.v čom bude prezident Putin v rokoch 2012 až 2018 iný ako bol v rokoch 2000 až 2007? Tí, ktorí by radi verili, že vľúdnejšia tvár lídra je nevyhnutnosťou, sa napríklad môžu oprieť o jeho predvolebný program, ktorý zverejnil 12. januára na internete. Pozoruhodný je už fakt, že ho (vtedy ešte) premiér napísal sám v priebehu novoročných sviatkov. Liberál sa určite poteší sľubu, že „musíme prehodnotiť celý systém ochrany spoločenských záujmov, upustiť od jeho nadmerne represívneho sklonu“. Čoraz mohutnejšiu strednú triedu, ktorú by si Putin rád získal plne na svoju stranu, chce nalákať na zvýšenie platov učiteľom a lekárom, na zvýšenie dôchodkov či detských prídavkov. „Rusi majú mať tri deti,“ hovorí priamo. Vyzýva tiež na premyslenú imigračnú politiku a rád by krajinu otvoril pre 300-tisíc prisťahovalcov ročne. Demografia Ruska, ako je známe, má zatiaľ katastrofické trendy. Putin pritom sľubuje, že vek odchodu do dôchodku, na rozdiel od mnohých európskych krajín, sa zvyšovať nebude. .oficiálny obrázok
Vráťme sa na začiatok. Putinova internetová stránka neposkytuje užitočné informácie o ňom, skôr o spôsobe, akým uvažuje o svete. Fotografie siláka s odhalenou hruďou, ktorý kdesi na Sibíri pozoruje tigre alebo sa premáva na koni, na nej nehľadajte. Ani videoklipy dievčenských kapiel, ktoré spievajú, že by chceli chlapa ako Putin: ktorý nepije, nefajčí a športuje. Vľúdnu tvár lídra dostatočne zastupuje jeho záľuba v športe a šoférovaní ruských áut.
Námorník? Letec? Rozviedčik! – tak sa volá kľúčová kapitola jeho životopisu, keď mladý Voloďa po skončení strednej školy zatúžil po práci v rozviedke, a preto údajne odišiel do prijímacej kancelárie úradu Výboru štátnej bezpečnosti (KGB), kde mu povedali, že najskôr treba buď absolvovať vojenskú službu, alebo skončiť vysokú školu, najlepšie právnickú fakultu. Putin sa rozhodol pre to druhé, zároveň – ako uvádza jeho oficiálny životopis – skončil moskovskú Vysokú školu KGB č. 1, kde ho, ako píše, pripravili na prácu v zahraničí. „Moje predstavy o KGB vznikli na základe romantického rozprávania o práci rozviedčikov,“ hovorí sám o sebe. Pôvabná je najmä strohá veta, ktorá opisuje jeho prácu špióna v zahraničí: „V rokoch 1985 – 1990 Vladimir Putin pracoval v Nemeckej demokratickej republike.“ .šéf FSB
Zanechajme však rozprávky z dielne KGB či jej následníčky FSB. Keď chorý prezident Boris Jeľcin na Silvestra 1999 odstúpil, úrad automaticky prevzal Putin, ktorého pol roka predtým menoval za premiéra. Rusom sa páčil jeho vecný, striedmy štýl, jeho rozvážnosť, telesná zdatnosť, ako aj schopnosť usilovne pracovať. O tomto veteránovi elitnej zahraničnej rozviedky ZSSR sa spočiatku takmer nič nevedelo. Iba to, že mal rád džudo a ovládal nemčinu.
Po návrate z „misie“ v NDR sa vrátil do rodného Petrohradu, pričom v tichosti stúpal po byrokratickom rebríčku. Z katedry medzinárodných vzťahov na vysokej škole prešiel do zamestnania spojeného so zahraničnými investormi, a potom do Kremľa, kde pracoval v správe nehnuteľností prezidentského úradu. A potom sa stal hlavou FSB. Tá v Rusku, zmietanom za Jeľcina v 90. rokoch chaosom a neporiadkom, nastolila autoritársky režim, no úplnej kontrole krajiny sa vyhýba. Prečo, to píše sám Putin v roku 2004 v knihe o džude. Opakovane zdôrazňuje, že úspech možno dosiahnuť s „minimálnym úsilím, ale s maximálnym efektom“. Toto sa stáva významným rysom jeho politiky, domácej aj zahraničnej. .efesbefikácia
Ako uvádza britský znalec Ruska a korešpondent Economistu Edward Lucas, vnútorný okruh Putina spočiatku tvorili Jeľcinovi „kámoši“ a dva petrohradské klany, siloviki (teda dôstojníci tajných služieb) a ekonomickí reformátori. A prezident spočiatku váhal, ku ktorému krídlu sa prikloniť. Úhybnosť a neurčitosť sa tak stali ďalšími rysmi jeho vládnutia. Po havárii jadrovej ponorky Kursk sa na týždeň „vyparil“. Ak sa mu niekto znepáči, tak ho – z funkcie či z povrchu zemského – samozrejme neodstráni sám, ani nemusí dať pokyn. Stačí, ak sa okrajovo o takom človeku kriticky zmieni. Napríklad gubernátori, ktorí za Putinovej éry sú síce volení, no musia prejsť tzv. prezidentským filtrom, o tom vedia svoje.
Menovanie Putina na konci roku 1999 sa oprávnene interpretuje aj ako posledný pokus Jeľcina a jeho „rodinky“ zvrátiť nepriaznivý vývoj a upratať masívne obvinenia z korupcie. Generálny prokurátor Jurij Skuratov musel po brutálnej kompromitácii – verejnosti bola podsunutá údajná videonahrávka, na ktorej sa jemu podobný človek zabáva s prostitútkami –odstúpiť.
Z Putinových verných sú noví oligarchovia Kremľa. Bývalý špión KGB Sergej Ivanov sa stal predsedom správnej rady novej štátnej spoločnosti na výrobu lietadiel UABC.
Bývalý „vojenský tlmočník“ v Afrike a námestník kremeľského úradu Igor Sečin sa stal riaditeľom podniku Rosnefť, najväčšej ropnej spoločnosti v Rusku po zničení Chodorkovského Jukosu. A veterán KGB Viktor Ivanov sa ocitol na čele správnej rady Aeroflotu. Tento proces sa v Rusku výstižne označuje aj ako efesbefikácia. .silný líder
Pravda, ak by boli kágebáci neschopní, krajinu by zruinovali a tá by im to vo voľbách spočítala. Problém je, že Rusko sa pod Putinom hospodársky dvíha, najmä vďaka rastúcim cenám ropy a plynu. Krajina vyplatila cudzích veriteľov a úspešne láka investorov, zároveň ruské firmy, obvinené zo zločinov a machinácií úspešne upisujú akcie na svetových burzách. Čoraz sebavedomejší Rusi si za výrazy demokracie a privatizácie posmešne dosadili dermokraciu (hovnokraciu) a prichvatizaciu (rozkrádanie). Ich nevôľa až posmech voči Západu sú evidentné.
A práve Putin je naďalej neohrozeným hlasom tohto Ruska, ktoré vedome počíta s tým, že strach západných investorov je prehlušený túžbou po zisku. Toho Ruska, ktoré vedie separátne rokovania s krajinami EÚ a ktoré sa úspešne vyhráža bývalým susedom či členom impéria. Toho impéria, ktoré práve Putin zosobňuje a obnovuje.
Vráťme sa na začiatok. Putinova internetová stránka neposkytuje užitočné informácie o ňom, skôr o spôsobe, akým uvažuje o svete. Fotografie siláka s odhalenou hruďou, ktorý kdesi na Sibíri pozoruje tigre alebo sa premáva na koni, na nej nehľadajte. Ani videoklipy dievčenských kapiel, ktoré spievajú, že by chceli chlapa ako Putin: ktorý nepije, nefajčí a športuje. Vľúdnu tvár lídra dostatočne zastupuje jeho záľuba v športe a šoférovaní ruských áut.
Námorník? Letec? Rozviedčik! – tak sa volá kľúčová kapitola jeho životopisu, keď mladý Voloďa po skončení strednej školy zatúžil po práci v rozviedke, a preto údajne odišiel do prijímacej kancelárie úradu Výboru štátnej bezpečnosti (KGB), kde mu povedali, že najskôr treba buď absolvovať vojenskú službu, alebo skončiť vysokú školu, najlepšie právnickú fakultu. Putin sa rozhodol pre to druhé, zároveň – ako uvádza jeho oficiálny životopis – skončil moskovskú Vysokú školu KGB č. 1, kde ho, ako píše, pripravili na prácu v zahraničí. „Moje predstavy o KGB vznikli na základe romantického rozprávania o práci rozviedčikov,“ hovorí sám o sebe. Pôvabná je najmä strohá veta, ktorá opisuje jeho prácu špióna v zahraničí: „V rokoch 1985 – 1990 Vladimir Putin pracoval v Nemeckej demokratickej republike.“ .šéf FSB
Zanechajme však rozprávky z dielne KGB či jej následníčky FSB. Keď chorý prezident Boris Jeľcin na Silvestra 1999 odstúpil, úrad automaticky prevzal Putin, ktorého pol roka predtým menoval za premiéra. Rusom sa páčil jeho vecný, striedmy štýl, jeho rozvážnosť, telesná zdatnosť, ako aj schopnosť usilovne pracovať. O tomto veteránovi elitnej zahraničnej rozviedky ZSSR sa spočiatku takmer nič nevedelo. Iba to, že mal rád džudo a ovládal nemčinu.
Po návrate z „misie“ v NDR sa vrátil do rodného Petrohradu, pričom v tichosti stúpal po byrokratickom rebríčku. Z katedry medzinárodných vzťahov na vysokej škole prešiel do zamestnania spojeného so zahraničnými investormi, a potom do Kremľa, kde pracoval v správe nehnuteľností prezidentského úradu. A potom sa stal hlavou FSB. Tá v Rusku, zmietanom za Jeľcina v 90. rokoch chaosom a neporiadkom, nastolila autoritársky režim, no úplnej kontrole krajiny sa vyhýba. Prečo, to píše sám Putin v roku 2004 v knihe o džude. Opakovane zdôrazňuje, že úspech možno dosiahnuť s „minimálnym úsilím, ale s maximálnym efektom“. Toto sa stáva významným rysom jeho politiky, domácej aj zahraničnej. .efesbefikácia
Ako uvádza britský znalec Ruska a korešpondent Economistu Edward Lucas, vnútorný okruh Putina spočiatku tvorili Jeľcinovi „kámoši“ a dva petrohradské klany, siloviki (teda dôstojníci tajných služieb) a ekonomickí reformátori. A prezident spočiatku váhal, ku ktorému krídlu sa prikloniť. Úhybnosť a neurčitosť sa tak stali ďalšími rysmi jeho vládnutia. Po havárii jadrovej ponorky Kursk sa na týždeň „vyparil“. Ak sa mu niekto znepáči, tak ho – z funkcie či z povrchu zemského – samozrejme neodstráni sám, ani nemusí dať pokyn. Stačí, ak sa okrajovo o takom človeku kriticky zmieni. Napríklad gubernátori, ktorí za Putinovej éry sú síce volení, no musia prejsť tzv. prezidentským filtrom, o tom vedia svoje.
Menovanie Putina na konci roku 1999 sa oprávnene interpretuje aj ako posledný pokus Jeľcina a jeho „rodinky“ zvrátiť nepriaznivý vývoj a upratať masívne obvinenia z korupcie. Generálny prokurátor Jurij Skuratov musel po brutálnej kompromitácii – verejnosti bola podsunutá údajná videonahrávka, na ktorej sa jemu podobný človek zabáva s prostitútkami –odstúpiť.
Z Putinových verných sú noví oligarchovia Kremľa. Bývalý špión KGB Sergej Ivanov sa stal predsedom správnej rady novej štátnej spoločnosti na výrobu lietadiel UABC.
Bývalý „vojenský tlmočník“ v Afrike a námestník kremeľského úradu Igor Sečin sa stal riaditeľom podniku Rosnefť, najväčšej ropnej spoločnosti v Rusku po zničení Chodorkovského Jukosu. A veterán KGB Viktor Ivanov sa ocitol na čele správnej rady Aeroflotu. Tento proces sa v Rusku výstižne označuje aj ako efesbefikácia. .silný líder
Pravda, ak by boli kágebáci neschopní, krajinu by zruinovali a tá by im to vo voľbách spočítala. Problém je, že Rusko sa pod Putinom hospodársky dvíha, najmä vďaka rastúcim cenám ropy a plynu. Krajina vyplatila cudzích veriteľov a úspešne láka investorov, zároveň ruské firmy, obvinené zo zločinov a machinácií úspešne upisujú akcie na svetových burzách. Čoraz sebavedomejší Rusi si za výrazy demokracie a privatizácie posmešne dosadili dermokraciu (hovnokraciu) a prichvatizaciu (rozkrádanie). Ich nevôľa až posmech voči Západu sú evidentné.
A práve Putin je naďalej neohrozeným hlasom tohto Ruska, ktoré vedome počíta s tým, že strach západných investorov je prehlušený túžbou po zisku. Toho Ruska, ktoré vedie separátne rokovania s krajinami EÚ a ktoré sa úspešne vyhráža bývalým susedom či členom impéria. Toho impéria, ktoré práve Putin zosobňuje a obnovuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.