Nemci v minulom roku inštalovali 7,5 gigawattu fotovoltaickej kapacity, čo bol viac ako dvojnásobok výkonu, ktorý vláda pokladala za „prijateľný". Odhaduje sa, že len pre toto zvýšenie zaplatí priemerný odberateľ za elektrickú energiu o 260 dolárov ročne viac. Nemecké nadšenie pre solárnu energiu pritom bolo pochopiteľné. Keby sme dokázali plne zachytiť len jednu hodinu slnečnej energie, uspokojili by sme celkovú svetovú potrebu energie na celý rok. A dokonca aj pri malej účinnosti súčasných technológií by sme dokázali uspokojiť celosvetový dopyt po energii pomocou solárnych panelov pokrývajúcich plochu 250 000 štvorcových kilometrov, čo je zhruba 2,6 percenta rozlohy Saharskej púšte.
Lenže Nemecko - podobne ako väčšina sveta - nie je, bohužiaľ, také slnečné ako Sahara. A hoci je slnečné svetlo zdarma, panely a inštalácia nie. Slnečná energia je najmenej štyrikrát drahšia ako energie z fosílnych palív. Navyše má tú výraznú nevýhodu, že nie je k dispozícii večer a v noci, keď sa spotrebuje veľká časť elektrickej energie. Počas krátkych a zamračených zimných dní nedokáže 1,1 milióna nemeckých solárnych systémov generovať vôbec žiadnu elektrinu. Krajina je tak nútená dovážať značné množstvo elektriny z jadrových elektrární vo Francúzsku a Česku.
Napriek mohutným investíciám predstavuje slnečná energia asi len 0,3 percenta celkovej spotreby energie v Nemecku. Tieto dotácie sú jedným z kľúčových dôvodov, prečo dnes Nemci platia za elektrinu druhú najvyššiu cenu v rozvinutom svete (prekonáva ich len Dánsko, ktoré si kladie za cieľ stať sa „svetovým šampiónom vo veternej energii").
Navyše aj pri nerealisticky veľkorysom predpoklade prináša solárna energia v čistom výsledku zníženie emisií CO2 v Nemecku počas nasledujúcich 20 rokov približne o osem miliónov ton. Podľa štandardného klimatického modelu je výsledkom zníženia priemernej teploty o 0,00005 stupňa Celzia. Inak povedané: nemecké dotácie do solárnych panelov v objeme 130 miliárd dolárov spomalia do konca storočia zvýšenie teploty o 23 hodín. Nemci teda zaplatili asi 130 miliárd dolárov za klimatickú politiku, ktorá nemá na globálne otepľovanie žiadny vplyv. Copyright: Project Syndicate, 2012.
Lenže Nemecko - podobne ako väčšina sveta - nie je, bohužiaľ, také slnečné ako Sahara. A hoci je slnečné svetlo zdarma, panely a inštalácia nie. Slnečná energia je najmenej štyrikrát drahšia ako energie z fosílnych palív. Navyše má tú výraznú nevýhodu, že nie je k dispozícii večer a v noci, keď sa spotrebuje veľká časť elektrickej energie. Počas krátkych a zamračených zimných dní nedokáže 1,1 milióna nemeckých solárnych systémov generovať vôbec žiadnu elektrinu. Krajina je tak nútená dovážať značné množstvo elektriny z jadrových elektrární vo Francúzsku a Česku.
Napriek mohutným investíciám predstavuje slnečná energia asi len 0,3 percenta celkovej spotreby energie v Nemecku. Tieto dotácie sú jedným z kľúčových dôvodov, prečo dnes Nemci platia za elektrinu druhú najvyššiu cenu v rozvinutom svete (prekonáva ich len Dánsko, ktoré si kladie za cieľ stať sa „svetovým šampiónom vo veternej energii").
Navyše aj pri nerealisticky veľkorysom predpoklade prináša solárna energia v čistom výsledku zníženie emisií CO2 v Nemecku počas nasledujúcich 20 rokov približne o osem miliónov ton. Podľa štandardného klimatického modelu je výsledkom zníženia priemernej teploty o 0,00005 stupňa Celzia. Inak povedané: nemecké dotácie do solárnych panelov v objeme 130 miliárd dolárov spomalia do konca storočia zvýšenie teploty o 23 hodín. Nemci teda zaplatili asi 130 miliárd dolárov za klimatickú politiku, ktorá nemá na globálne otepľovanie žiadny vplyv. Copyright: Project Syndicate, 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.