MÉDIÁ Marián Kočner, bývalý novinár
Je to trošku bizarné, že človek, ktorý pravidelne hráva rôzne zábavné hry s novinármi, je vyštudovaný novinár. Marián Kočner vyštudoval žurnalistiku, a hoci ju skončil ešte pred revolúciou, aj vďaka tomu čosi o fungovaní médií a mentalite novinárov tuší. Navyše má aj pár rokov praxe, novinárske remeslo robil už počas štúdia a potom asi tri roky pracoval v Slovenskej televízii ako redaktor vnútropolitickej a ekonomickej redakcie. Novinárska robota ho však omrzela, rýchlo zanechal to, čo vyštudoval (hoci o štúdium stál, dostal sa až na druhý raz) a začal podnikať. Pochopil, že novinárstvo je nuda, pri ktorej sa žiadne veľké peniaze netočia, a kde by jeho podnikateľský talent zakapal. Hoci, ak by sa Kočner venoval investigatívnej žurnalistike, mal by určite dobré výsledky. Je to človek, ktorý vie získať informácie, vie si získať ľudí, vie budovať informačné siete, systematicky si buduje aj svoj kontroverzný imidž – a hoci sa to z jeho výzoru celkom tak nejaví, má vysoké IQ a neradno ho ako partnera podceňovať. Rád sa štylizuje do úlohy jednoduchého bezškrupulózneho chlapíka, ale je to iba mimikry. Potvrdila to aj jeho minulotýždňová tlačovka, na ktorej v priamom prenose rozohrával svoju hru tak, že väčšina novinárov pri ňom vyznela hlúpo a naivne. Kočner sa pravidelne objavuje v sporných kauzách (Markíza, pozemky pre firmu Kia, pezinská skládka, voľba generálneho prokurátora), baví ho táto hra a určite sa ešte s nami pár rokov pohrá.
.eva Čobejová TLAČ Novaja gazeta má problémy
Pár dní pred ruskými prezidentskými voľbami oznámili prominentné ruské noviny Novaja gazeta, že majú finančné problémy. Súvisia s tým, že spolumajiteľ novín Alexander Lebedev má zmrazené účty. V jeho Národnej rezervnej banke prebieha štátna kontrola a vyšetrovanie, údajne v súvislosti s trestným činom niektorého z jeho klientov. Lebedev, ktorý vydáva dve periodiká aj v Británii, označil kontrolu banky za kampaň, ktorej cieľom je pred voľbami umlčať nezávislé médiá. Šéfredaktor novín oznámil, že pozastavili výplatu miezd, a redaktori budú pracovať zadarmo. Novaja gazeta vznikla z časti redakcie, ktorá opustila Komsomoľskú pravdu v roku 1993 a zamerala sa na investigatívnu žurnalistiku. Silné boli tradične jej „kauzkazské“ témy, ale aj jej protikorupčné nasadenie. V tíme pracovala zavraždená Anna Politkovská aj zastrelená reportérka Anastázia Baburova. Od roku 2006 oficiálne vlastní akcie Novoj gazety oligarcha Lebedev a Michail Gorbačov, ktorý sa veľmi pričinil o vznik Novoj gazety. Redakcia sa označuje ako autonómna nekomerčná organizácia, ktorá má úplnú názorovú nezávislosť. Prekvapujúce bolo, že prvé interview, ktoré poskytol prezident Medvedev, bolo práve pre Novuju gazetu. To hovorí o jej veľkom renomé aj v politických kruhoch. Po zverejnení finančných problémov bola internetová stránka plná odkazov čitateľov, ktorí vyjadrovali redakcii podporu a ochotu pomôcť. Šéfredaktor poďakoval a vyhlásil, že až keď vyčerpajú všetky možnosti, obrátia sa o pomoc aj na čitateľov.
.eč MÉDIA Kvóty pre novinárky
Novinárky v Spolkovej republike požadujú pre seba 30-percentné zastúpenie vo vedení svojich redakcií. Len dve percentá šéfredaktorov 360 nemeckých denníkov a týždenníkov tvoria totiž ženy. Medzi dvanástimi intendantmi verejnoprávneho vysielania sú len tri ženy. „Kto určuje, čo sa ocitne v novinách? Čo počuť v rozhlase alebo vidieť v televízii? Skoro vždy: muži. Vo vedení nemeckých redakcií sú ženy raritou. My žurnalistky teraz žiadame: kvótu.“ Tieto úvodné slová možno nájsť na internetovej stránke aktivistiek pro-quote.de. Iniciatívu zatiaľ podporilo asi 340 novinárok, medzi nimi aj známe tváre z televíznej obrazovky ako Birgit Schrowangeová, Anne Willová či Antonia Radosová. Popredná feministka a šéfredaktorka časopisu Emma, Alice Schwarzerová, na stránke hovorí: „Už desaťročia sú médiá v Nemecku vo veci emancipácie zaostalejšie ako obyvateľstvo. Pri tých mocenských pomeroch sa tomu ani nedá diviť. Je načase, aby sa to zmenilo!“ Novinárka na voľnej nohe, Annette Rollmannová, zase podporuje kvótu z iného dôvodu: „Sme bystré, nevypočuté a horíme: Chceme sa podieľať na hre – a viesť.“ Takmer tretinové zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách nemeckých médií sa podľa organizátoriek kampane má realizovať do piatich rokov. Podobné návrhy sa z času na čas objavujú. S nápadom zaviesť kvóty pre ženy v dozorných radách veľkých firiem prišla ešte predvlani eurokomisárka Viviane Redingová. Snahy o zavedenie kvót pre ženy v menej populárnych povolaniach (napríklad medzi baníkmi) zatiaľ nie sú známe.
.lukáš Krivošík
Je to trošku bizarné, že človek, ktorý pravidelne hráva rôzne zábavné hry s novinármi, je vyštudovaný novinár. Marián Kočner vyštudoval žurnalistiku, a hoci ju skončil ešte pred revolúciou, aj vďaka tomu čosi o fungovaní médií a mentalite novinárov tuší. Navyše má aj pár rokov praxe, novinárske remeslo robil už počas štúdia a potom asi tri roky pracoval v Slovenskej televízii ako redaktor vnútropolitickej a ekonomickej redakcie. Novinárska robota ho však omrzela, rýchlo zanechal to, čo vyštudoval (hoci o štúdium stál, dostal sa až na druhý raz) a začal podnikať. Pochopil, že novinárstvo je nuda, pri ktorej sa žiadne veľké peniaze netočia, a kde by jeho podnikateľský talent zakapal. Hoci, ak by sa Kočner venoval investigatívnej žurnalistike, mal by určite dobré výsledky. Je to človek, ktorý vie získať informácie, vie si získať ľudí, vie budovať informačné siete, systematicky si buduje aj svoj kontroverzný imidž – a hoci sa to z jeho výzoru celkom tak nejaví, má vysoké IQ a neradno ho ako partnera podceňovať. Rád sa štylizuje do úlohy jednoduchého bezškrupulózneho chlapíka, ale je to iba mimikry. Potvrdila to aj jeho minulotýždňová tlačovka, na ktorej v priamom prenose rozohrával svoju hru tak, že väčšina novinárov pri ňom vyznela hlúpo a naivne. Kočner sa pravidelne objavuje v sporných kauzách (Markíza, pozemky pre firmu Kia, pezinská skládka, voľba generálneho prokurátora), baví ho táto hra a určite sa ešte s nami pár rokov pohrá.
.eva Čobejová TLAČ Novaja gazeta má problémy
Pár dní pred ruskými prezidentskými voľbami oznámili prominentné ruské noviny Novaja gazeta, že majú finančné problémy. Súvisia s tým, že spolumajiteľ novín Alexander Lebedev má zmrazené účty. V jeho Národnej rezervnej banke prebieha štátna kontrola a vyšetrovanie, údajne v súvislosti s trestným činom niektorého z jeho klientov. Lebedev, ktorý vydáva dve periodiká aj v Británii, označil kontrolu banky za kampaň, ktorej cieľom je pred voľbami umlčať nezávislé médiá. Šéfredaktor novín oznámil, že pozastavili výplatu miezd, a redaktori budú pracovať zadarmo. Novaja gazeta vznikla z časti redakcie, ktorá opustila Komsomoľskú pravdu v roku 1993 a zamerala sa na investigatívnu žurnalistiku. Silné boli tradične jej „kauzkazské“ témy, ale aj jej protikorupčné nasadenie. V tíme pracovala zavraždená Anna Politkovská aj zastrelená reportérka Anastázia Baburova. Od roku 2006 oficiálne vlastní akcie Novoj gazety oligarcha Lebedev a Michail Gorbačov, ktorý sa veľmi pričinil o vznik Novoj gazety. Redakcia sa označuje ako autonómna nekomerčná organizácia, ktorá má úplnú názorovú nezávislosť. Prekvapujúce bolo, že prvé interview, ktoré poskytol prezident Medvedev, bolo práve pre Novuju gazetu. To hovorí o jej veľkom renomé aj v politických kruhoch. Po zverejnení finančných problémov bola internetová stránka plná odkazov čitateľov, ktorí vyjadrovali redakcii podporu a ochotu pomôcť. Šéfredaktor poďakoval a vyhlásil, že až keď vyčerpajú všetky možnosti, obrátia sa o pomoc aj na čitateľov.
.eč MÉDIA Kvóty pre novinárky
Novinárky v Spolkovej republike požadujú pre seba 30-percentné zastúpenie vo vedení svojich redakcií. Len dve percentá šéfredaktorov 360 nemeckých denníkov a týždenníkov tvoria totiž ženy. Medzi dvanástimi intendantmi verejnoprávneho vysielania sú len tri ženy. „Kto určuje, čo sa ocitne v novinách? Čo počuť v rozhlase alebo vidieť v televízii? Skoro vždy: muži. Vo vedení nemeckých redakcií sú ženy raritou. My žurnalistky teraz žiadame: kvótu.“ Tieto úvodné slová možno nájsť na internetovej stránke aktivistiek pro-quote.de. Iniciatívu zatiaľ podporilo asi 340 novinárok, medzi nimi aj známe tváre z televíznej obrazovky ako Birgit Schrowangeová, Anne Willová či Antonia Radosová. Popredná feministka a šéfredaktorka časopisu Emma, Alice Schwarzerová, na stránke hovorí: „Už desaťročia sú médiá v Nemecku vo veci emancipácie zaostalejšie ako obyvateľstvo. Pri tých mocenských pomeroch sa tomu ani nedá diviť. Je načase, aby sa to zmenilo!“ Novinárka na voľnej nohe, Annette Rollmannová, zase podporuje kvótu z iného dôvodu: „Sme bystré, nevypočuté a horíme: Chceme sa podieľať na hre – a viesť.“ Takmer tretinové zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách nemeckých médií sa podľa organizátoriek kampane má realizovať do piatich rokov. Podobné návrhy sa z času na čas objavujú. S nápadom zaviesť kvóty pre ženy v dozorných radách veľkých firiem prišla ešte predvlani eurokomisárka Viviane Redingová. Snahy o zavedenie kvót pre ženy v menej populárnych povolaniach (napríklad medzi baníkmi) zatiaľ nie sú známe.
.lukáš Krivošík
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.