Hoci v súčasnosti máme viacero legálnych látkových a nelátkových závislostí, diskusia o obmedzení alebo dokonca zakázaní existuje iba v súvislosti s hazardom, najmä hracími automatmi. Nie je to len fenomén Slovenska, ale fakticky celosvetový jav. Prečo?
Jeden z dôvodov by mohol byť celkom prostý: peniaze. V žiadnej inej závislosti nehrajú takú primárnu úlohu peniaze ako pri gamblerstve. Vznik závislosti od hry na hracích automatoch súvisí aj so spôsobom, ako sú tie hry konštruované. Oficiálne legislatívne označenie „výherné hracie automaty“ je rovnako zavádzajúce ako termín „umelé prerušenie tehotenstva“. Zisk z nich majú iba ich prevádzkovatelia a naozaj šťastný náhodný hráč, ktorý vyhrá. Pri dlhodobom hraní neexistuje žiadna zaručená „finta“ ako vyhrať. Ale späť k závislosti: ak hráč vyhrá, tak vysypanie mincí sprevádzajú zvukové a vizuálne efekty. Pri prehre nič také nenastane a ak, tak iba s menším upozornením. Nezriedka je prehra spätá s výzvou na ďalšiu hru. Tak vzniká spojenie hrania a výhry, posilnené v podobe zmyslových „ohňostrojov“. V prípade prehry nič také nenastane. .hráčstvo ako diagnóza
Konateľ spoločnosti SLOV-MATIC Igor Vicel tvrdí, že „začínať debatu o hazarde problematikou patologického hráčstva je ako začínať debatu o alkohole fenoménom alkoholizmu.“ Osobne si myslím, že v oboch prípadoch je opodstatnené upozorňovať na riziká spojené so vznikom závislostí a ak je to možné, tak im aj zabrániť. Existujú však rozdiely medzi oboma javmi.
Alkohol ako látku, ktorá navodzuje zmeny v centrálnej nervovej sústave a pri dlhodobom užívaní môže spôsobiť závislosť, nie je reálne v súčasnosti zakázať, a to hlavne zo sociálnych dôvodov. Alkohol sa stal súčasťou nášho bežného života. To neznamená, že nie je nutné upozorňovať na spomínané nebezpečenstvá. Automaty ako prístroje, ktoré vkladom istej sumy peňazí umožňujú hrať o finančnú výhru, môžu taktiež vyvolať závislosť (nelátkovú). Ale na rozdiel od alkoholizmu, gambler dokáže prehrať za niekoľko hodín či dní mesačný plat. To sa alkoholikovi len tak ľahko nepodarí.
A ako sa gamblerstvo prejavuje? Odborné zdroje spomínajú tieto diagnostické kritéria patologického hráčstva: zaujatosť hraním (snaha o znovuprežitie zážitkov, plánovanie hazardu, rozmýšľanie o spôsoboch, ako získať prostriedky na hranie); potreba hrať s čoraz vyššími sumami peňazí na dosiahnutie vzrušenia; nepokoj a podráždenosť pri prerušení alebo zastavení hrania; hranie ako spôsob úteku od problémov; opakovaný návrat do herne na druhý deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť; klamstvá rodine, kamarátom s cieľom zakryť rozsah hrania; nelegálne aktivity – podvody, sprenevery, krádeže (na získanie peňazí na hranie); hráčstvo vedie k strate priateľov, práce, kariéry, ako aj k prenášaniu zodpovednosti za vyrovnanie dlhu na iných.
Na stanovenie diagnózy je potrebných aspoň 5 zo spomínaných 10 symptómov vyskytujúcich sa v najmenej dvoch „hráčskych atakoch“ v priebehu jedného roka. .tri štádiá
Samozrejme, nie každý, kto si zahrá na automate, sa stane automatický gamblerom. Apropo, podobne ako sa nestaneme závislí od nelegálnej marihuany po jednom jointe. Samotné gamblerstvo vzniká postupne. Odborná literatúra opisuje tri štádia rozvoja gamblingu:
1. Vyhrávacie štádium. Hráč nezáväzne investuje neveľkú sumu, vyhrá, čo zvýši jeho sebavedomie. Hraniu začína venovať čoraz viac času a prostriedkov s nádejou na výhru veľkej sumy, ktorá zmení jeho život.
2. Prehrávacie štádium. Hranie nadobúda črty chorobnosti. Hráč zisťuje, že prehráva čoraz väčšie sumy, snaží sa prehratú sumu vyhrať späť. Prehry zamlčuje. Berie tajne peniaze a cennosti z domu, alebo pracoviska. Požičiava si od príbuzných a známych. Narušujú sa rodinné vzťahy, narastajú problémy v zamestnaní, ktoré sa už nedajú utajiť. Pri odhalení rozsahu škôd a dlhov hráč všetko oľutuje, sľubuje, že nebude hrať, čo vedie k uspokojeniu okolia i jeho samého. Potom nasleduje opätovný návrat do krčiem a herní.
3. Štádium straty kontroly. Patologický hráč – gambler – trávi prakticky všetok čas hraním, prostriedky získava páchaním trestnej činnosti. Je presvedčený, že ak vyhrá, dá všetko do poriadku. Napokon hrá už len pre samotnú hru. Aj občasné výhry opätovne prehrá. Stav vedie k rozpadu rodinných a širších medziľudských vzťahov, prichádzajú depresie a často i samovražedné pokusy.
Pre objektivitu treba doplniť, že gamblerstvo nie je viazané iba na hracie automaty. Patrí sem aj závislosť od stávkovania, tipovania čísel, kupovania žrebov či súťaženia v rôznych súťažiach, ktoré, samozrejme, spĺňajú spomínané diagnostické kritériá. Ale pomer gamblerov závislých od automatov je viac ako nadpolovičný v porovnaní s ostatnými typmi, teda aspoň podľa výskumu v susednej Českej republike. .reštrikcia?
Je však nutná taká reštriktívna forma ako všeobecné záväzné nariadenia, ktoré zakazujú automaty? Aj keď osobne mám zo zákazov vo verejnom živote negatívne pocity a zamedzovanie podnikaniu mi nie je po chuti, tak existujú isté oblasti, kde pozitíva zo zákazov jednoducho prevažujú. A toto je práve ten prípad. Reálny nie je ani strach z toho, že sa hráči presunú do iných miest a obcí. Podľa psychologičky D. Hrůzovej hrá dostupnosť herní a prezentovaná výška výhier významnú úlohu pri výskyte patologického hráčstva. Pričom kontrolované hranie u gamblerov nie je reálne. Riešením je len trvalá abstinencia.
V konečnom dôsledku je rozhodnutie o reštrikcii na samospráve. Ak existujú hlasy občanov, ich iniciatívy a volení poslanci to uznajú za vhodné, tak príjmu všeobecne záväzné nariadenie zakazujúce hracie automaty v katastrálnom území obce alebo mesta.
Spomínaná novela, ktorá dáva nové právomoci samosprávam, potenciálne ohrozuje podnikanie a pracovné miesta v odvetví „zábavného priemyslu“ s hracími automatmi. No na druhej strane sú tu celé rodiny, ktoré trpia finančne a ešte viac v interpersonálnych vzťahoch práve pre problémové alebo patologické hráčstvo niektorého svojho člena. Stojí nám takáto „zábava“ za to? Autor je psychológ.
Jeden z dôvodov by mohol byť celkom prostý: peniaze. V žiadnej inej závislosti nehrajú takú primárnu úlohu peniaze ako pri gamblerstve. Vznik závislosti od hry na hracích automatoch súvisí aj so spôsobom, ako sú tie hry konštruované. Oficiálne legislatívne označenie „výherné hracie automaty“ je rovnako zavádzajúce ako termín „umelé prerušenie tehotenstva“. Zisk z nich majú iba ich prevádzkovatelia a naozaj šťastný náhodný hráč, ktorý vyhrá. Pri dlhodobom hraní neexistuje žiadna zaručená „finta“ ako vyhrať. Ale späť k závislosti: ak hráč vyhrá, tak vysypanie mincí sprevádzajú zvukové a vizuálne efekty. Pri prehre nič také nenastane a ak, tak iba s menším upozornením. Nezriedka je prehra spätá s výzvou na ďalšiu hru. Tak vzniká spojenie hrania a výhry, posilnené v podobe zmyslových „ohňostrojov“. V prípade prehry nič také nenastane. .hráčstvo ako diagnóza
Konateľ spoločnosti SLOV-MATIC Igor Vicel tvrdí, že „začínať debatu o hazarde problematikou patologického hráčstva je ako začínať debatu o alkohole fenoménom alkoholizmu.“ Osobne si myslím, že v oboch prípadoch je opodstatnené upozorňovať na riziká spojené so vznikom závislostí a ak je to možné, tak im aj zabrániť. Existujú však rozdiely medzi oboma javmi.
Alkohol ako látku, ktorá navodzuje zmeny v centrálnej nervovej sústave a pri dlhodobom užívaní môže spôsobiť závislosť, nie je reálne v súčasnosti zakázať, a to hlavne zo sociálnych dôvodov. Alkohol sa stal súčasťou nášho bežného života. To neznamená, že nie je nutné upozorňovať na spomínané nebezpečenstvá. Automaty ako prístroje, ktoré vkladom istej sumy peňazí umožňujú hrať o finančnú výhru, môžu taktiež vyvolať závislosť (nelátkovú). Ale na rozdiel od alkoholizmu, gambler dokáže prehrať za niekoľko hodín či dní mesačný plat. To sa alkoholikovi len tak ľahko nepodarí.
A ako sa gamblerstvo prejavuje? Odborné zdroje spomínajú tieto diagnostické kritéria patologického hráčstva: zaujatosť hraním (snaha o znovuprežitie zážitkov, plánovanie hazardu, rozmýšľanie o spôsoboch, ako získať prostriedky na hranie); potreba hrať s čoraz vyššími sumami peňazí na dosiahnutie vzrušenia; nepokoj a podráždenosť pri prerušení alebo zastavení hrania; hranie ako spôsob úteku od problémov; opakovaný návrat do herne na druhý deň po prehre s cieľom vyhrať peniaze späť; klamstvá rodine, kamarátom s cieľom zakryť rozsah hrania; nelegálne aktivity – podvody, sprenevery, krádeže (na získanie peňazí na hranie); hráčstvo vedie k strate priateľov, práce, kariéry, ako aj k prenášaniu zodpovednosti za vyrovnanie dlhu na iných.
Na stanovenie diagnózy je potrebných aspoň 5 zo spomínaných 10 symptómov vyskytujúcich sa v najmenej dvoch „hráčskych atakoch“ v priebehu jedného roka. .tri štádiá
Samozrejme, nie každý, kto si zahrá na automate, sa stane automatický gamblerom. Apropo, podobne ako sa nestaneme závislí od nelegálnej marihuany po jednom jointe. Samotné gamblerstvo vzniká postupne. Odborná literatúra opisuje tri štádia rozvoja gamblingu:
1. Vyhrávacie štádium. Hráč nezáväzne investuje neveľkú sumu, vyhrá, čo zvýši jeho sebavedomie. Hraniu začína venovať čoraz viac času a prostriedkov s nádejou na výhru veľkej sumy, ktorá zmení jeho život.
2. Prehrávacie štádium. Hranie nadobúda črty chorobnosti. Hráč zisťuje, že prehráva čoraz väčšie sumy, snaží sa prehratú sumu vyhrať späť. Prehry zamlčuje. Berie tajne peniaze a cennosti z domu, alebo pracoviska. Požičiava si od príbuzných a známych. Narušujú sa rodinné vzťahy, narastajú problémy v zamestnaní, ktoré sa už nedajú utajiť. Pri odhalení rozsahu škôd a dlhov hráč všetko oľutuje, sľubuje, že nebude hrať, čo vedie k uspokojeniu okolia i jeho samého. Potom nasleduje opätovný návrat do krčiem a herní.
3. Štádium straty kontroly. Patologický hráč – gambler – trávi prakticky všetok čas hraním, prostriedky získava páchaním trestnej činnosti. Je presvedčený, že ak vyhrá, dá všetko do poriadku. Napokon hrá už len pre samotnú hru. Aj občasné výhry opätovne prehrá. Stav vedie k rozpadu rodinných a širších medziľudských vzťahov, prichádzajú depresie a často i samovražedné pokusy.
Pre objektivitu treba doplniť, že gamblerstvo nie je viazané iba na hracie automaty. Patrí sem aj závislosť od stávkovania, tipovania čísel, kupovania žrebov či súťaženia v rôznych súťažiach, ktoré, samozrejme, spĺňajú spomínané diagnostické kritériá. Ale pomer gamblerov závislých od automatov je viac ako nadpolovičný v porovnaní s ostatnými typmi, teda aspoň podľa výskumu v susednej Českej republike. .reštrikcia?
Je však nutná taká reštriktívna forma ako všeobecné záväzné nariadenia, ktoré zakazujú automaty? Aj keď osobne mám zo zákazov vo verejnom živote negatívne pocity a zamedzovanie podnikaniu mi nie je po chuti, tak existujú isté oblasti, kde pozitíva zo zákazov jednoducho prevažujú. A toto je práve ten prípad. Reálny nie je ani strach z toho, že sa hráči presunú do iných miest a obcí. Podľa psychologičky D. Hrůzovej hrá dostupnosť herní a prezentovaná výška výhier významnú úlohu pri výskyte patologického hráčstva. Pričom kontrolované hranie u gamblerov nie je reálne. Riešením je len trvalá abstinencia.
V konečnom dôsledku je rozhodnutie o reštrikcii na samospráve. Ak existujú hlasy občanov, ich iniciatívy a volení poslanci to uznajú za vhodné, tak príjmu všeobecne záväzné nariadenie zakazujúce hracie automaty v katastrálnom území obce alebo mesta.
Spomínaná novela, ktorá dáva nové právomoci samosprávam, potenciálne ohrozuje podnikanie a pracovné miesta v odvetví „zábavného priemyslu“ s hracími automatmi. No na druhej strane sú tu celé rodiny, ktoré trpia finančne a ešte viac v interpersonálnych vzťahoch práve pre problémové alebo patologické hráčstvo niektorého svojho člena. Stojí nám takáto „zábava“ za to? Autor je psychológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.