Pokračovalo to fotografovaním tajných hlasovaní, útokom na slobodnú politiku detektorom lži.
Ktovie, kedy príde na rad imperatívny mandát a ďalšie kroky, likvidujúce živnú pôdu slobodnej
politiky. Niektoré stranícke nominácie mali korupčnú povahu. NBÚ, URSO, ÚVO, Štatistický úrad, ÚPN ostali pri starých vedeniach nefunkčné. Koalícia zvýšila rovnú daň. Prvý aj druhý rozpočet sa o úspory verejných výdajov len obtrel. Reforma vzdelávania ostala v šuplíku. Zdravotníctvo v rozvale. Vláda sa rozhodla spojiť daňovo-odvodovú reformu s likvidačnými krokmi voči živnostníkom, SZČO, slobodným povolaniam, kreatívnemu sektoru, dohodárom. To všetko vyvrcholilo špekuláciami pri eurovale a bolo skutočným dôvodom predčasných volieb. Opozícia za to nemohla, ona si len robila svoju prácu, ako mala.
V predvolebnej kampani sa naplno ukázalo, na akú stoku sa zmenila slovenská politika. Jej centrom
sa stali škandalizácia, spravodajské hry, vzájomné vynášanie, donášanie a udávanie, používanie
kriminálnych metód, útoky na základy parlamentnej demokracie, falošné podpisy na petičných hárkoch. Marián Kočner, starý známy z káuz Gamatex, Pezinská skládka, Hedviga Malinová a Trnkov vybavovač pri voľbe generálneho prokurátora, sa ako kádrovák SaS a novopečený volič Igora Matoviča (tomu sa hovorí bozk smrti!) stal dôveryhodným partnerom politických strán a médií.
Kríza demokracie na Slovensku vrcholí. Je dôsledkom úplnej bezradnosti zoči-voči potrebe reálne
odstrániť zadlžovanie, zviesť skutočný, nie cirkusácky boj proti korupcii, uvedomiť si význam podpory domáceho malého a stredného podnikania pre chod našej ekonomiky, zreformovať vzdelávanie a prebujnenú verejnú správu, sanovať zdravotníctvo, komplexne a dlhodobo riešiť rómsku otázku, naplno si uvedomiť krízovú situáciu v eurozóne a položiť si v tejto súvislosti kľúčovú otázku našej dlhodobej ukotvenosti v slobodnom svete, pochopiť povahu a dôsledky radikálnych zmien vo svete.
Nie som apokalyptik. Nestane sa zo mňa volič strany SMER ani SNS. Slovensko prežije aj tieto voľby. Ak však nemá prejsť len dráhu od novembrového premianta k čiernej diere Strednej Európy a odtiaľ k stredouerópskemu tigrovi a späť k čiernej diere, musí prestať šaškovať a pozrieť sa pravde do očí.
Ktovie, kedy príde na rad imperatívny mandát a ďalšie kroky, likvidujúce živnú pôdu slobodnej
politiky. Niektoré stranícke nominácie mali korupčnú povahu. NBÚ, URSO, ÚVO, Štatistický úrad, ÚPN ostali pri starých vedeniach nefunkčné. Koalícia zvýšila rovnú daň. Prvý aj druhý rozpočet sa o úspory verejných výdajov len obtrel. Reforma vzdelávania ostala v šuplíku. Zdravotníctvo v rozvale. Vláda sa rozhodla spojiť daňovo-odvodovú reformu s likvidačnými krokmi voči živnostníkom, SZČO, slobodným povolaniam, kreatívnemu sektoru, dohodárom. To všetko vyvrcholilo špekuláciami pri eurovale a bolo skutočným dôvodom predčasných volieb. Opozícia za to nemohla, ona si len robila svoju prácu, ako mala.
V predvolebnej kampani sa naplno ukázalo, na akú stoku sa zmenila slovenská politika. Jej centrom
sa stali škandalizácia, spravodajské hry, vzájomné vynášanie, donášanie a udávanie, používanie
kriminálnych metód, útoky na základy parlamentnej demokracie, falošné podpisy na petičných hárkoch. Marián Kočner, starý známy z káuz Gamatex, Pezinská skládka, Hedviga Malinová a Trnkov vybavovač pri voľbe generálneho prokurátora, sa ako kádrovák SaS a novopečený volič Igora Matoviča (tomu sa hovorí bozk smrti!) stal dôveryhodným partnerom politických strán a médií.
Kríza demokracie na Slovensku vrcholí. Je dôsledkom úplnej bezradnosti zoči-voči potrebe reálne
odstrániť zadlžovanie, zviesť skutočný, nie cirkusácky boj proti korupcii, uvedomiť si význam podpory domáceho malého a stredného podnikania pre chod našej ekonomiky, zreformovať vzdelávanie a prebujnenú verejnú správu, sanovať zdravotníctvo, komplexne a dlhodobo riešiť rómsku otázku, naplno si uvedomiť krízovú situáciu v eurozóne a položiť si v tejto súvislosti kľúčovú otázku našej dlhodobej ukotvenosti v slobodnom svete, pochopiť povahu a dôsledky radikálnych zmien vo svete.
Nie som apokalyptik. Nestane sa zo mňa volič strany SMER ani SNS. Slovensko prežije aj tieto voľby. Ak však nemá prejsť len dráhu od novembrového premianta k čiernej diere Strednej Európy a odtiaľ k stredouerópskemu tigrovi a späť k čiernej diere, musí prestať šaškovať a pozrieť sa pravde do očí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.