Druhá z nich začala kariéru koncom sedemdesiatych rokov a hneď za svoj druhý film (Lovec jeleňov) dostala Oscara. Odvtedy s prehľadom dominuje ženskému filmovému herectvu. Jej ocenenia a nominácie už ani neradno spočítavať.
Obe už od mladosti tvrdo pracovali, obe chceli byť na vrchole, obom sa to podarilo. Prvá bola ženou v zložitej situácii, druhá preferuje stvárňovanie komplikovaných žien, charakterov. Tak sa stretli. Priam poprelínali. A Meryl Streepová hrá (za čo len nedávno a zaslúžene dostala ďalšiu tú slávnu americkú sošku) Margaret Thatcherovú v biografickom filme Železná lady Phyllidy Lloydovej (1957) najmä divadelnej (a najmä opernej) režisérky, ktorá má na konte réžiu filmu Mamma Mia! (a ten je vraj druhou finančne najvýnosnejšou snímkou britskej kinematografie).
Životopisné filmy ako žáner vyvolávajú veľa otázok. Zväčša pri ich posudzovaní prichádzajú na pretras aj iné veci ako zvyčajne. Mám na mysli autenticitu, pravdivosť, vernosť faktom, dejepisnú presnosť. Z istého pohľadu je to relevantný problém, lebo pohyblivé obrázky majú moc vzbudzovať farbistú ilúziu o tom, že kopírujú skutočnosť v mierke jedna k jednej. Na druhej strane však platí, že dnešný divák by už naozaj mal byť vycvičený v správnej miere nedôvery k pravdivosti celuloidových príbehov.
Snímka Železná lady sa odohráva v dvoch plánoch. Zväčša v chronologicky zoradených retrospektívach, ktoré sa (vcelku historicky verne) dotýkajú uzlových bodov politickej kariéry Margaret Thatcherovej, a vo fikčných scénach zo súčasnosti, kde už niekedy brilantný intelekt bývalej predsedníčky vlády poznačil vysoký vek, kde už nesvetielkuje toľko fotografických bleskov, nechodí okolo šéfky húf mužov a rozhodovať sa už treba iba o maličkostiach, čo vôbec, ale naozaj vôbec neovplyvnia vývoj a blaho monarchie. Takúto „preskáčkovú“ dramaturgickú výstavbu filmári radi využívajú, ale stáva sa, že potom škrípe, lebo línia retrospektív a línia súčasnosti nie sú namiešané v správnom pomere (najmä v zmysle príbehovej nosnosti), alebo „zdôvodnenia“ návratov do minulosti nepôsobia hladko. Všetkému tomuto sa Železná lady bravúrne a s železnou neomylnosťou vyhla.
Ešte sú tu tri momenty, ktoré je radno vzhľadom na tento film spomenúť. Margaret Thatcherová (v realite aj vo filme) ovplyvnila životy mnohých žien, ale nie tak priamočiaro, ako sa predpokladalo, keď nastupovala na „trón“. (Vtedy povedala: „Ženy v tejto krajine nikdy nemali premiéra, ktorý by vedel to, čo vedia ony. A veci, ktoré vieme my ženy, sú veľmi odlišné od tých, čo vedia muži.") Hoci nebola bojovníčkou za ženské práva, tým, čo v svojej dobe dosiahla, výrazne posunula emancipáciu vpred. Snímka je tiež nežnou a miestami i vtipnou ódou na krásu manželského zväzku, čo trvá tak dlho, že nielen zaseje, ale aj pozbiera hojnú úrodu. (Lady Thatcherová o svojom manželovi po jeho smrti povedala: „Byť premiérom je osamelá práca. Ale s Denisom som sa nikdy necítila sama. Aký to bol človek! Aký manžel! Aký priateľ!")
A napokon len krátko: Meryl Streepová je v tejto úlohe dokonalá!
Železná lady (The Iron Lady, Veľká Británia/Francúzsko 2011). Réžia: Phyllida Lloydová. Scenár: Abi Morganová. Kamera: Elliot Davis. Hrajú: Meryl Streepová, Jim Broadbent, Alexandra Roach, Olivia Colman, Iain Glen a ďalší.
Obe už od mladosti tvrdo pracovali, obe chceli byť na vrchole, obom sa to podarilo. Prvá bola ženou v zložitej situácii, druhá preferuje stvárňovanie komplikovaných žien, charakterov. Tak sa stretli. Priam poprelínali. A Meryl Streepová hrá (za čo len nedávno a zaslúžene dostala ďalšiu tú slávnu americkú sošku) Margaret Thatcherovú v biografickom filme Železná lady Phyllidy Lloydovej (1957) najmä divadelnej (a najmä opernej) režisérky, ktorá má na konte réžiu filmu Mamma Mia! (a ten je vraj druhou finančne najvýnosnejšou snímkou britskej kinematografie).
Životopisné filmy ako žáner vyvolávajú veľa otázok. Zväčša pri ich posudzovaní prichádzajú na pretras aj iné veci ako zvyčajne. Mám na mysli autenticitu, pravdivosť, vernosť faktom, dejepisnú presnosť. Z istého pohľadu je to relevantný problém, lebo pohyblivé obrázky majú moc vzbudzovať farbistú ilúziu o tom, že kopírujú skutočnosť v mierke jedna k jednej. Na druhej strane však platí, že dnešný divák by už naozaj mal byť vycvičený v správnej miere nedôvery k pravdivosti celuloidových príbehov.
Snímka Železná lady sa odohráva v dvoch plánoch. Zväčša v chronologicky zoradených retrospektívach, ktoré sa (vcelku historicky verne) dotýkajú uzlových bodov politickej kariéry Margaret Thatcherovej, a vo fikčných scénach zo súčasnosti, kde už niekedy brilantný intelekt bývalej predsedníčky vlády poznačil vysoký vek, kde už nesvetielkuje toľko fotografických bleskov, nechodí okolo šéfky húf mužov a rozhodovať sa už treba iba o maličkostiach, čo vôbec, ale naozaj vôbec neovplyvnia vývoj a blaho monarchie. Takúto „preskáčkovú“ dramaturgickú výstavbu filmári radi využívajú, ale stáva sa, že potom škrípe, lebo línia retrospektív a línia súčasnosti nie sú namiešané v správnom pomere (najmä v zmysle príbehovej nosnosti), alebo „zdôvodnenia“ návratov do minulosti nepôsobia hladko. Všetkému tomuto sa Železná lady bravúrne a s železnou neomylnosťou vyhla.
Ešte sú tu tri momenty, ktoré je radno vzhľadom na tento film spomenúť. Margaret Thatcherová (v realite aj vo filme) ovplyvnila životy mnohých žien, ale nie tak priamočiaro, ako sa predpokladalo, keď nastupovala na „trón“. (Vtedy povedala: „Ženy v tejto krajine nikdy nemali premiéra, ktorý by vedel to, čo vedia ony. A veci, ktoré vieme my ženy, sú veľmi odlišné od tých, čo vedia muži.") Hoci nebola bojovníčkou za ženské práva, tým, čo v svojej dobe dosiahla, výrazne posunula emancipáciu vpred. Snímka je tiež nežnou a miestami i vtipnou ódou na krásu manželského zväzku, čo trvá tak dlho, že nielen zaseje, ale aj pozbiera hojnú úrodu. (Lady Thatcherová o svojom manželovi po jeho smrti povedala: „Byť premiérom je osamelá práca. Ale s Denisom som sa nikdy necítila sama. Aký to bol človek! Aký manžel! Aký priateľ!")
A napokon len krátko: Meryl Streepová je v tejto úlohe dokonalá!
Železná lady (The Iron Lady, Veľká Británia/Francúzsko 2011). Réžia: Phyllida Lloydová. Scenár: Abi Morganová. Kamera: Elliot Davis. Hrajú: Meryl Streepová, Jim Broadbent, Alexandra Roach, Olivia Colman, Iain Glen a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.