O tom, že niektorým zvieratám chutí alkohol, málokto pochybuje. V indickom Assáme sa stalo, že sa slony sa vlámali do krčmy a totálne ju vyplienili. Ich vyčíňanie sa skončilo tragicky – o život prišlo šesť dedinčanov, z toho štyri deti. Známy je aj prípad slonov indických, ktorí sa v miestnej ilegálnej pálenici rozparádili natoľko, že v bujarej nálade zrovnali so zemou aj niekoľko priľahlých budov. Po internete kolovalo kedysi populárne video o opitých slonoch a iných zvieratách, ktoré sa opájajú skvasenými plodmi stromu menom marula (Sceleocarya birrea). Britskí zoológovia však považujú sloniu opicu za mýtus. Trojtonové zviera sa totiž nedokáže opiť z tej trošky alkoholu, ktorú mu poskytne skvasené ovocie obsahujúce maximálne 3 % etanolu. Okrem toho, slony uprednostňujú čerstvo natrhané plody.
Teoreticky by sa slon k mierne povznesenej nálade mohol dopracovať vtedy, ak by zjedol štvornásobnú dávku, ktorá sa mu bežne zmestí do žalúdka. Pritom by však za celý deň nesmel vypiť ani kvapku vody, aby masu ovocia neriedil. Áno, námietky, že na videu sú slony skutočne značne rozjarené, sú opodstatnené. Zoológovia však zistili, že na vine je kôra marulových stromov, ktorú slony rady lúpu a žerú, popri čom zjedia aj nezanedbateľné množstvo lariev chrobákov. Ich telá obsahujú toxíny, ktoré sú podstatne silnejšie než alkohol a miestni domorodci ich s obľubou používajú pri výrobe šípových jedov. Čo je zaujímavé, v iných regiónoch majú larvy iné využitie – považujú ich za delikatesu. Ako je to možné, že sa miestni labužníci po takýchto lahôdkach neotrávia? Pravdepodobne ide o dva rôzne druhy lariev, ktoré sú navonok na nerozoznanie podobné, rozdiel je akurát v to, že jedny sú jedovaté a druhé nie. .mýtus o sloních cintorínoch
Výskumy etológov, ktorí sa zaoberali fenoménom vzťahu slonov ku kostrovým pozostatkom ich príbuzných, potvrdzujú, že slony svojim pietnym správaním dokonca predstihujú šimpanzy. Tie síce reagujú na smrť svojho kolegu, ale ich záujem o pozostatky sa končí vo chvíli, keď sa mŕtvola začne rozkladať. Výskumníci z Británie a Kene tvrdia, že africké slony venujú značnú pozornosť sloním lebkám v porovnaní s kosťami iných zvierat. Slonovinu dokonca dokážu odlíšiť od podobne tvarovaných útvarov z dreva. Kosti svojich bývalých súkmeňovcov očuchávajú, dotýkajú sa ich chobotom aj nohami, hoci na pozostatky iných druhov zvierat takýmto spôsobom nereagujú. Dokonca sa traduje, že slony cielene navštevujú miesta, kde zomreli ich príbuzní, alebo sa do týchto končín cielene vyberú, keď cítia, že sa blíži ich koniec. V skutočnosti sa to, že existujú slonie cintoríny, zatiaľ nepodarilo exaktne dokázať. Takisto sa nepotvrdila hypotéza, že by slony venovali špeciálnu pozornosť výlučne kostiam svojich príbuzných a kosti neznámych slonov ignorovali. Vysvetlenie zdanlivo pietnych obradov týchto zvierat môžeme nájsť v teórii, podľa ktorej sa slony vystavené nepriaznivým podmienkam počas určitých častí roka sťahujú do miest, kde je relatívny dostatok potravy. Ibaže podvyživené jedince, navyše vyčerpané putovaním, sa z hojnosti nedokážu dlho radovať a hynú.
Niektorí znalci slonov poznamenávajú, že kostry sa často nachádzajú vo väčšom množstve tiež v okolí stálych zdrojov vody. Možno je to spôsobené skutočnosťou, že vysilené jedince inštinktívne hľadajú vodu v nádeji, že im pomôže doplniť energiu. V skutočnosti však onedlho upadajú do hypoglykemickej kómy a zomierajú. Navyše, staré slony, ktoré už majú opotrebované zuby (respektíve vymenili už poslednú generáciu zubov) vyhľadávajú mäkké vodné rastliny. Usídlia sa v blízkosti napájadiel a napokon tu aj zomierajú. .pruhované mýty
Od slonov si ešte odskočme k zebrám. Otázka, načo im je nápadné pruhované sfarbenie, zaujímala aj sedem detí Charlesa Darwina. Vedcovi sa nepáčilo dodnes obľúbené vysvetlenie, podľa ktorého sú pruhy jedným z maskovacích manévrov. Tvrdil, že takýto princíp môže fungovať u tigrov, kde slúži ako mimikry v rozptýlenom lesnom svetle, ale vo viac-menej pustých savanách je zbytočné. Navyše, keď zebry vycítia nebezpečenstvo, nezostanú stáť na mieste. Darwinovi se napokon zapáčil iný nápad a prisúdil pruhom skôr sociálnu funkciu. Slúžia vraj k rozpoznávaniu jedincov rovnakého druhu. Zaujímavá je teória iných biológov, podľa ktorej pruhy pomáhajú pri ochladzovaní povrchu tela. Martin How z austrálskej univerzity v Queenslande sa zase domnieva, že pruhy slúžia na zmätenie nepriateľov. Údajne má doposiaľ nepublikované údaje, z ktorých vyplýva, že pruhy vytvárajú počas behu optickú ilúziu, ktorá zhoršuje dravcom vizuálnu orientáciu. Jej vplyv je tým silnejší, čím väčšia je skupina bežiacich zebier. Poslednou, experimentálne overenou teóriu je, že čiernobiele pruhovanie je vhodným dizajnom preto, lebo natoľko nepriťahuje bodavý hmyz. Nič však nie je čierno-biele. Biológovia v budúcnosti musia nazbierať dostatok dôkazov na to, aby presvedčili, že najdôležitejšou funkciou pruhov je ich repelentný účinok. A čaká ich tiež náročné pátranie a vysvetľovanie skutočnosti, prečo v duchu tejto teórie nemajú pruhy aj somáre či kone. Autor je zoológ.
Teoreticky by sa slon k mierne povznesenej nálade mohol dopracovať vtedy, ak by zjedol štvornásobnú dávku, ktorá sa mu bežne zmestí do žalúdka. Pritom by však za celý deň nesmel vypiť ani kvapku vody, aby masu ovocia neriedil. Áno, námietky, že na videu sú slony skutočne značne rozjarené, sú opodstatnené. Zoológovia však zistili, že na vine je kôra marulových stromov, ktorú slony rady lúpu a žerú, popri čom zjedia aj nezanedbateľné množstvo lariev chrobákov. Ich telá obsahujú toxíny, ktoré sú podstatne silnejšie než alkohol a miestni domorodci ich s obľubou používajú pri výrobe šípových jedov. Čo je zaujímavé, v iných regiónoch majú larvy iné využitie – považujú ich za delikatesu. Ako je to možné, že sa miestni labužníci po takýchto lahôdkach neotrávia? Pravdepodobne ide o dva rôzne druhy lariev, ktoré sú navonok na nerozoznanie podobné, rozdiel je akurát v to, že jedny sú jedovaté a druhé nie. .mýtus o sloních cintorínoch
Výskumy etológov, ktorí sa zaoberali fenoménom vzťahu slonov ku kostrovým pozostatkom ich príbuzných, potvrdzujú, že slony svojim pietnym správaním dokonca predstihujú šimpanzy. Tie síce reagujú na smrť svojho kolegu, ale ich záujem o pozostatky sa končí vo chvíli, keď sa mŕtvola začne rozkladať. Výskumníci z Británie a Kene tvrdia, že africké slony venujú značnú pozornosť sloním lebkám v porovnaní s kosťami iných zvierat. Slonovinu dokonca dokážu odlíšiť od podobne tvarovaných útvarov z dreva. Kosti svojich bývalých súkmeňovcov očuchávajú, dotýkajú sa ich chobotom aj nohami, hoci na pozostatky iných druhov zvierat takýmto spôsobom nereagujú. Dokonca sa traduje, že slony cielene navštevujú miesta, kde zomreli ich príbuzní, alebo sa do týchto končín cielene vyberú, keď cítia, že sa blíži ich koniec. V skutočnosti sa to, že existujú slonie cintoríny, zatiaľ nepodarilo exaktne dokázať. Takisto sa nepotvrdila hypotéza, že by slony venovali špeciálnu pozornosť výlučne kostiam svojich príbuzných a kosti neznámych slonov ignorovali. Vysvetlenie zdanlivo pietnych obradov týchto zvierat môžeme nájsť v teórii, podľa ktorej sa slony vystavené nepriaznivým podmienkam počas určitých častí roka sťahujú do miest, kde je relatívny dostatok potravy. Ibaže podvyživené jedince, navyše vyčerpané putovaním, sa z hojnosti nedokážu dlho radovať a hynú.
Niektorí znalci slonov poznamenávajú, že kostry sa často nachádzajú vo väčšom množstve tiež v okolí stálych zdrojov vody. Možno je to spôsobené skutočnosťou, že vysilené jedince inštinktívne hľadajú vodu v nádeji, že im pomôže doplniť energiu. V skutočnosti však onedlho upadajú do hypoglykemickej kómy a zomierajú. Navyše, staré slony, ktoré už majú opotrebované zuby (respektíve vymenili už poslednú generáciu zubov) vyhľadávajú mäkké vodné rastliny. Usídlia sa v blízkosti napájadiel a napokon tu aj zomierajú. .pruhované mýty
Od slonov si ešte odskočme k zebrám. Otázka, načo im je nápadné pruhované sfarbenie, zaujímala aj sedem detí Charlesa Darwina. Vedcovi sa nepáčilo dodnes obľúbené vysvetlenie, podľa ktorého sú pruhy jedným z maskovacích manévrov. Tvrdil, že takýto princíp môže fungovať u tigrov, kde slúži ako mimikry v rozptýlenom lesnom svetle, ale vo viac-menej pustých savanách je zbytočné. Navyše, keď zebry vycítia nebezpečenstvo, nezostanú stáť na mieste. Darwinovi se napokon zapáčil iný nápad a prisúdil pruhom skôr sociálnu funkciu. Slúžia vraj k rozpoznávaniu jedincov rovnakého druhu. Zaujímavá je teória iných biológov, podľa ktorej pruhy pomáhajú pri ochladzovaní povrchu tela. Martin How z austrálskej univerzity v Queenslande sa zase domnieva, že pruhy slúžia na zmätenie nepriateľov. Údajne má doposiaľ nepublikované údaje, z ktorých vyplýva, že pruhy vytvárajú počas behu optickú ilúziu, ktorá zhoršuje dravcom vizuálnu orientáciu. Jej vplyv je tým silnejší, čím väčšia je skupina bežiacich zebier. Poslednou, experimentálne overenou teóriu je, že čiernobiele pruhovanie je vhodným dizajnom preto, lebo natoľko nepriťahuje bodavý hmyz. Nič však nie je čierno-biele. Biológovia v budúcnosti musia nazbierať dostatok dôkazov na to, aby presvedčili, že najdôležitejšou funkciou pruhov je ich repelentný účinok. A čaká ich tiež náročné pátranie a vysvetľovanie skutočnosti, prečo v duchu tejto teórie nemajú pruhy aj somáre či kone. Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.