V parlamentnej demokracii je výkonná moc v rukách vlády, nie prezidenta, ktorý má skôr reprezentatívnu úlohu, a vládu vyberá parlament, či jeho dolná komora. Priama voľba prezidenta má zmysel tam, kde je prezident hlavou exekutívy, teda v prezidentskom (USA) či poloprezidentskom (Francúzsko, Poľsko) systéme. V parlamentnej demokracii je nadbytočná.
Nepriama voľba prezidenta zatiaľ fungovala v Česku veľmi dobre – boli zvolené dve výrazné osobnosti, Václav Havel a Václav Klaus. Prečo teda meniť systém, ktorý doteraz tak dobre fungoval?
Krajiny s parlamentnou demokraciou, ktoré si priamu voľbu prezidenta zaviedli – napríklad Slovensko – si tým nijak nepolepšili. Priamo volení prezidenti nie sú o nič dôstojnejší či výraznejší, než tí volení nepriamo. Skôr predstavujú, pri všetkej úcte, priemer.
A to nie je náhoda. Priama voľba prezidenta vedie totiž k tomu, že bude zvolený „najnižší spoločný menovateľ“ – teda najmenej vyhranený, najmenej originálny, najviac priemerný kandidát, ktorý ako šedivý priemer vadí najmenšiemu počtu ľudí. Naopak, nepriama voľba umožňuje (aj keď nezaručuje) aj občasné zvolenie originálneho, vyhraneného prezidenta.
Priama voľba naviac nezjednotí národ za prezidentom viac než nepriama, práve naopak: oveľa viac ho polarizuje tým, že volebná kampaň rozdelilí občanov na dva nepriateľské tábory.
Priama voľba prezidenta je navyše extrémne drahá. Jedny dvojkolové voľby stoja 25 až 28 milónov eur – zbytočne.
Prezidentskú voľbu je síce možné spojiť s voľbami inými (v Česku napríklad s krajskými či senátnymi), ale tým by sa stratila jej unikátnosť a stala by sa súčasťou politických kontroverzií dňa. Funkcia prezidenta v systéme parlamentnej demokracie – reprezentovať a zjednocovať – by tak bola vážne narušená.
V súčasnej situácii, v súčasnej kríze a na súčasnom Západe má však ľud veľkú nedôveru vo svoje zvolené politické elity a preto sa domáha prvkov demokracie priamej – referend a aj napríklad priamej voľby prezidenta. A populistickí politici dajú ľudu to, čo si žiada. Ľud český má to, čo chcel. Uvidíme, ako s tým naloží, ako si s tým poradí a ako si tým pomôže.
Neočakávam, že priliš skvele.
Nepriama voľba prezidenta zatiaľ fungovala v Česku veľmi dobre – boli zvolené dve výrazné osobnosti, Václav Havel a Václav Klaus. Prečo teda meniť systém, ktorý doteraz tak dobre fungoval?
Krajiny s parlamentnou demokraciou, ktoré si priamu voľbu prezidenta zaviedli – napríklad Slovensko – si tým nijak nepolepšili. Priamo volení prezidenti nie sú o nič dôstojnejší či výraznejší, než tí volení nepriamo. Skôr predstavujú, pri všetkej úcte, priemer.
A to nie je náhoda. Priama voľba prezidenta vedie totiž k tomu, že bude zvolený „najnižší spoločný menovateľ“ – teda najmenej vyhranený, najmenej originálny, najviac priemerný kandidát, ktorý ako šedivý priemer vadí najmenšiemu počtu ľudí. Naopak, nepriama voľba umožňuje (aj keď nezaručuje) aj občasné zvolenie originálneho, vyhraneného prezidenta.
Priama voľba naviac nezjednotí národ za prezidentom viac než nepriama, práve naopak: oveľa viac ho polarizuje tým, že volebná kampaň rozdelilí občanov na dva nepriateľské tábory.
Priama voľba prezidenta je navyše extrémne drahá. Jedny dvojkolové voľby stoja 25 až 28 milónov eur – zbytočne.
Prezidentskú voľbu je síce možné spojiť s voľbami inými (v Česku napríklad s krajskými či senátnymi), ale tým by sa stratila jej unikátnosť a stala by sa súčasťou politických kontroverzií dňa. Funkcia prezidenta v systéme parlamentnej demokracie – reprezentovať a zjednocovať – by tak bola vážne narušená.
V súčasnej situácii, v súčasnej kríze a na súčasnom Západe má však ľud veľkú nedôveru vo svoje zvolené politické elity a preto sa domáha prvkov demokracie priamej – referend a aj napríklad priamej voľby prezidenta. A populistickí politici dajú ľudu to, čo si žiada. Ľud český má to, čo chcel. Uvidíme, ako s tým naloží, ako si s tým poradí a ako si tým pomôže.
Neočakávam, že priliš skvele.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.