Maršal Konev dohovoril a položil ceruzku na plán Karpatsko-duklianskej operácie so slovami: „To bude teda pekný bordel.“ Tak nejako znela veta, ktorá ma prinútila neprepnúť akúsi debatu na ČT2 v štúdiu uprostred naaranžovaných tankov a vojenskej techniky. Nemám rada vojenské filmy, knihy ani debaty, stále mi nie je jasný ten zásadný rozdiel medzi vojnovými a „bitevnými“ loďami, nerozoznám vojenské hodnosti, zbrane a roty od divízií.
O karpatsko-duklianskej operácii viem iba to, že na jej počesť bol kedysi 6. október Deň ČSLA. Ak sa mi ešte niečo z pamäti vynára, tak informácia, že to bola slávna operácia sovietskych vojsk spolu s 1. česko-slovenským armádnym zborom a že tam velil aj budúci prezident Svoboda. Absolútne žiadna pochybnosť o triumfálnosti operácie sa ku mne nedostala nielen pred revolúciou, ale ani potom.
Fascinovane som počúvala debatu českých a slovenských historikov o zbytočných jatkách, o tom, ako naši vojaci po počiatočnom vlasteneckom nadšení išli do útokov na istú smrť a ak nechceli, dôstojníci ich presvedčili s pištoľou pri hlave. Dozvedela som sa množstvo pre mňa úplne nových informácií o sovietskej vojenskej taktike, o mocenskom boji, o neschopnosti Ludvíka Svobodu, ktorého jedinou veliteľskou prednosťou bola lojalita k Moskve.
Možno je táto moja neznalosť spôsobená ignorantstvom voči vojenským témam, uznávam. Čo ma však na celej veci zaráža viac ako absurdná smrť tisícov vojakov, je zistenie, s koľkými takýmito propagandistickými informáciami v hlave celé roky pokojne žijem a na ich základe si vytváram celkový, ako sa zdá celkom scestný obraz o našej histórii. Určite to nie je len o vojne a určite to nie je len môj prípad.
Ešte jedna vec ma zaráža. Prečo sa o takej dôležitej udalosti v našich dejinách dozvedám pravdu z českej, a nie slovenskej verejnoprávnej televízie? Nemali by byť programy podobného typu ako Historie.cs jedným z mála rozumných zdôvodnení existencie tejto inštitúcie? Nezaslúžili by si to aspoň tí zbytočne zabití pešiaci po všetkých rokoch politického zneužívania ich hrobov?
.elena Akácsová
www.t-station.sk
O karpatsko-duklianskej operácii viem iba to, že na jej počesť bol kedysi 6. október Deň ČSLA. Ak sa mi ešte niečo z pamäti vynára, tak informácia, že to bola slávna operácia sovietskych vojsk spolu s 1. česko-slovenským armádnym zborom a že tam velil aj budúci prezident Svoboda. Absolútne žiadna pochybnosť o triumfálnosti operácie sa ku mne nedostala nielen pred revolúciou, ale ani potom.
Fascinovane som počúvala debatu českých a slovenských historikov o zbytočných jatkách, o tom, ako naši vojaci po počiatočnom vlasteneckom nadšení išli do útokov na istú smrť a ak nechceli, dôstojníci ich presvedčili s pištoľou pri hlave. Dozvedela som sa množstvo pre mňa úplne nových informácií o sovietskej vojenskej taktike, o mocenskom boji, o neschopnosti Ludvíka Svobodu, ktorého jedinou veliteľskou prednosťou bola lojalita k Moskve.
Možno je táto moja neznalosť spôsobená ignorantstvom voči vojenským témam, uznávam. Čo ma však na celej veci zaráža viac ako absurdná smrť tisícov vojakov, je zistenie, s koľkými takýmito propagandistickými informáciami v hlave celé roky pokojne žijem a na ich základe si vytváram celkový, ako sa zdá celkom scestný obraz o našej histórii. Určite to nie je len o vojne a určite to nie je len môj prípad.
Ešte jedna vec ma zaráža. Prečo sa o takej dôležitej udalosti v našich dejinách dozvedám pravdu z českej, a nie slovenskej verejnoprávnej televízie? Nemali by byť programy podobného typu ako Historie.cs jedným z mála rozumných zdôvodnení existencie tejto inštitúcie? Nezaslúžili by si to aspoň tí zbytočne zabití pešiaci po všetkých rokoch politického zneužívania ich hrobov?
.elena Akácsová
www.t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.