MMF a EÚ totiž práve na vyliečenie chronických problémov Portugalska s deficitmi, predpisujú tejto krajine ten istý mix politiky drakonických fiškálnych úspor a štrukturálnych reforiem ako v Grécku. A ako dnes vieme, viedlo to k žalostným výsledkom. Ak sa z gréckej skúsenosti Portugalsko poučí, môže sa vyhnúť podobnému hroznému osudu.
Prvá lekcia, ktorú by si Portugalsko malo vziať z gréckej skúsenosti je, že nekompromisné škrty znamenajú v menovej únii istý recept na tú najhlbšiu ekonomickú recesiu. Grécko, ktoré nemá vlastnú menu, a teda ju nemôže devalvovať, stratilo benefit, ktorým by mohlo podporiť svoj exportný sektor. Prísne fiškálne škrty bez tohto benefitu priniesli gréckej ekonomike iba zbytočne veľký šok. Počas uplynulých dvoch rokov to pre túto krajinu znamenalo prepad HDP o 12 percent a rast nezamestnanosti zo siedmich percent v roku 2009 na súčaných 20 percent.
Tento vzťah rozpočtových škrtov a menovej únie, ako priamy krok k recesii, je pre Portugalsko dôležitý práve pre súčasný štart konjuktúry. MMF žiada od portugalskej vlády v roku 2012 škrtať výdavky a zvýšiť dane v objeme celých šesť percent tamojšieho HDP. A to v čase, keď sa začínajú objavovať prvé správy o oslabení ekonomiky, zhoršuje sa vonkajšie prostredie a doma vládne úverová kríza. Niet sa čo čudovať, že portugalská centrálna banka už oznámila, že očakáva v tomto roku prepad HDP o tri percentá.
Druhá základná lekcia z Grécka znie, že hlboké ekonomické recesie neumožňujú obnovenie rozpočtovej rovnováhy alebo stabilizáciu verejného dlhu. Rozpad daňovej základe v kolabujúcom Grécku znamenal, že rozpočtový deficit dva roky zostal na úrovni desiatich percent, a to napriek významnému zvýšeniu daní a šetreniu verejných výdavkov.
Znepokojujúcejšie je, že kolaps gréckej ekonomiky významne prispel k zvýšeniu gréckeho verejného dlhu v pomere k HDP zo 110 percent v máji 2010, keď MMF odštartoval v krajine svoj program, na úroveň 160 percent dnes. Táto lekcia má pre Portugalsko osobitný význam, keďže dnes má rozpočtový deficit na úrovni 8 percent HDP a pomer verejného dlhu k HDP krajiny smeruje k 120 percentám v roku 2013.
Tretia lekcia, ktorú by mali Portugalci brať vážne, znie, že odkladanie reštrukturalizácie dlhu v prípade nesolventnej krajiny iba násobne zhoršuje celý reštrukturalizačný proces. Deje sa to napríklad tak, že privátnemu sektoru sa na náklady MMF, EÚ či Európskej centrálnej banky poskytne príležitosť znížiť si svoj vlastný podiel na dlhu. Tieto inštitúcie sú totiž značne rezistentné k účasti na odpúšťaní dlhov. Dôsledkom je, že zatiaľ čo v máji 2010 mohlo na obnovenie fiškálnej udržateľnosti stačiť odpísať 30 percent dlhu, ktorý bol držaný privátnym sektorom, po masívnych pôžičkách EÚ a MMF požaduje dnes Grécko ako podmienku udržateľnosti verejného dlhu odpísanie až 70 percent dnešnej hodnoty dlhu, ktorý je v rukách súkromných investorov.
Štvrtá lekcia pre portugalských politikov sa týka výhody, ktorú krajina má, ak dokáže zabezpečiť, že prevažná väčšina dlhu je krytá domácim, a nie medzinárodným právom. Takáto výhoda chráni krajinu pred možnosťou, že zahraniční súkromní veritelia sa môžu pri prípadných jednostranných zmenách obracať na anglické alebo americké súdy. Na svoju vlastnú škodu Grécko až teraz začalo hroziť retroaktívnymi legislatívnymi doložkami, aby tak nútilo vzorovitých veriteľov „dobrovoľne“ akceptovať 70-percentný hair-cut.
Azda najdôležitejšou zo všetkých lekcií, ktorú si Portugalci môžu od Grékov dostať, je zbytočnosť celého programu MMF a EÚ pre nesolventnú krajinu, ktorá nemá možnosť devalvovať menu a reštrukturalizovať vlastný dlh. Ak je totiž nevyhnutné reštrukturalizovať dlh, najlepšie je podniknúť potrebné kroky rýchlo, ešte kým je prevažná časť dlhu v súkromných rukách a podriadená domácim právnym normám. Takýto postup je rozhodne lepší, ako trýznenie krajiny recesiami len preto, aby nakoniec všetci videli, že dlh sa aj tak nedá splatiť. Autor v minulosti pracoval pre MMF, dnes prednáša na Georgetown university a pôsobí v American Enterprise Institute.
Prvá lekcia, ktorú by si Portugalsko malo vziať z gréckej skúsenosti je, že nekompromisné škrty znamenajú v menovej únii istý recept na tú najhlbšiu ekonomickú recesiu. Grécko, ktoré nemá vlastnú menu, a teda ju nemôže devalvovať, stratilo benefit, ktorým by mohlo podporiť svoj exportný sektor. Prísne fiškálne škrty bez tohto benefitu priniesli gréckej ekonomike iba zbytočne veľký šok. Počas uplynulých dvoch rokov to pre túto krajinu znamenalo prepad HDP o 12 percent a rast nezamestnanosti zo siedmich percent v roku 2009 na súčaných 20 percent.
Tento vzťah rozpočtových škrtov a menovej únie, ako priamy krok k recesii, je pre Portugalsko dôležitý práve pre súčasný štart konjuktúry. MMF žiada od portugalskej vlády v roku 2012 škrtať výdavky a zvýšiť dane v objeme celých šesť percent tamojšieho HDP. A to v čase, keď sa začínajú objavovať prvé správy o oslabení ekonomiky, zhoršuje sa vonkajšie prostredie a doma vládne úverová kríza. Niet sa čo čudovať, že portugalská centrálna banka už oznámila, že očakáva v tomto roku prepad HDP o tri percentá.
Druhá základná lekcia z Grécka znie, že hlboké ekonomické recesie neumožňujú obnovenie rozpočtovej rovnováhy alebo stabilizáciu verejného dlhu. Rozpad daňovej základe v kolabujúcom Grécku znamenal, že rozpočtový deficit dva roky zostal na úrovni desiatich percent, a to napriek významnému zvýšeniu daní a šetreniu verejných výdavkov.
Znepokojujúcejšie je, že kolaps gréckej ekonomiky významne prispel k zvýšeniu gréckeho verejného dlhu v pomere k HDP zo 110 percent v máji 2010, keď MMF odštartoval v krajine svoj program, na úroveň 160 percent dnes. Táto lekcia má pre Portugalsko osobitný význam, keďže dnes má rozpočtový deficit na úrovni 8 percent HDP a pomer verejného dlhu k HDP krajiny smeruje k 120 percentám v roku 2013.
Tretia lekcia, ktorú by mali Portugalci brať vážne, znie, že odkladanie reštrukturalizácie dlhu v prípade nesolventnej krajiny iba násobne zhoršuje celý reštrukturalizačný proces. Deje sa to napríklad tak, že privátnemu sektoru sa na náklady MMF, EÚ či Európskej centrálnej banky poskytne príležitosť znížiť si svoj vlastný podiel na dlhu. Tieto inštitúcie sú totiž značne rezistentné k účasti na odpúšťaní dlhov. Dôsledkom je, že zatiaľ čo v máji 2010 mohlo na obnovenie fiškálnej udržateľnosti stačiť odpísať 30 percent dlhu, ktorý bol držaný privátnym sektorom, po masívnych pôžičkách EÚ a MMF požaduje dnes Grécko ako podmienku udržateľnosti verejného dlhu odpísanie až 70 percent dnešnej hodnoty dlhu, ktorý je v rukách súkromných investorov.
Štvrtá lekcia pre portugalských politikov sa týka výhody, ktorú krajina má, ak dokáže zabezpečiť, že prevažná väčšina dlhu je krytá domácim, a nie medzinárodným právom. Takáto výhoda chráni krajinu pred možnosťou, že zahraniční súkromní veritelia sa môžu pri prípadných jednostranných zmenách obracať na anglické alebo americké súdy. Na svoju vlastnú škodu Grécko až teraz začalo hroziť retroaktívnymi legislatívnymi doložkami, aby tak nútilo vzorovitých veriteľov „dobrovoľne“ akceptovať 70-percentný hair-cut.
Azda najdôležitejšou zo všetkých lekcií, ktorú si Portugalci môžu od Grékov dostať, je zbytočnosť celého programu MMF a EÚ pre nesolventnú krajinu, ktorá nemá možnosť devalvovať menu a reštrukturalizovať vlastný dlh. Ak je totiž nevyhnutné reštrukturalizovať dlh, najlepšie je podniknúť potrebné kroky rýchlo, ešte kým je prevažná časť dlhu v súkromných rukách a podriadená domácim právnym normám. Takýto postup je rozhodne lepší, ako trýznenie krajiny recesiami len preto, aby nakoniec všetci videli, že dlh sa aj tak nedá splatiť. Autor v minulosti pracoval pre MMF, dnes prednáša na Georgetown university a pôsobí v American Enterprise Institute.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.