.pôjdete voliť?
Samozrejme, považujem to za svoju občiansku povinnosť. ...aj v týchto voľbách po páde vlády a po takej špinavej kampani?
Áno. .teda nemáte problém si vybrať z ponuky?
Tak to zase mám, ale v každom prípade považujem za svoju povinnosť voliť. Mnohí sa smejú teórii menšieho zla, no v politike platí, že si treba vybrať najlepší možný, alebo najmenej zlý variant. To je vlastne to isté. .takže ktorý je pre vás ten najmenej zlý?
Stále nie som rozhodnutý, či budem krúžkovať ľudí na kandidátke SaS, alebo SDKÚ. Ale do úvahy ešte prichádza aj KDH. .vy ste teda presne prototyp nerozhodnutého stredopravého voliča, ako o ňom hovoria sociológovia.
Áno, som stredopravý volič, ale najradšej by som bol ešte „pravejší“ volič, ak by to bolo možné. Ale ako som povedal, považujem za svoju povinnosť voliť a priznám sa, že som sa trochu začudoval, keď som sa z posledného vydania .týždňa dozvedel, že vo vašej redakcii sú ľudia, ktorí voliť nepôjdu. .po týchto vašich slovách sa aj začíname trochu hanbiť...
(Smiech.) .vy ste po páde vlády pre náš časopis napísali text, v ktorom ste sa postavili za Sulíkov postoj k eurovalu. Je to pre vás stále dôvod, prečo rozmýšľate o SaS?
Iste, dal by som im hlas pre ich ekonomický program aj ich jasné vymedzenie voči Európskej únii, no na druhej strane mi nie je po vôli ich liberálny program v tej morálno-hodnotovej oblasti. .prečo zvažujete SDKÚ?
Aj tam mi vcelku vyhovuje program, ale mám pocit, že si už trochu zvykli na moc. A to nie je dobré. .na druhej strane, s najväčšou pravdepodobnosťou nielen SaS, ale ani SDKÚ nebude v budúcej vláde, takže od moci si tak či tak zase odvyknú...
Asi máte pravdu. Ale aj tak si vyberám podľa toho, čo by som chcel potenciálne vidieť v budúcom programovom vyhlásení vlády. A keďže spomínaná liberálna časť programu SaS nemá nádej na úspech, môžem napríklad spokojne voliť aj SaS. V tejto chvíli je pre mňa najmä dôležité, aby všetky tri spomínané strany boli v parlamente. .za posledný rok a pol sa slovenská pravica neuveriteľne rozložila. Čo sa vlastne stalo?
Najvážnejším dôvodom bolo, že sa rozštiepila na vzťahu k Európskej únii. Bez tohto by zrejme pravica pokračovala ďalej. Ale isteže je dôvodom aj to, že pravicové strany trochu spohodlneli, privykli si na moc a stali sa uzavretými klubmi, ktoré už nemali potrebu vysvetliť občanom veci, ktoré najmä vlastní voliči posudzujú dosť kriticky. Jednoducho stratili sebareflexiu. .vy sám ste boli veľmi vysoko v politike. Viete si ešte spätne predstaviť ten pocit, ktorý politika na vrchole moci obrní voči sebareflexii?
Nemal som na to toľko času, keďže som tam vydržal iba dva roky. Ale naozaj je to zvláštny pocit, keď ako politik viete, že ste niekde na vrchole a rozhodujete o záležitostiach, ktoré sa týkajú celej krajiny. To naozaj nie je vôbec jednoduché. Keď si na ten pocit politik zvykne, predsa je len ľahké prepadnúť predstave, že ste niekto viac ako iní ľudia a treba s vami zaobchádzať inak. A keď sa s týmto obrazom politik úplne stotožní, môže to dopadnúť veľmi zle. .kto z našej pravice spyšnel najviac?
Nepoužil by som slovo spyšnel, skôr by som hovoril o ľuďoch, ktorých ten pocit z moci najviac zmenil. Ako príklad uvediem Ivana Mikloša. Stále som hrdý na to, že som ho kedysi takpovediac vyhrabal do politiky. Ale dianie okolo Daňového riaditeľstva ma naozaj zarazilo tou mierou arogancie a vyslovene straníckeho klientelizmu. Aj keby išlo o úsporu v porovnaní s tým, čo predtým presadil Smer, zabezpečiť takýto obchod funkcionárovi strany, a to na dlhé roky, také niečo sa v politike nerobí. Nehovoriac o tom, že človeka, ktorý napokon pod tlakom premiérky zo svojho postu odišiel, vzápätí Mikloš menoval za svojho poradcu. To je dvojnásobná arogancia. Veľmi ma to v prípade Mikloša mrzelo. Napríklad Lucii Žitňanskej zatiaľ dôverujem, podobné sklony u nej nebadám. .teda pravicu porazila vlastná pýcha?
Nie, ako som povedal, kľúčový bol problém eurovalu. V tom ma tiež sklamalo SDKÚ, pretože, kým predtým hovorili, ako budú chrániť slovenské záujmy v eurozóne, neskôr sa pod tlakom EÚ príliš podvolili. Ak majú byť EÚ aj eurozóna demokratickým spoločenstvom, mali sme právo vyjadriť sa podľa našej vôle, tak ako to spravili sulíkovci. .bolo však podľa vás realistické, aby sa celé Slovensko zachovalo voči eurovalu tak, ako to navrhoval Sulík?
Teda, či mohol parlament odmietnuť euroval, ako to chcela SaS? Podľa mňa mohol a nič vážne by sa nestalo. .ale ten tlak bol skutočne enormný.
Viem si to predstaviť, ako to vyzerá v Bruseli, kam pravidelne chodia premiérka aj ministri. Ale raz darmo, ak si hovoríme, že sme demokratickým spoločenstvom, musíme odolať aj takémuto tlaku. Zoberte si práve schvaľovanú fiškálnu úniu: veď to je, ako keby sused požiadal susedov, aby ho kontrolovali, či nemíňa veľa na alkohol. Mimochodom, žiada o to susedov, ktorí tiež radi vidia dno pohárika. Nerozumiem tomu. Veď si máme sami strážiť rozpočet, ak chceme byť zodpovední. Je veľkou stratou suverenity, ak nemáme plne rozhodovať o najdôležitejšom zákone roka, akým je práve zákon o štátnom rozpočte. .ako ste vnímali argumenty, že keby sme neschválili euroval, finančné trhy by veľmi znervózneli, čo mohlo bezprostredne ohroziť štáty ako Taliansko či Španielsko?
Ja som bol predovšetkým toho názoru, že keby Grécko už na samom začiatku problémov riadene zbankrotovalo, nič tragické by sa nestalo. Samozrejme, veritelia by utrpeli, ale ja naozaj súhlasím s pesimistami, ktorí tvrdia, že dnes sa problém iba odďaľuje, pretože peniazmi sa už táto kríza vyriešiť nedá. .teraz sa však ukazuje, že Draghiho Európska centrálna banka, ktorá napumpovala do bankového systému veľké peniaze, naozaj upokojila situáciu a hrozivo stúpajúce úroky na dlhopisy ohrozených štátov konečne poklesli. Nemôže mať tento prístup napokon dlhodobú šancu?
Skôr sa obávam, že to povedie k inflácii. A najmä si nemyslím si, že to má dlhodobú šancu, z toho dôvodu, že neexistuje tlak, aby ekonomika naberala na intenzite a rástla konkurencieschopnosť medzi krajinami. Terajší prístup je iba ustavičným krytím dlhov, ktorým však nemôžete vyriešiť základný ekonomický problém, ku ktorému prišlo. .prečo vlastne ako ekonomický liberál zdôrazňujete pojem suverenity štátu?
Ekonomický liberalizmus spočíva v znižovaní úlohy štátu a nemám dojem, že by súhlas s fiškálnou úniou bol prejavom takéhoto liberalizmu... ...hoci má táto únia slúžiť tomu, aby štáty šetrili a nerobili dlhy, čo sú opatrenia, ktoré v daných štátoch požadujú aj ekonomickí liberáli?
Necítime sa natoľko samostatní a zodpovední, aby sme to posúdili sami v rámci parlamentnej demokracie? .čo je podľa vás hlavný problém Európy?
Prekročila určité medze, skromnosť, reláciu medzi možnosťami a potrebami. Oproti ľuďom žijúcim v Afrike máme stonásobok, no politici európsku verejnosť presviedčali, že majú právo aj na 150-násobok. Tou európskou chorobou je teda aj istá strata súdnosti. .v čom je jej koreň?
Žiaľ, hovoríme často o politikoch, ale problém je v nás, teda v mentalite ľudí. Ide o morálnu krízu, celá západná civilizácia rezignovala na korene židovsko-kresťanskej filozofie, predstava EÚ ako štátu, ktorý zabezpečí všetky práva a potreby. Kontinentálne chceme dokonca zabezpečiť právo na bývanie, vzdelanie a uspokojiť všetko možné. Ale to je absurdné, lebo sa to nedá. .čo sa stane s európskou integráciou? Blížime sa k jej koncu?
Buď sa zachráni vedomým zodpovedným prístupom, alebo sa to všetko časom samoočistí. Je možné, že problémy sa natoľko vyostria, že samotné štáty sa vrátia späť k tomu, čo v rámci EÚ bolo predtým, teda sa opäť stanú spoločenstvom suverénnych a zároveň kooperujúcich krajín, ktoré si ctia ideály zastupiteľskej demokracie. .to je jedna možná cesta, teda späť k decentralizovanej Európe, druhá je opačná a aj o nej uvažujú mnohí Nemci, ktorí si z krízy zobrali ponaučenie, že ak už majú EÚ financovať, tak to bude za cenu, že nezodpovedné krajiny prídu o kompetencie, ktoré budú presunuté na centrum. Aký scenár je podľa vás pravdepodobnejší?
Snaha o centralizáciu tu, samozrejme, bude, ale pochybujem o tom, že to bude mať v svetovej ekonomike v tomto marazme úspech. Akákoľvek centralizácia smeruje k stagnácii, z ekonomického aj politického hľadiska. .ste veľmi kritický k súčasným procesom v EÚ. Viete uviesť aj príklad niečoho, s čím spájate nádej, meno politika, prípadne vplyv nejakej inštitúcie?
Sú tu prvé náznaky, napríklad Írsko bude mať o vstupe do fiškálnej únie referendum, samotní Nemci naznačujú, že nebudú vládať splácať všetky dlhy Grécka, zaznela už výzva na to, aby Grécko opustilo eurozónu. To všetko sú prvé náznaky toho, že sa objavujú prvé realistické návrhy. Myslím si, že v samotnej Únii sa nájdu racionálne riešenia. Tlak možno očakávať iba z jednotlivých krajín, tamojší politici totiž na rozdiel od vrcholných predstaviteľov EÚ nesú politickú zodpovebnosť pred svojimi voličmi, napríklad za svoje rozpočty. A to sa už začína. .stáli ste pri československej transformácii, zdá sa, že Grécko dnes stojí tiež pred veľkou politickoekonomickou transformáciou. Čo by sa podľa vás stalo, keby Grécko skrachovalo a odišlo z eurozóny? Zhoršilo by to celú krízu?
Samozrejme, že by to malo dôsledky pre EÚ aj pre Grécko. Vychádzam však z toho, že je to súčasťou cyklického priebehu kríz. Ak sa kríza rieši iba finančne, keď sa hľadá iba spôsob, ako zakryť dlhy, tak to znamená, že takáto kríza neprináša nové riešenia. Vidieť to aj teraz, zachraňujú sa banky a podniky, ale zmyslom krízy je, aby to, čo je staré zaniklo a vzniklo niečo nové. .keby ste boli gréckym vicepremiérom pre ekonomiku, čo by ste hovorili svojim voličom?
Na to neviem presne odpovedať, musel by som lepšie poznať tamojší stav. Ale všeobecne sa dá povedať, že ich problémom je, že sa so svojím životným štandardom dostali strašne vysoko. My sme po roku 1989 mali iný problém, mali sme nízky štandard a chceli sme sa dostať na úroveň západných krajín. Ich problém je úplne opačný, svoj štandard musia znížiť. Zrejme by sa nedalo vyhnúť obrovskej devalvácii drachmy, ktorú by si museli opäť zaviesť. S eurom sa to, pravdepodobne, vyriešiť nedá. .keď sa hovorí o gréckej kríze, zaujal vás pri našej domácej diskusii nejaký slovenský ekonóm?
Áno, Karpiš je veľmi zaujímavý, podobne Ronald Ižip. Myslím si, že stav diskusie u nás je vzhľadom na parametre našej krajiny primeraný, asi to znesie porovnanie s inými krajinami. .zdá sa, že pravica utŕži v týchto voľbách veľkú porážku. Zrejme to nebude taká katastrofa, ako v roku 1992, ale čo podľa vás čaká slovenskú pravicu?
Vo všetkých krajinách sa opakuje istý cyklus, kde sa strieda vláda pravice a vláda ľavice. Myslím si, že počas vlády ľavice sa dá pravica opäť dohromady, aj keď sa zdá, že to pôjde trochu ťažšie. Pravica sa pozbiera, ale bude to trochu dlhšie trvať. Ale neviem, či to budú štyri alebo viac rokov. .poslanec Radoslav Procházka pre .týždeň povedal, že podľa neho nastal čas, aby sa silnej ľavici postavila silná jednotná pravicová strana. Čo si o tom myslíte?
Nedá sa to robiť ako nejaké sociálne inžinierstvo. Ak to má vzniknúť, musí sa to stať prirodzeným spôsobom. Myslím si, že na Slovensku majú ľudia potrebu stále sa hodnotovo vymedziť, takže istá heterogenita je prirodzená. Riešením môže byť dlhodobé spájanie strán, ale neverím, že by taká strana mohla vzniknúť v horizonte desiatich rokov. .keď hovoríte o schopnosti pravice obrodiť sa, vidíte v týchto stranách už dnes nejakých nádejných lídrov do budúcnosti?
V každej strane je niekto, kto predstavuje nejaký posun dopredu alebo inováciu. V KDH je to napríklad Procházka, Lipšic, v SDKÚ Žitňanská a Frešo, v SaS sú všetci takmer noví, ale môžem uviesť napríklad Kollára či z iných dôvodov aj Osuského, ktorého si vážim. Dôležité je, ako sa presadia. Neobávam sa, že by strany ustrnuli, strana naozaj nie je jeden kompaktný celok. Ľudia si naivne myslia, že strana je spolok, ktorému velí jeden vodca. Nie je to tak a strany sa stále vyvíjajú. Predstavy typu všetky strany sa musia zrušiť, všetci politici sú nanič, sú naivné. .čo si myslíte o fenoméne Igora Matoviča?
Najprv som si myslel, že ten pokus so spojením s OKS a KDS môže byť dobrý experiment, ale keď sa ich zbavil, tak som pochopil, že tento človek potrebuje mať za sebou dav, a nie spoločenstvo ľudí. On sám je ako človek z davu, je proti všetkému a proti všetkým, považujem ho za narcistu. Zistil, že po chrbte morálne a politicky čistých ľudí, ako je Mikloško, Zajac, Palko, Minárik a ďalší, by sa nedostal nikde. Dav ich odmietol, a tak ich odmietol aj on. Tým u mňa stratil punc, že by chcel robiť normálnu politiku. Ten detektor lži to potvrdil, to je normálna choroba, pripomenulo mi to Orwella, spoločnosť, kde sa ľudia budú navzájom otravovať a urážať. .čo bude pre slovenskú politiku znamenať, ak bude Matovič úspešný?
Bude víriť vzduch, podobne ako kedysi Mečiar bude pre niektorých hrdinom, potom zanikne. Nikdy nebude vládnuť. Nemá víziu, ide mu len o to, dostať sa pred kamery a ľudia to čoskoro pochopia. .zdá sa, že meno budúceho premiéra poznáme. Čo čaká Roberta Fica v úrade?Aké problémy bude musieť riešiť?
Najväčším problémom bude znižovanie deficitu. A to nebude jednoduché. Vidieť na ňom, že sa snaží, aby mal vo vláde za každú cenu nejakého pravicového spojenca, aby nebol sám zodpovedný. Čakajú ho nepopulárne úsporné opatrenia, ktoré bude treba prijať. Ale bude sa snažiť presvedčiť ľudí, že robí sociálnu politiku. Čaká nás návrat niektorých jeho obľúbených tém, zdaňovanie veľkých nadnárodných podnikov, falošná rétorika o ochrane zamestnancov a podobne. On nie je politik, ktorý bude hľadať spôsoby, ako podporiť ekonomický rast. Bude sa skôr sústreďovať na prerozdeľovanie. .mala by s ním ísť nejaká pravicová strana vládnuť?
(Ticho.) Nie. .prečo?
Už len pre takú zlomyseľnosť, aby sa ukázalo, ako vyzerá ľavicová politika v čase krízy. Nechať ich tak, či vedia riešiť krízu. Aby sa ľudia mohli poučiť. Sľubovať istoty v takých ťažkých časoch je veľmi odvážne. .myslíte si, že sa Fico z pôsobenia svojej prvej vlády a v opozícii z niečoho poučil?
Zdá sa mi, že má trochu väčšiu pokoru k okoliu a spoločnosti. Najmä sa však poučil z vývoja medzinárodnej situácie, uvedomuje si, že nemôže robiť takú politiku, ako keby sme neboli v EÚ. Je pod tlakom pri zadlžovaní a bude sa musieť správať zodpovednejšie. Aj kvôli udržaniu podnikateľského prostredia. V programe má dokonca pasáž, kde sa píše o potrebe zlepšiť podnikateľské prostredie. Dobre to znie, ale neviem, či to myslí aj úprimne. .viete si predstaviť, ak by výsledky volieb prekvapili a pravicové strany by spolu s Matovičom získali jasnejšiu väčšinu, že vznikne pravicová vláda?
To je veľmi hypotetická otázka a malá pravdepodobnosť. Viem si to predstaviť, ale dlho by to netrvalo. Matovič nie je typ, ktorý sa hodí do vlády s konkrétnou politikou. .desíte sa návratu Roberta Fica?
Väčšinu svojho života som prežil v socializme, takže nie. Myslím si, že to prežijem aj so zvýšeným tlakom. .ste dôchodca. Ako zvládate, že máte viac času?
Ja mám teraz menej času. Nestíham dobiehať všetko, čo som zameškal. Nahovárajú ma, aby som začal hrať golf, vraj kvôli zdraviu. Chcel by som vidieť Jeruzalem, dcéra má volá, aby som opatroval vnučku, chcem niečo dočítať, čo mám odložené. Nie je to jednoduché (Smiech). .čo čítate?
Nedávno som čítal Hečkove pamäti, boli tam zaujímavé pasáže o chudobe a pomeroch počas slovenského štátu. Svěrákove poviedky, úžasné čítanie. Zaujímavé boli aj Bushove pamäti. Jozef Kučerák/
Narodil sa v roku 1939 v Hronci, okres Brezno. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V rokoch 1967 a 1969 založil a viedol prvý vedecký tím, ktorý na Slovensku skúmal chudobu a životné minimum. Neskôr sa ako významný predstaviteľ ekonomického výskumu zaobral napríklad problémom diferenciácie príjmov. Pôsobil aj v Prognostickom ústave SAV. Od januára do júna 1990 bol poslancom za VPN vo Federálnom zhromaždení. V júni roku 1990 sa stal podpredsedom vlády SR pre ekonomiku, kde zotrval do apríla 1991. Bol hlavnou ekonomickou tvárou transformácie na Slovensku, ako podporovateľ Klausovej koncepcie presadzoval rýchle a zásadné reformy. Do júnových volieb roku 1992 pôsobil vo vedení VPN, neskôr ODÚ-VPN. Po volebnej porážke občianskej pravice odišiel z politiky.
Samozrejme, považujem to za svoju občiansku povinnosť. ...aj v týchto voľbách po páde vlády a po takej špinavej kampani?
Áno. .teda nemáte problém si vybrať z ponuky?
Tak to zase mám, ale v každom prípade považujem za svoju povinnosť voliť. Mnohí sa smejú teórii menšieho zla, no v politike platí, že si treba vybrať najlepší možný, alebo najmenej zlý variant. To je vlastne to isté. .takže ktorý je pre vás ten najmenej zlý?
Stále nie som rozhodnutý, či budem krúžkovať ľudí na kandidátke SaS, alebo SDKÚ. Ale do úvahy ešte prichádza aj KDH. .vy ste teda presne prototyp nerozhodnutého stredopravého voliča, ako o ňom hovoria sociológovia.
Áno, som stredopravý volič, ale najradšej by som bol ešte „pravejší“ volič, ak by to bolo možné. Ale ako som povedal, považujem za svoju povinnosť voliť a priznám sa, že som sa trochu začudoval, keď som sa z posledného vydania .týždňa dozvedel, že vo vašej redakcii sú ľudia, ktorí voliť nepôjdu. .po týchto vašich slovách sa aj začíname trochu hanbiť...
(Smiech.) .vy ste po páde vlády pre náš časopis napísali text, v ktorom ste sa postavili za Sulíkov postoj k eurovalu. Je to pre vás stále dôvod, prečo rozmýšľate o SaS?
Iste, dal by som im hlas pre ich ekonomický program aj ich jasné vymedzenie voči Európskej únii, no na druhej strane mi nie je po vôli ich liberálny program v tej morálno-hodnotovej oblasti. .prečo zvažujete SDKÚ?
Aj tam mi vcelku vyhovuje program, ale mám pocit, že si už trochu zvykli na moc. A to nie je dobré. .na druhej strane, s najväčšou pravdepodobnosťou nielen SaS, ale ani SDKÚ nebude v budúcej vláde, takže od moci si tak či tak zase odvyknú...
Asi máte pravdu. Ale aj tak si vyberám podľa toho, čo by som chcel potenciálne vidieť v budúcom programovom vyhlásení vlády. A keďže spomínaná liberálna časť programu SaS nemá nádej na úspech, môžem napríklad spokojne voliť aj SaS. V tejto chvíli je pre mňa najmä dôležité, aby všetky tri spomínané strany boli v parlamente. .za posledný rok a pol sa slovenská pravica neuveriteľne rozložila. Čo sa vlastne stalo?
Najvážnejším dôvodom bolo, že sa rozštiepila na vzťahu k Európskej únii. Bez tohto by zrejme pravica pokračovala ďalej. Ale isteže je dôvodom aj to, že pravicové strany trochu spohodlneli, privykli si na moc a stali sa uzavretými klubmi, ktoré už nemali potrebu vysvetliť občanom veci, ktoré najmä vlastní voliči posudzujú dosť kriticky. Jednoducho stratili sebareflexiu. .vy sám ste boli veľmi vysoko v politike. Viete si ešte spätne predstaviť ten pocit, ktorý politika na vrchole moci obrní voči sebareflexii?
Nemal som na to toľko času, keďže som tam vydržal iba dva roky. Ale naozaj je to zvláštny pocit, keď ako politik viete, že ste niekde na vrchole a rozhodujete o záležitostiach, ktoré sa týkajú celej krajiny. To naozaj nie je vôbec jednoduché. Keď si na ten pocit politik zvykne, predsa je len ľahké prepadnúť predstave, že ste niekto viac ako iní ľudia a treba s vami zaobchádzať inak. A keď sa s týmto obrazom politik úplne stotožní, môže to dopadnúť veľmi zle. .kto z našej pravice spyšnel najviac?
Nepoužil by som slovo spyšnel, skôr by som hovoril o ľuďoch, ktorých ten pocit z moci najviac zmenil. Ako príklad uvediem Ivana Mikloša. Stále som hrdý na to, že som ho kedysi takpovediac vyhrabal do politiky. Ale dianie okolo Daňového riaditeľstva ma naozaj zarazilo tou mierou arogancie a vyslovene straníckeho klientelizmu. Aj keby išlo o úsporu v porovnaní s tým, čo predtým presadil Smer, zabezpečiť takýto obchod funkcionárovi strany, a to na dlhé roky, také niečo sa v politike nerobí. Nehovoriac o tom, že človeka, ktorý napokon pod tlakom premiérky zo svojho postu odišiel, vzápätí Mikloš menoval za svojho poradcu. To je dvojnásobná arogancia. Veľmi ma to v prípade Mikloša mrzelo. Napríklad Lucii Žitňanskej zatiaľ dôverujem, podobné sklony u nej nebadám. .teda pravicu porazila vlastná pýcha?
Nie, ako som povedal, kľúčový bol problém eurovalu. V tom ma tiež sklamalo SDKÚ, pretože, kým predtým hovorili, ako budú chrániť slovenské záujmy v eurozóne, neskôr sa pod tlakom EÚ príliš podvolili. Ak majú byť EÚ aj eurozóna demokratickým spoločenstvom, mali sme právo vyjadriť sa podľa našej vôle, tak ako to spravili sulíkovci. .bolo však podľa vás realistické, aby sa celé Slovensko zachovalo voči eurovalu tak, ako to navrhoval Sulík?
Teda, či mohol parlament odmietnuť euroval, ako to chcela SaS? Podľa mňa mohol a nič vážne by sa nestalo. .ale ten tlak bol skutočne enormný.
Viem si to predstaviť, ako to vyzerá v Bruseli, kam pravidelne chodia premiérka aj ministri. Ale raz darmo, ak si hovoríme, že sme demokratickým spoločenstvom, musíme odolať aj takémuto tlaku. Zoberte si práve schvaľovanú fiškálnu úniu: veď to je, ako keby sused požiadal susedov, aby ho kontrolovali, či nemíňa veľa na alkohol. Mimochodom, žiada o to susedov, ktorí tiež radi vidia dno pohárika. Nerozumiem tomu. Veď si máme sami strážiť rozpočet, ak chceme byť zodpovední. Je veľkou stratou suverenity, ak nemáme plne rozhodovať o najdôležitejšom zákone roka, akým je práve zákon o štátnom rozpočte. .ako ste vnímali argumenty, že keby sme neschválili euroval, finančné trhy by veľmi znervózneli, čo mohlo bezprostredne ohroziť štáty ako Taliansko či Španielsko?
Ja som bol predovšetkým toho názoru, že keby Grécko už na samom začiatku problémov riadene zbankrotovalo, nič tragické by sa nestalo. Samozrejme, veritelia by utrpeli, ale ja naozaj súhlasím s pesimistami, ktorí tvrdia, že dnes sa problém iba odďaľuje, pretože peniazmi sa už táto kríza vyriešiť nedá. .teraz sa však ukazuje, že Draghiho Európska centrálna banka, ktorá napumpovala do bankového systému veľké peniaze, naozaj upokojila situáciu a hrozivo stúpajúce úroky na dlhopisy ohrozených štátov konečne poklesli. Nemôže mať tento prístup napokon dlhodobú šancu?
Skôr sa obávam, že to povedie k inflácii. A najmä si nemyslím si, že to má dlhodobú šancu, z toho dôvodu, že neexistuje tlak, aby ekonomika naberala na intenzite a rástla konkurencieschopnosť medzi krajinami. Terajší prístup je iba ustavičným krytím dlhov, ktorým však nemôžete vyriešiť základný ekonomický problém, ku ktorému prišlo. .prečo vlastne ako ekonomický liberál zdôrazňujete pojem suverenity štátu?
Ekonomický liberalizmus spočíva v znižovaní úlohy štátu a nemám dojem, že by súhlas s fiškálnou úniou bol prejavom takéhoto liberalizmu... ...hoci má táto únia slúžiť tomu, aby štáty šetrili a nerobili dlhy, čo sú opatrenia, ktoré v daných štátoch požadujú aj ekonomickí liberáli?
Necítime sa natoľko samostatní a zodpovední, aby sme to posúdili sami v rámci parlamentnej demokracie? .čo je podľa vás hlavný problém Európy?
Prekročila určité medze, skromnosť, reláciu medzi možnosťami a potrebami. Oproti ľuďom žijúcim v Afrike máme stonásobok, no politici európsku verejnosť presviedčali, že majú právo aj na 150-násobok. Tou európskou chorobou je teda aj istá strata súdnosti. .v čom je jej koreň?
Žiaľ, hovoríme často o politikoch, ale problém je v nás, teda v mentalite ľudí. Ide o morálnu krízu, celá západná civilizácia rezignovala na korene židovsko-kresťanskej filozofie, predstava EÚ ako štátu, ktorý zabezpečí všetky práva a potreby. Kontinentálne chceme dokonca zabezpečiť právo na bývanie, vzdelanie a uspokojiť všetko možné. Ale to je absurdné, lebo sa to nedá. .čo sa stane s európskou integráciou? Blížime sa k jej koncu?
Buď sa zachráni vedomým zodpovedným prístupom, alebo sa to všetko časom samoočistí. Je možné, že problémy sa natoľko vyostria, že samotné štáty sa vrátia späť k tomu, čo v rámci EÚ bolo predtým, teda sa opäť stanú spoločenstvom suverénnych a zároveň kooperujúcich krajín, ktoré si ctia ideály zastupiteľskej demokracie. .to je jedna možná cesta, teda späť k decentralizovanej Európe, druhá je opačná a aj o nej uvažujú mnohí Nemci, ktorí si z krízy zobrali ponaučenie, že ak už majú EÚ financovať, tak to bude za cenu, že nezodpovedné krajiny prídu o kompetencie, ktoré budú presunuté na centrum. Aký scenár je podľa vás pravdepodobnejší?
Snaha o centralizáciu tu, samozrejme, bude, ale pochybujem o tom, že to bude mať v svetovej ekonomike v tomto marazme úspech. Akákoľvek centralizácia smeruje k stagnácii, z ekonomického aj politického hľadiska. .ste veľmi kritický k súčasným procesom v EÚ. Viete uviesť aj príklad niečoho, s čím spájate nádej, meno politika, prípadne vplyv nejakej inštitúcie?
Sú tu prvé náznaky, napríklad Írsko bude mať o vstupe do fiškálnej únie referendum, samotní Nemci naznačujú, že nebudú vládať splácať všetky dlhy Grécka, zaznela už výzva na to, aby Grécko opustilo eurozónu. To všetko sú prvé náznaky toho, že sa objavujú prvé realistické návrhy. Myslím si, že v samotnej Únii sa nájdu racionálne riešenia. Tlak možno očakávať iba z jednotlivých krajín, tamojší politici totiž na rozdiel od vrcholných predstaviteľov EÚ nesú politickú zodpovebnosť pred svojimi voličmi, napríklad za svoje rozpočty. A to sa už začína. .stáli ste pri československej transformácii, zdá sa, že Grécko dnes stojí tiež pred veľkou politickoekonomickou transformáciou. Čo by sa podľa vás stalo, keby Grécko skrachovalo a odišlo z eurozóny? Zhoršilo by to celú krízu?
Samozrejme, že by to malo dôsledky pre EÚ aj pre Grécko. Vychádzam však z toho, že je to súčasťou cyklického priebehu kríz. Ak sa kríza rieši iba finančne, keď sa hľadá iba spôsob, ako zakryť dlhy, tak to znamená, že takáto kríza neprináša nové riešenia. Vidieť to aj teraz, zachraňujú sa banky a podniky, ale zmyslom krízy je, aby to, čo je staré zaniklo a vzniklo niečo nové. .keby ste boli gréckym vicepremiérom pre ekonomiku, čo by ste hovorili svojim voličom?
Na to neviem presne odpovedať, musel by som lepšie poznať tamojší stav. Ale všeobecne sa dá povedať, že ich problémom je, že sa so svojím životným štandardom dostali strašne vysoko. My sme po roku 1989 mali iný problém, mali sme nízky štandard a chceli sme sa dostať na úroveň západných krajín. Ich problém je úplne opačný, svoj štandard musia znížiť. Zrejme by sa nedalo vyhnúť obrovskej devalvácii drachmy, ktorú by si museli opäť zaviesť. S eurom sa to, pravdepodobne, vyriešiť nedá. .keď sa hovorí o gréckej kríze, zaujal vás pri našej domácej diskusii nejaký slovenský ekonóm?
Áno, Karpiš je veľmi zaujímavý, podobne Ronald Ižip. Myslím si, že stav diskusie u nás je vzhľadom na parametre našej krajiny primeraný, asi to znesie porovnanie s inými krajinami. .zdá sa, že pravica utŕži v týchto voľbách veľkú porážku. Zrejme to nebude taká katastrofa, ako v roku 1992, ale čo podľa vás čaká slovenskú pravicu?
Vo všetkých krajinách sa opakuje istý cyklus, kde sa strieda vláda pravice a vláda ľavice. Myslím si, že počas vlády ľavice sa dá pravica opäť dohromady, aj keď sa zdá, že to pôjde trochu ťažšie. Pravica sa pozbiera, ale bude to trochu dlhšie trvať. Ale neviem, či to budú štyri alebo viac rokov. .poslanec Radoslav Procházka pre .týždeň povedal, že podľa neho nastal čas, aby sa silnej ľavici postavila silná jednotná pravicová strana. Čo si o tom myslíte?
Nedá sa to robiť ako nejaké sociálne inžinierstvo. Ak to má vzniknúť, musí sa to stať prirodzeným spôsobom. Myslím si, že na Slovensku majú ľudia potrebu stále sa hodnotovo vymedziť, takže istá heterogenita je prirodzená. Riešením môže byť dlhodobé spájanie strán, ale neverím, že by taká strana mohla vzniknúť v horizonte desiatich rokov. .keď hovoríte o schopnosti pravice obrodiť sa, vidíte v týchto stranách už dnes nejakých nádejných lídrov do budúcnosti?
V každej strane je niekto, kto predstavuje nejaký posun dopredu alebo inováciu. V KDH je to napríklad Procházka, Lipšic, v SDKÚ Žitňanská a Frešo, v SaS sú všetci takmer noví, ale môžem uviesť napríklad Kollára či z iných dôvodov aj Osuského, ktorého si vážim. Dôležité je, ako sa presadia. Neobávam sa, že by strany ustrnuli, strana naozaj nie je jeden kompaktný celok. Ľudia si naivne myslia, že strana je spolok, ktorému velí jeden vodca. Nie je to tak a strany sa stále vyvíjajú. Predstavy typu všetky strany sa musia zrušiť, všetci politici sú nanič, sú naivné. .čo si myslíte o fenoméne Igora Matoviča?
Najprv som si myslel, že ten pokus so spojením s OKS a KDS môže byť dobrý experiment, ale keď sa ich zbavil, tak som pochopil, že tento človek potrebuje mať za sebou dav, a nie spoločenstvo ľudí. On sám je ako človek z davu, je proti všetkému a proti všetkým, považujem ho za narcistu. Zistil, že po chrbte morálne a politicky čistých ľudí, ako je Mikloško, Zajac, Palko, Minárik a ďalší, by sa nedostal nikde. Dav ich odmietol, a tak ich odmietol aj on. Tým u mňa stratil punc, že by chcel robiť normálnu politiku. Ten detektor lži to potvrdil, to je normálna choroba, pripomenulo mi to Orwella, spoločnosť, kde sa ľudia budú navzájom otravovať a urážať. .čo bude pre slovenskú politiku znamenať, ak bude Matovič úspešný?
Bude víriť vzduch, podobne ako kedysi Mečiar bude pre niektorých hrdinom, potom zanikne. Nikdy nebude vládnuť. Nemá víziu, ide mu len o to, dostať sa pred kamery a ľudia to čoskoro pochopia. .zdá sa, že meno budúceho premiéra poznáme. Čo čaká Roberta Fica v úrade?Aké problémy bude musieť riešiť?
Najväčším problémom bude znižovanie deficitu. A to nebude jednoduché. Vidieť na ňom, že sa snaží, aby mal vo vláde za každú cenu nejakého pravicového spojenca, aby nebol sám zodpovedný. Čakajú ho nepopulárne úsporné opatrenia, ktoré bude treba prijať. Ale bude sa snažiť presvedčiť ľudí, že robí sociálnu politiku. Čaká nás návrat niektorých jeho obľúbených tém, zdaňovanie veľkých nadnárodných podnikov, falošná rétorika o ochrane zamestnancov a podobne. On nie je politik, ktorý bude hľadať spôsoby, ako podporiť ekonomický rast. Bude sa skôr sústreďovať na prerozdeľovanie. .mala by s ním ísť nejaká pravicová strana vládnuť?
(Ticho.) Nie. .prečo?
Už len pre takú zlomyseľnosť, aby sa ukázalo, ako vyzerá ľavicová politika v čase krízy. Nechať ich tak, či vedia riešiť krízu. Aby sa ľudia mohli poučiť. Sľubovať istoty v takých ťažkých časoch je veľmi odvážne. .myslíte si, že sa Fico z pôsobenia svojej prvej vlády a v opozícii z niečoho poučil?
Zdá sa mi, že má trochu väčšiu pokoru k okoliu a spoločnosti. Najmä sa však poučil z vývoja medzinárodnej situácie, uvedomuje si, že nemôže robiť takú politiku, ako keby sme neboli v EÚ. Je pod tlakom pri zadlžovaní a bude sa musieť správať zodpovednejšie. Aj kvôli udržaniu podnikateľského prostredia. V programe má dokonca pasáž, kde sa píše o potrebe zlepšiť podnikateľské prostredie. Dobre to znie, ale neviem, či to myslí aj úprimne. .viete si predstaviť, ak by výsledky volieb prekvapili a pravicové strany by spolu s Matovičom získali jasnejšiu väčšinu, že vznikne pravicová vláda?
To je veľmi hypotetická otázka a malá pravdepodobnosť. Viem si to predstaviť, ale dlho by to netrvalo. Matovič nie je typ, ktorý sa hodí do vlády s konkrétnou politikou. .desíte sa návratu Roberta Fica?
Väčšinu svojho života som prežil v socializme, takže nie. Myslím si, že to prežijem aj so zvýšeným tlakom. .ste dôchodca. Ako zvládate, že máte viac času?
Ja mám teraz menej času. Nestíham dobiehať všetko, čo som zameškal. Nahovárajú ma, aby som začal hrať golf, vraj kvôli zdraviu. Chcel by som vidieť Jeruzalem, dcéra má volá, aby som opatroval vnučku, chcem niečo dočítať, čo mám odložené. Nie je to jednoduché (Smiech). .čo čítate?
Nedávno som čítal Hečkove pamäti, boli tam zaujímavé pasáže o chudobe a pomeroch počas slovenského štátu. Svěrákove poviedky, úžasné čítanie. Zaujímavé boli aj Bushove pamäti. Jozef Kučerák/
Narodil sa v roku 1939 v Hronci, okres Brezno. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. V rokoch 1967 a 1969 založil a viedol prvý vedecký tím, ktorý na Slovensku skúmal chudobu a životné minimum. Neskôr sa ako významný predstaviteľ ekonomického výskumu zaobral napríklad problémom diferenciácie príjmov. Pôsobil aj v Prognostickom ústave SAV. Od januára do júna 1990 bol poslancom za VPN vo Federálnom zhromaždení. V júni roku 1990 sa stal podpredsedom vlády SR pre ekonomiku, kde zotrval do apríla 1991. Bol hlavnou ekonomickou tvárou transformácie na Slovensku, ako podporovateľ Klausovej koncepcie presadzoval rýchle a zásadné reformy. Do júnových volieb roku 1992 pôsobil vo vedení VPN, neskôr ODÚ-VPN. Po volebnej porážke občianskej pravice odišiel z politiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.