Dušan Cinkota patrí k tej generácii, ktorá prišla k tvrdým drogám ako slepec k husliam. Za komunizmu heroín a pervitín takmer neexistovali, no začiatkom deväťdesiatych rokov bola nimi Bratislava zaplavená. „Cinky, ako ho prezývajú jeho kamaráti, v tom čase končil štúdium herectva na VŠMU, odkiaľ šiel rovno do Radošinského naivného divadla. Už v tom čase koketoval s tvrdými drogami.V rozhovore pre SME povedal, že hlavným dôvodom užívania zakázaných látok bola
zvedavosť. „Navyše potrebujem vedieť všetko veľmi – trochu mi
nestačí. U mňa platí buď všetko, alebo nič. Chcel som to spoznať a hneď si ma to kúpilo, dodal. Na rozdiel od svojich kolegov, ktorí tiež mali problémy s drogami, ich však Cinkota začal aj predávať a ponoril sa do sveta na opačnej strane zákona. Chválil sa, že má všetko pod kontrolou, lebo všade má kontakty. Cinkota viedol dvojaký život.
.dvojaký život
Od roku 1994 bol členom Činohry Slovenského národného divadla, kde ho považovali za talent s veľkou budúcnosťou. No už vtedy niektorí dodávali slovko ak. Ak sa dostane z drogovej závislosti. V roku 1995 ho ocenili za najlepší mužský herecký výkon roka v hre Alergia. Neskôr sa objavil aj v muzikáloch na Novej scéne a pustil sa aj do dabingu. V roku 2000 dostal cenu za najlepší dabing amerického herca Toma Hanksa. O rok neskôr ho polícia zatkla za prechovávanie pervitínu. Pervitín je syntetická veľmi nebezpečná droga, ktorá sa buď inhaluje, šnupe alebo pichá do žíl. Človek sa na nej stane rýchlo závislý.Herca odsúdili na dva roky nepodmienečne, za mrežami nakoniec strávil trinásť mesiacov. Prepustili ho s perspektívou, že sa polepší a očistí od drog. Po prepusteni z väzenia začal takmer od nuly. Jeden čas sa vraj živil aj ako
predavač lustrov. Do národného divadla sa už nevrátil, pre prvú scénu už nemal dobrý imidž. Začal teda pôsobiť na „vidieckej“ scéne, vo
zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského. To pôsobilo
sympaticky. Napísal a zrežíroval divadelnú hru Pikový kráľ (piko je slangový výraz pre pervitín), určenú pre školy, v ktorej osobne vyrozprával svoj životný príbeh. V roku 2006 v rozhovore pre SME uznal, že ho drogy dostali na šikmú plochu, ale už vtedy tvrdil, že ho odsúdili neprávom. „Bol tam aj politický, aj spoločenský tlak. Potrebovali nejaké memento aj výstrahu. Beriem to do úvahy, ale v porovnaní s ostatnými prípadmi to bolo nespravodlivé,“ tvrdil Cinkota.
Neskôr sa mu podarilo dostať naplno aj do televízie. Moderoval reality šou Vyvolení, dodnes hrá v populárnych televíznych seriáloch vrátane Ordinácie v ružovej záhrade. Nedávno sa predstavil aj ako fillmový herec v slovenskom filme Lóve, kde si zahral postavu, ktorej mohol
veľmi dobre rozumieť – človeka z podsvetia.
V roku 2007 polícia vykonala akciu s krycím názvom Vrabec a v jej
sieti sa ocitol aj Cinkota. V hercovej krvi koloval pervitín a okrem toho u neho našli aj šesť zatavených striekačiek tejto drogy. Akoby sa všetko začalo odznova.
.napravený hriešnik?
Jeho kolegovia z hereckých kruhov však hovoria, že ho prvá skúsenosť s väzením zmenila. Stal sa pokornejším, plánoval založiť si rodinu. Uveril vraj v Boha a bol vďačný za každú hereckú príležitosť aj za
možnosť zarobiť si, keďže neutešená bola aj jeho finančná situácia. No po skúsenostiach z minulosti si jeho kolegovia zachovali istý odstup, pretože „Cinky bol známy aj tým, že si rád vymýšľal a mystifikoval. Jeho kamarát, ktorý sa s ním pozná od začiatku deväťdesiatych rokov tvrdí, že bol vždy dobrým človekom, ktorému však život zdeformovali drogy.To sa stáva všetkým feťákom, nielen jemu. Zmena života mu nakoniec nepomohla. Okresný súd v Bratislave ho pred pár dňami odsúdil za opakované držanie pervitínu a naparil mu osem rokov
nepodmienečne. Prísny trest pre herca sa vykladá tým, že ide o verejne známeho človeka, ktorý má vyššiu spoločenskú zodpovednosť.
V skutočnosti boli sudcovia zhovievavejší, pretože ho súdili ako člena „organizovanej skupiny, za čo mu hrozilo od desať do pätnásť rokov väzenia. Cinkota opäť tvrdí, že je nevinný a dodáva, že „variči (výrobcovia pervitínu – pozn. red) dostali menej ako on.
Jeho verzia toho, čo sa stalo, pôsobí ako verzia zo zlej detektívky, ktorej sa ťažko verí. Na súde sa bránil, že bol len policajným informátorom, ktorý spolupracoval na odhalení drogového dílera a takzvaných „kuchyniek“ čiže miest, kde sa vyrábali drogy. To, že v jeho žilách našli stopy po pervitíne, herec vysvetľoval tým, že si ho musel pri preberaní drogy pichnúť, čo vysvetľoval tým, že by bol dílerovi podozrivý, keby si drogu aj nedal. Súd však jeho verzii príbehu neuveril a hercovu
výpoveď označil za účelovú. Pri dokazovaní jeho viny sa oprel
o znalecké dokazovanie, výpovede svedkov a listinné dôkazy.
Rozsudok ešte nenadobudol právnu platnosť, herec sa odvolal. Posledné udalosti však svedčia o tom, že herec bol do svojej temnej minulosti zapletený oveľa viac, než si myslel. Drogy a „kamarádšafty“
s pochybnými osobami zruinovali tomuto talentovanému hercovi jeho osobný život aj kariéru. Jeho príbeh je dôkazom toho, že vystúpiť z prostredia zločinu je niekedy oveľa komplikovanejšie, než zbaviť sa závislosti od tvrdých drog.
zvedavosť. „Navyše potrebujem vedieť všetko veľmi – trochu mi
nestačí. U mňa platí buď všetko, alebo nič. Chcel som to spoznať a hneď si ma to kúpilo, dodal. Na rozdiel od svojich kolegov, ktorí tiež mali problémy s drogami, ich však Cinkota začal aj predávať a ponoril sa do sveta na opačnej strane zákona. Chválil sa, že má všetko pod kontrolou, lebo všade má kontakty. Cinkota viedol dvojaký život.
.dvojaký život
Od roku 1994 bol členom Činohry Slovenského národného divadla, kde ho považovali za talent s veľkou budúcnosťou. No už vtedy niektorí dodávali slovko ak. Ak sa dostane z drogovej závislosti. V roku 1995 ho ocenili za najlepší mužský herecký výkon roka v hre Alergia. Neskôr sa objavil aj v muzikáloch na Novej scéne a pustil sa aj do dabingu. V roku 2000 dostal cenu za najlepší dabing amerického herca Toma Hanksa. O rok neskôr ho polícia zatkla za prechovávanie pervitínu. Pervitín je syntetická veľmi nebezpečná droga, ktorá sa buď inhaluje, šnupe alebo pichá do žíl. Človek sa na nej stane rýchlo závislý.Herca odsúdili na dva roky nepodmienečne, za mrežami nakoniec strávil trinásť mesiacov. Prepustili ho s perspektívou, že sa polepší a očistí od drog. Po prepusteni z väzenia začal takmer od nuly. Jeden čas sa vraj živil aj ako
predavač lustrov. Do národného divadla sa už nevrátil, pre prvú scénu už nemal dobrý imidž. Začal teda pôsobiť na „vidieckej“ scéne, vo
zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského. To pôsobilo
sympaticky. Napísal a zrežíroval divadelnú hru Pikový kráľ (piko je slangový výraz pre pervitín), určenú pre školy, v ktorej osobne vyrozprával svoj životný príbeh. V roku 2006 v rozhovore pre SME uznal, že ho drogy dostali na šikmú plochu, ale už vtedy tvrdil, že ho odsúdili neprávom. „Bol tam aj politický, aj spoločenský tlak. Potrebovali nejaké memento aj výstrahu. Beriem to do úvahy, ale v porovnaní s ostatnými prípadmi to bolo nespravodlivé,“ tvrdil Cinkota.
Neskôr sa mu podarilo dostať naplno aj do televízie. Moderoval reality šou Vyvolení, dodnes hrá v populárnych televíznych seriáloch vrátane Ordinácie v ružovej záhrade. Nedávno sa predstavil aj ako fillmový herec v slovenskom filme Lóve, kde si zahral postavu, ktorej mohol
veľmi dobre rozumieť – človeka z podsvetia.
V roku 2007 polícia vykonala akciu s krycím názvom Vrabec a v jej
sieti sa ocitol aj Cinkota. V hercovej krvi koloval pervitín a okrem toho u neho našli aj šesť zatavených striekačiek tejto drogy. Akoby sa všetko začalo odznova.
.napravený hriešnik?
Jeho kolegovia z hereckých kruhov však hovoria, že ho prvá skúsenosť s väzením zmenila. Stal sa pokornejším, plánoval založiť si rodinu. Uveril vraj v Boha a bol vďačný za každú hereckú príležitosť aj za
možnosť zarobiť si, keďže neutešená bola aj jeho finančná situácia. No po skúsenostiach z minulosti si jeho kolegovia zachovali istý odstup, pretože „Cinky bol známy aj tým, že si rád vymýšľal a mystifikoval. Jeho kamarát, ktorý sa s ním pozná od začiatku deväťdesiatych rokov tvrdí, že bol vždy dobrým človekom, ktorému však život zdeformovali drogy.To sa stáva všetkým feťákom, nielen jemu. Zmena života mu nakoniec nepomohla. Okresný súd v Bratislave ho pred pár dňami odsúdil za opakované držanie pervitínu a naparil mu osem rokov
nepodmienečne. Prísny trest pre herca sa vykladá tým, že ide o verejne známeho človeka, ktorý má vyššiu spoločenskú zodpovednosť.
V skutočnosti boli sudcovia zhovievavejší, pretože ho súdili ako člena „organizovanej skupiny, za čo mu hrozilo od desať do pätnásť rokov väzenia. Cinkota opäť tvrdí, že je nevinný a dodáva, že „variči (výrobcovia pervitínu – pozn. red) dostali menej ako on.
Jeho verzia toho, čo sa stalo, pôsobí ako verzia zo zlej detektívky, ktorej sa ťažko verí. Na súde sa bránil, že bol len policajným informátorom, ktorý spolupracoval na odhalení drogového dílera a takzvaných „kuchyniek“ čiže miest, kde sa vyrábali drogy. To, že v jeho žilách našli stopy po pervitíne, herec vysvetľoval tým, že si ho musel pri preberaní drogy pichnúť, čo vysvetľoval tým, že by bol dílerovi podozrivý, keby si drogu aj nedal. Súd však jeho verzii príbehu neuveril a hercovu
výpoveď označil za účelovú. Pri dokazovaní jeho viny sa oprel
o znalecké dokazovanie, výpovede svedkov a listinné dôkazy.
Rozsudok ešte nenadobudol právnu platnosť, herec sa odvolal. Posledné udalosti však svedčia o tom, že herec bol do svojej temnej minulosti zapletený oveľa viac, než si myslel. Drogy a „kamarádšafty“
s pochybnými osobami zruinovali tomuto talentovanému hercovi jeho osobný život aj kariéru. Jeho príbeh je dôkazom toho, že vystúpiť z prostredia zločinu je niekedy oveľa komplikovanejšie, než zbaviť sa závislosti od tvrdých drog.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.