Irán ako hrozba
Minulý týždeň šesť svetových veľmocí – USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čína – dôrazne požiadalo Irán, aby bezpodmienečne vstúpil do seriózneho dialógu o svojom jadrovom programe. Už jednota medzi Západom a Ruskom a Čínou naznačuje, že niečo v prístupe k Iránu sa mení. Izrael sa Iránu obáva natoľko, že časť jeho politikov je odhodlaná na preventívny úder.
Otázka je, či by za Izraelom v prípade útoku na Irán stáli Spojené štáty. Americký prezident Barack Obama je dlhodobo zástancom diplomatického riešenia krízy. Po stretnutí s izraelskou delegáciou sa však objavili zvesti, že názor Obamu sa pomaly zbližuje s názorom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Netanjahu pritom povedal, že útok na Irán nebude podniknutý v rozmedzí dní ani týždňov, ale nemožno hovoriť ani o jeho niekoľkoročnom odkladaní. A tak, ako poznamenal Netanjahuov bývalý bezpečnostný poradca Uzi Arad pre vojenské rozhlasové vysielanie, logika nepustí: „Je to otázka mesiacov.“
Izrael sa cíti ohrozený. O tom, že Irán vyvíja jadrovú zbraň, možno diskutovať, je však veľmi pravdepodobné, že to tak jednoducho je. Správanie Iránu, ktorý sa s inšpekciami zo Západu doslova pohráva, to potvrdzuje. Je však jedinou možnosťou vojna?
Zaujímavý je postoj bývalého šéfa izraelskej tajnej služby Meira Dagana. Dagan viedol Mossad v rokoch 2002 až 2011. S jeho pôsobením vo funkcii sa spájalo úsilie o spomalenie iránskeho jadrového výskumu prostredníctvom rôznych metód – útokov na iránskych jadrových vedcov i šírenia počítačových vírusov, ktoré znefuknčili výskumné zariadenia.
Dagan nie je žiadny pacifista, a predsa vyslovuje nechuť k vojenskému útoku na Irán. Na rozdiel od Netanjahua neverí v úplnú iracionalitu Ahmadínedžádovho režimu. „Iránsky režim nie je možno v presnom zmysle slova racionálny, nevychádza z toho, čo by som označil za západné myslenie, nepochybne však zvažuje všetky dôsledky svojich činov,“ povedal Dagan pre CBS. „Myslím, že Iránci si momentálne dávajú... so svojím jadrovým projektom veľký pozor.“ Podľa Dagana treba podporovať protirežimovú opozíciu v Iráne a pôsobiť inými, menej priamymi cestami. Zároveň, uviedol Dagan, by bolo vhodnejšie, keby prípadný útok na Irán vykonali Spojené štáty americké. Tam však konsenzus v tejto otázke ani zďaleka nejestvuje.
.mg
Talibanizácia
Rada klerikov Afganistanu vyhlásila, že treba brániť stretávaniu mužov so ženami v školách, na pracoviskách a v každodennom živote. Znepokojujúce je, že prezident Hamíd Karzaj to podporil. Je to súčasť jeho ústretovej kampane voči Talibanu, s ktorým Karzaj počíta ako s partnerom. Aký osud čaká ženy a dievčatá v Afganistane, ak sa Karzaj s Talibanom dohodne?
.mg
Mesiac na zmenu
Európska komisia minulú stredu poskytla Maďarsku mesačnú lehotu, aby zmenilo kontroverzné zákony. Komisia je napriek obhajobe Viktora Orbána ďalej presvedčená, že maďarský štát chce získať kontrolu nad súdmi a úradom pre ochranu dát. Ak Maďarsko nezruší napríklad zákonom danú možnosť prekladať sudcov proti ich vôli, dostane sa pred európsky súdny dvor.
.mg
Prebehlík
Ozbrojený konflikt v Sýrii má čoraz viac obetí. Organizácia Sýrske observatórium pre ľudské práva uviedla, že ich je už takmer 8 500. K rebelom proti režimu prezidenta Bašara al-Asada sa minulý týždeň pridal námestník ministra ropného priemyslu Abdu Hussamaldín. Oznámil na YouTube, že nechce ďalej slúžiť zločincom, ktorí vládnu Sýrii. Je to prvý znak vážnejších otrasov vlády.
.mg
Líbya sa delí
Líbyjský región Kyrenaika vyhlásil autonómiu s odvolaním sa na tradície federalizmu v Líbyi. Dočasná vláda je proti tomuto kroku, ktorý označuje za „delenie krajiny“. Predseda Dočasnej národnej rady Líbye Mustafá Abd al-Džalíl varoval autonomistov v Kyrenaike, aby sa nedali zneužívať „zvyškami starého režimu“. Dodal, že jednotu krajiny bude vedenie brániť aj silou.
.mg
Záchrana Grécka
Atény informovali, že výmena starých dlhopisov súkromnými investormi za nové dopadla úspešne. Krajina sa tak predbežne vyhla hrozbe neriadeného bankrotu. Nové dlhopisy majú nižšiu nominálnu hodnotu, dlhšiu splatnosť a nižšie úročenie. Gréci tak môžu čerpať pomoc z druhého záchranného balíčka, ktorý dosahuje 130 miliárd eur. Otázny zostáva postoj ratingových agentúr, ktoré by stále mohli poslať krajinu do tvrdého krachu.
.lk
Vladimír Putin/
Bol prezidentom, premiérom, a teraz bude znovu prezidentom. Po prvom kole ruských prezidentských volieb sa Putin vyhlásil za víťaza a dojato ďakoval priaznivcom za to, že získal takmer 60 percent hlasov. Obvinenia zo špinavosti volieb však netíchnu.
Nicolas Sarkozy/
Na rozdiel od Vladimíra Putina to Nicolas Sarkozy nemá pred prezidentskými voľbami ani isté, ani poistené. Prieskumy ho posielajú za favorita volieb, socialistického kandidáta Francoisa Hollanda. „Sarko“ priznal, že ak prehrá, odíde z politiky.
Jean Claude Juncker/
Premiér Luxemburska odchádza po vyše siedmich rokoch z funkcie lídra eurozóny. Odôvodnil to tým, že na dve funkcie už nemá čas ani energiu. Hovorí sa o možných nástupcoch, jedným z nich je aj premiér Fínska Jyrki Katainen.
Minulý týždeň šesť svetových veľmocí – USA, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čína – dôrazne požiadalo Irán, aby bezpodmienečne vstúpil do seriózneho dialógu o svojom jadrovom programe. Už jednota medzi Západom a Ruskom a Čínou naznačuje, že niečo v prístupe k Iránu sa mení. Izrael sa Iránu obáva natoľko, že časť jeho politikov je odhodlaná na preventívny úder.
Otázka je, či by za Izraelom v prípade útoku na Irán stáli Spojené štáty. Americký prezident Barack Obama je dlhodobo zástancom diplomatického riešenia krízy. Po stretnutí s izraelskou delegáciou sa však objavili zvesti, že názor Obamu sa pomaly zbližuje s názorom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Netanjahu pritom povedal, že útok na Irán nebude podniknutý v rozmedzí dní ani týždňov, ale nemožno hovoriť ani o jeho niekoľkoročnom odkladaní. A tak, ako poznamenal Netanjahuov bývalý bezpečnostný poradca Uzi Arad pre vojenské rozhlasové vysielanie, logika nepustí: „Je to otázka mesiacov.“
Izrael sa cíti ohrozený. O tom, že Irán vyvíja jadrovú zbraň, možno diskutovať, je však veľmi pravdepodobné, že to tak jednoducho je. Správanie Iránu, ktorý sa s inšpekciami zo Západu doslova pohráva, to potvrdzuje. Je však jedinou možnosťou vojna?
Zaujímavý je postoj bývalého šéfa izraelskej tajnej služby Meira Dagana. Dagan viedol Mossad v rokoch 2002 až 2011. S jeho pôsobením vo funkcii sa spájalo úsilie o spomalenie iránskeho jadrového výskumu prostredníctvom rôznych metód – útokov na iránskych jadrových vedcov i šírenia počítačových vírusov, ktoré znefuknčili výskumné zariadenia.
Dagan nie je žiadny pacifista, a predsa vyslovuje nechuť k vojenskému útoku na Irán. Na rozdiel od Netanjahua neverí v úplnú iracionalitu Ahmadínedžádovho režimu. „Iránsky režim nie je možno v presnom zmysle slova racionálny, nevychádza z toho, čo by som označil za západné myslenie, nepochybne však zvažuje všetky dôsledky svojich činov,“ povedal Dagan pre CBS. „Myslím, že Iránci si momentálne dávajú... so svojím jadrovým projektom veľký pozor.“ Podľa Dagana treba podporovať protirežimovú opozíciu v Iráne a pôsobiť inými, menej priamymi cestami. Zároveň, uviedol Dagan, by bolo vhodnejšie, keby prípadný útok na Irán vykonali Spojené štáty americké. Tam však konsenzus v tejto otázke ani zďaleka nejestvuje.
.mg
Talibanizácia
Rada klerikov Afganistanu vyhlásila, že treba brániť stretávaniu mužov so ženami v školách, na pracoviskách a v každodennom živote. Znepokojujúce je, že prezident Hamíd Karzaj to podporil. Je to súčasť jeho ústretovej kampane voči Talibanu, s ktorým Karzaj počíta ako s partnerom. Aký osud čaká ženy a dievčatá v Afganistane, ak sa Karzaj s Talibanom dohodne?
.mg
Mesiac na zmenu
Európska komisia minulú stredu poskytla Maďarsku mesačnú lehotu, aby zmenilo kontroverzné zákony. Komisia je napriek obhajobe Viktora Orbána ďalej presvedčená, že maďarský štát chce získať kontrolu nad súdmi a úradom pre ochranu dát. Ak Maďarsko nezruší napríklad zákonom danú možnosť prekladať sudcov proti ich vôli, dostane sa pred európsky súdny dvor.
.mg
Prebehlík
Ozbrojený konflikt v Sýrii má čoraz viac obetí. Organizácia Sýrske observatórium pre ľudské práva uviedla, že ich je už takmer 8 500. K rebelom proti režimu prezidenta Bašara al-Asada sa minulý týždeň pridal námestník ministra ropného priemyslu Abdu Hussamaldín. Oznámil na YouTube, že nechce ďalej slúžiť zločincom, ktorí vládnu Sýrii. Je to prvý znak vážnejších otrasov vlády.
.mg
Líbya sa delí
Líbyjský región Kyrenaika vyhlásil autonómiu s odvolaním sa na tradície federalizmu v Líbyi. Dočasná vláda je proti tomuto kroku, ktorý označuje za „delenie krajiny“. Predseda Dočasnej národnej rady Líbye Mustafá Abd al-Džalíl varoval autonomistov v Kyrenaike, aby sa nedali zneužívať „zvyškami starého režimu“. Dodal, že jednotu krajiny bude vedenie brániť aj silou.
.mg
Záchrana Grécka
Atény informovali, že výmena starých dlhopisov súkromnými investormi za nové dopadla úspešne. Krajina sa tak predbežne vyhla hrozbe neriadeného bankrotu. Nové dlhopisy majú nižšiu nominálnu hodnotu, dlhšiu splatnosť a nižšie úročenie. Gréci tak môžu čerpať pomoc z druhého záchranného balíčka, ktorý dosahuje 130 miliárd eur. Otázny zostáva postoj ratingových agentúr, ktoré by stále mohli poslať krajinu do tvrdého krachu.
.lk
Vladimír Putin/
Bol prezidentom, premiérom, a teraz bude znovu prezidentom. Po prvom kole ruských prezidentských volieb sa Putin vyhlásil za víťaza a dojato ďakoval priaznivcom za to, že získal takmer 60 percent hlasov. Obvinenia zo špinavosti volieb však netíchnu.
Nicolas Sarkozy/
Na rozdiel od Vladimíra Putina to Nicolas Sarkozy nemá pred prezidentskými voľbami ani isté, ani poistené. Prieskumy ho posielajú za favorita volieb, socialistického kandidáta Francoisa Hollanda. „Sarko“ priznal, že ak prehrá, odíde z politiky.
Jean Claude Juncker/
Premiér Luxemburska odchádza po vyše siedmich rokoch z funkcie lídra eurozóny. Odôvodnil to tým, že na dve funkcie už nemá čas ani energiu. Hovorí sa o možných nástupcoch, jedným z nich je aj premiér Fínska Jyrki Katainen.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.