Veľmi sporo odeté (iba na nepálske pomery, u nás by to neprešlo ani ako letné ošatenie pre bigotné katolíčky) Nepálky tancujú na pódiu. Vymachlené na entú vlnia bokmi. Nič zvláštne alebo perverzné. Na sedačkách v bare sedia bohatí chlapi, väčšinou indickí turisti, alebo nepálsky policajti (tak naozaj vravia štatistiky), sem-tam nejaký turista či civil, čo prišiel zadným vchodom v obleku. Pijú pivo za 4 eurá a jedia žrádlo za 7 eur, čo je v Nepále naozaj hriech, a perverzne sa kukajú na mladé dievčinky. Väčšina z nich nevyzerá, že by ich to bavilo. Niektoré vyzerajú nešťastne. Iba pár si to naozaj užíva. Pýtam sa majiteľa, či musia s chlapmi mať sex, ale on si len poťuká na čelo a prisahá, že u neho v bare sa len tancuje. Keďže všetky baby majú k nemu kamarátsky vzťah, vyzerá to, že naozaj nie sú do ničoho nútené. Pozerám sa na ne a vtedy mi to napadne. Tu natočíme klip k môjmu jedinému veselému lovesongu. Budem jednou z nich. Aspoň na jeden deň si to dám. Keď to oznámim kapele, boja sa a nechcú ísť do toho. Filmový štáb, čo má točiť klip, tiež krúti hlavami. Nikto nechce byť videný, ako tam vkročil. Samotný majiteľ, hoci môj najbližší Nepálčan za posledné týždne, sa bojí problémov. Ale dni bežia a ja neustupujem. Nakoniec ich všetkých presvedčím tým najjednoduchším spôsobom – vlastným telom. Zoberiem chlapcov nakupovať a po niekoľkých hodinách strávených v obchodoch konečne nájdeme čierne minišaty, topánky na podpätku, parochňu a sieťkované pančušky s červenou krajkou (tie som nakoniec zohnala iba v sexshope). Vyjdem z kabínky a nie som tá spustnutá rockerka s mastnými vlasmi a akné, čo ich každý deň buzeruje v štúdiu. „Myslíte, že môžem takto tancovať v tom Dance bare?” mrknem na nich a už viem, že som vyhrala. Aj muzikanti sú len chlapi. Špeciálne v Nepále, kde si pred svadbou moc nepichnú, baby si neholia nohy a už vôbec sa neodhaľujú nad členky a nad lakte.„Myslíme, že môžeš,” vravia a prehĺtajú nasucho. Zaplatíme nekresťanskú sumu za tento sexi špás a na druhý deň stoja kamery na pľaci. Zaplatila som si 4 tanečníčky z tohto baru a jeden agregát, keďže po hodine nakrúcania vypadol prúd a zrazu sa stalo neočakávané. Nielenže sme nemali problém dostať štáb do baru, ale nemali sme problém naplniť celý priestor kamarátmi muzikantmi – každý to chcel vidieť. Chopila som sa réžie a neskôr aj kamery, a aj teraz, po dvoch dňoch, mám svalovicu z tých „šteklov”. Prišlo mi smutno len z jedného. Že jedno z dievčat prišlo na nakrúcanie aj so synčekom. Ten ju videl škaredo hrešiť, zmaľovanú tancovať, fajčila mu priamo do tváre a on sa chcel pritom iba hrať vonku. A chlapi, tie smiešne chlípne zvieratká, ako nenápadne zmenili názory na dance bar? Doteraz umelci s vyhranenými názormi, stačí trochu zavrtieť riťou a aj „ting – tong” (miestny výraz na platený sex) je kóšer. Tieto to vraj robia dobrovoľne. Ale ja zachraňujem z ulice tie dvanásťročné. Len čo majú púčiky pod tričkom, už ich viac žobrať nevidno. Tento klip venujem im.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.