Grécko je v pasci a môže si voliť medzi Skylou dlhu a Charybdou defaultu. To, čo žiada Brusel od Grécka, je asi také realistické, ako keby ste od boxera strednej váhovej kategórie žiadali, aby sa postavil súperovi ťažkej váhy, pričom by súčasne mal držať diétu. Gréci jednoducho nedokážu a nikdy nesplatia svoj dlh a jeho úroky preto, že aj keď prijmú tie najprísnejšie úsporné opatrenia, aj v roku 2020 bude dlh stále vyšší ako grécke HDP. Ekonomika padá voľným pádom a podľa všetkého to tak bude pokračovať ešte niekoľko rokov.
Tí, čo trpia, sú nevinní chudobní ľudia, tí, čo pracujú na svoju mzdu v privátnom sektore, dôchodcovia, malí podnikatelia a ženy. Vlastne je to ešte horšie. Zdá sa, že Gréci od vypuknutia krízy nič nepochopili. Stále dôverujú najväčším zlodejom medzi politikmi na sever od Nigérie a budúcim premiérom bude Antonis Samaras, zlomyseľný, vydierajúci a oportunistický demagóg.
Ani jeden-jediný grécky politik nebol obvinený z korupcie. Pritom existujú prípady socialistických ministrov z dvadsaťročnej vlády Andreasa Papandreoua, ktorí boli prichytení, ako si vyberajú provízie vo výške miliónov eur za nákup nemeckých zbraní. Peniaze EÚ boli minuté ľavicou aj pravicou na to isté: na kupovanie hlasov pred voľbami, napríklad zabezpečením pracovného miesta v štátnej službe na celý život, na čo sa pre istotu prijal ústavný dodatok. Voliči sú opäť raz znovu pripravení ísť voliť a zvoliť tých istých starých podvodníkov.
Grécko som opustil v roku 1994, pretože politici a štátni úradníci žiadali odo mňa úplatky, za to, aby som mohol prevádzkovať svoj malý biznis. Odmietol som platiť fakelaki, a preto som viac nemohol v Grécku podnikať. Zrátal som straty, nasadol na moju loď a vyrazil na európske pláže. Keď sa niekto pýta, prečo najúspešnejší Gréci nežijú v Grécku, odpoveď je, pretože by tam museli platiť za ochranu tak, ako museli chudobní Taliani z Lower East Side platiť krstnému otcovi.
Grécku bol schválený druhý balík pomoci. Keby krajina skrachovala, vypukla by superinflácia a Grécko by bolo prvým nefunkčným štátom eurozóny. Gréci ostanú chudobní a vybudovaná infraštruktúra ani ľudské zdroje to nedokážu zmeniť. To, čo sa deje, je iba odklad nevyhnutného.
Tí, čo trpia, sú nevinní chudobní ľudia, tí, čo pracujú na svoju mzdu v privátnom sektore, dôchodcovia, malí podnikatelia a ženy. Vlastne je to ešte horšie. Zdá sa, že Gréci od vypuknutia krízy nič nepochopili. Stále dôverujú najväčším zlodejom medzi politikmi na sever od Nigérie a budúcim premiérom bude Antonis Samaras, zlomyseľný, vydierajúci a oportunistický demagóg.
Ani jeden-jediný grécky politik nebol obvinený z korupcie. Pritom existujú prípady socialistických ministrov z dvadsaťročnej vlády Andreasa Papandreoua, ktorí boli prichytení, ako si vyberajú provízie vo výške miliónov eur za nákup nemeckých zbraní. Peniaze EÚ boli minuté ľavicou aj pravicou na to isté: na kupovanie hlasov pred voľbami, napríklad zabezpečením pracovného miesta v štátnej službe na celý život, na čo sa pre istotu prijal ústavný dodatok. Voliči sú opäť raz znovu pripravení ísť voliť a zvoliť tých istých starých podvodníkov.
Grécko som opustil v roku 1994, pretože politici a štátni úradníci žiadali odo mňa úplatky, za to, aby som mohol prevádzkovať svoj malý biznis. Odmietol som platiť fakelaki, a preto som viac nemohol v Grécku podnikať. Zrátal som straty, nasadol na moju loď a vyrazil na európske pláže. Keď sa niekto pýta, prečo najúspešnejší Gréci nežijú v Grécku, odpoveď je, pretože by tam museli platiť za ochranu tak, ako museli chudobní Taliani z Lower East Side platiť krstnému otcovi.
Grécku bol schválený druhý balík pomoci. Keby krajina skrachovala, vypukla by superinflácia a Grécko by bolo prvým nefunkčným štátom eurozóny. Gréci ostanú chudobní a vybudovaná infraštruktúra ani ľudské zdroje to nedokážu zmeniť. To, čo sa deje, je iba odklad nevyhnutného.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.