkcií štátu? Alebo – z iného súdka – sfušované sčítanie ľudu (pozri výsledky!) či zosmiešnenie vládou vyhláseného stavu núdze lekárskymi odborármi?
O čom, ak nie o disfunkčnej poruche inštitúcií a autorít, ktoré si z daní platíme, svedčí toto a mnoho iného? Dlhé roky explicitne protizákonný riaditeľ NBÚ, ktorého koalícia nedokázala rok a pol(!) vymeniť, generálna prokuratúra mesiace bez legálne zvolenej hlavy, podobne ÚVO a iné inštitúcie tvoria dlhočizný zoznam príbehov o tom, ako nezodpovednosť, nekompetencia či povýšenie politického zápasu nadovšetko rozkladajú štát.
Aj odtiaľ povstáva viera, že najprimitívnejší podvod vedie na Slovensku do neba. Nádeje Ivana Weissa a 99 %, že zasadnú v NR SR, podpisový megaškandál zrejme pochoval. Nie je však vôbec náhoda, že ak mali „uspieť”, tak cestou bolo systémové zlyhanie. Alternatíva neplatnosti volieb (že sa vôbec objavila) je spolu s mnohými ďalšími príkladmi – pozri vyššie – známkou úpadku, keď stranícky a politický systém strácajú schopnosť generovať elity vybavené základnou spôsobilosťou nielen vyhovieť akejsi bazálnej morálke, ale vôbec k správe a riadeniu štátu. Ak sa prizrieme kandidačným listinám bližšie, presne toto prehĺbenie marazmu je hrozbou a zároveň kliatbou týchto predčasných volieb.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.