Každý, kto v uplynulých rokoch navštívil Kragujevac a videl, ako pustnú kedysi čulé fabrické haly automobilky Zastava (súčasť koncernu Fiat) vie, o čom je reč. A po druhé, Taliansko je pre Srbsko najvýznamnejší obchodný partner; v krajine pôsobí viac ako 400 talianskych firiem, ktoré zamestnávajú viac ako 20-tisíc pracovníkov.
Súhlasíme s vami vo všetkom, okrem názoru na nezávislosť Kosova. Aj túto vetu povedal minulý týždeň Tadič talianskemu premiérovi Mariovi Montimu. A práve Taliansko tvorí s Francúzskom a Rakúskom prvú trojicu krajín EÚ, ktoré koncom februára lobovali za začatie prístupových rokovaní so Srbskom. Za Miloševiča spôsobilo Srbsko zničujúce vojny a utrpenie státisícov ľudí, no vlani vydalo do Haagu posledného z viac ako stovky hľadaných zločincov, Gorana Hadžića. Malo byť teda minimálne na ceste do Únie už dávnejšie. Nebyť Kosova. No každá srbská vláda, ktorá by uznala jeho nezávislosť – hoci, neoficiálne o tom ako o fakte hovorí mnoho srbských politikov – by tým spáchala samovraždu. Fatálna dilema, pred ktorú Brusel minimálne od februára 2008, keď Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť, stavia Belehrad, znie: Vyberte si, priatelia: buď únia, no bez Kosova, alebo sa Kosova nevzdáte, no do Únie vás nevezmeme.
Od Tadića a jeho koaličných partnerov vyžadovalo veľkú odvahu, aby napokon, najmä pod tlakom Nemecka, ustúpili, ako sa len dá. Vládna Demokratická strana čelí pred májovými voľbami silnému tlaku nacionalistického populizmu. V duchu hesla vlk sýty, ovca celá preto Tadićov vyjednávací tím koncom februára pristúpil na to, že Kosovo môže na medzinárodných rokovaniach vystupovať samostatne. Ale s podmienkou, že si k názvu musí pridať hviezdičku, ktorá bude odkazovať na rezolúciu OSN č. 1 244 z roku 1999, ktorá uznáva Kosovo ako súčasť Srbska, no taktiež na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora z roku 2010, ktorý uznal legálnosť jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova. Mimochodom, proces jeho uznávania sa výrazne spomalil, no aj tak ho zatiaľ uznalo 88 členských krajín OSN vrátane USA a 22 krajín EÚ.
Súčasťou dohody so Srbskom, ktorou krajiny EÚ podmieňovali začatie prístupových rokovaní, je ukončenie sporu o kontrolu hraníc s Kosovom. Tie boli totiž posledné mesiace zablokované, až sa samotný Belehrad musel dištancovať od radikálnych Srbov na severe Kosova.
Tak teda, Kosovo s hviezdičkou a Srbsko na ceste k nej? Happyendová trajektória má ešte niekoľko slabín. Koaličná Socialistická strana sa ústami ministra vnútra Ivicu Dačića vyjadrila, že ak ich nepozve Únia, obráti sa Srbsko na Rusko. Ako Mečiar, čo poviete? Za neférové pritom možno označiť výhrady k začatiu prístupových rozhovorov, ktoré predniesli – a vzápätí stiahli – tri štáty. Litva tvrdila, že Srbi stále nepreukázali dostatočný pokrok v rokovanich s kosovskou stranou o vzájomnej normalizácii vzťahov. Poľsko upozornilo, že ak chce Srbsko patriť do rodiny EÚ, musí prehodnotiť svoje príliš veľké sympatie k Rusku. A rumunská delegácia zasa vyzvala Srbsko, aby sa postaralo o národnostné menšiny, čím myslí valašskú menšinu, ktorá hovorí rumunským jazykom.
Ironickou pointou príbehu je fakt, že prokurátor haagskeho tribunálu najnovšie navrhol pre väzneného Vojislava Šešelja, ktorý na diaľku šéfuje Srbskej radikálnej strane, trest 28 rokov. Donedávna jeho kolega, dnes líder „umiernených radikálov“ Tomislav Nikolić sa medzitým ako možný budúci víťaz májových volieb rozhoduje, koho si vezme ako koaličného partnera. Balkán ako vyšitý.
Súhlasíme s vami vo všetkom, okrem názoru na nezávislosť Kosova. Aj túto vetu povedal minulý týždeň Tadič talianskemu premiérovi Mariovi Montimu. A práve Taliansko tvorí s Francúzskom a Rakúskom prvú trojicu krajín EÚ, ktoré koncom februára lobovali za začatie prístupových rokovaní so Srbskom. Za Miloševiča spôsobilo Srbsko zničujúce vojny a utrpenie státisícov ľudí, no vlani vydalo do Haagu posledného z viac ako stovky hľadaných zločincov, Gorana Hadžića. Malo byť teda minimálne na ceste do Únie už dávnejšie. Nebyť Kosova. No každá srbská vláda, ktorá by uznala jeho nezávislosť – hoci, neoficiálne o tom ako o fakte hovorí mnoho srbských politikov – by tým spáchala samovraždu. Fatálna dilema, pred ktorú Brusel minimálne od februára 2008, keď Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť, stavia Belehrad, znie: Vyberte si, priatelia: buď únia, no bez Kosova, alebo sa Kosova nevzdáte, no do Únie vás nevezmeme.
Od Tadića a jeho koaličných partnerov vyžadovalo veľkú odvahu, aby napokon, najmä pod tlakom Nemecka, ustúpili, ako sa len dá. Vládna Demokratická strana čelí pred májovými voľbami silnému tlaku nacionalistického populizmu. V duchu hesla vlk sýty, ovca celá preto Tadićov vyjednávací tím koncom februára pristúpil na to, že Kosovo môže na medzinárodných rokovaniach vystupovať samostatne. Ale s podmienkou, že si k názvu musí pridať hviezdičku, ktorá bude odkazovať na rezolúciu OSN č. 1 244 z roku 1999, ktorá uznáva Kosovo ako súčasť Srbska, no taktiež na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora z roku 2010, ktorý uznal legálnosť jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova. Mimochodom, proces jeho uznávania sa výrazne spomalil, no aj tak ho zatiaľ uznalo 88 členských krajín OSN vrátane USA a 22 krajín EÚ.
Súčasťou dohody so Srbskom, ktorou krajiny EÚ podmieňovali začatie prístupových rokovaní, je ukončenie sporu o kontrolu hraníc s Kosovom. Tie boli totiž posledné mesiace zablokované, až sa samotný Belehrad musel dištancovať od radikálnych Srbov na severe Kosova.
Tak teda, Kosovo s hviezdičkou a Srbsko na ceste k nej? Happyendová trajektória má ešte niekoľko slabín. Koaličná Socialistická strana sa ústami ministra vnútra Ivicu Dačića vyjadrila, že ak ich nepozve Únia, obráti sa Srbsko na Rusko. Ako Mečiar, čo poviete? Za neférové pritom možno označiť výhrady k začatiu prístupových rozhovorov, ktoré predniesli – a vzápätí stiahli – tri štáty. Litva tvrdila, že Srbi stále nepreukázali dostatočný pokrok v rokovanich s kosovskou stranou o vzájomnej normalizácii vzťahov. Poľsko upozornilo, že ak chce Srbsko patriť do rodiny EÚ, musí prehodnotiť svoje príliš veľké sympatie k Rusku. A rumunská delegácia zasa vyzvala Srbsko, aby sa postaralo o národnostné menšiny, čím myslí valašskú menšinu, ktorá hovorí rumunským jazykom.
Ironickou pointou príbehu je fakt, že prokurátor haagskeho tribunálu najnovšie navrhol pre väzneného Vojislava Šešelja, ktorý na diaľku šéfuje Srbskej radikálnej strane, trest 28 rokov. Donedávna jeho kolega, dnes líder „umiernených radikálov“ Tomislav Nikolić sa medzitým ako možný budúci víťaz májových volieb rozhoduje, koho si vezme ako koaličného partnera. Balkán ako vyšitý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.