Pamätám si, ako som sedel u jednoho agenta a sťažoval som sa, ako sa nám ťažko potvrdzujú slávni umelci. Presviedčal som ho ospevovaním atmosféry, servisu, menami, ktoré už u nás hrali. A on, sucho a vecne povedal, že mám byť trpezlivý, nič sa nedá unáhliť a raz sa to zmení. Podľa nášho porekadla trpezlivosť vraj prináša ruže, ale mám pocit, že by sme mali začať myslieť trošku viac prakticky, stačilo by trávnik, to sme ale celí my, chceme vždy to najkrajšie... Briti, tí si tu demokraciu budujú stovky rokov, stále to nie je ideálne, ale znášajú to s vtipom. My ju budujeme dvadsať a už by sme chceli krajší a zelenší trávnik ako všetci na svete – ak ho nemáme, najskôr vyhodíme prvého záhradníka, druhého, nakoniec povieme, že trávnik je aj tak blbosť a zalejeme sa do betónu ako nedávno na 40 rokov. Chceme byť súčasťou západného sveta, sme netrpezliví, už, už, ešte aj Česi nás predbehli, ale keď tam sme, tak tí, čo najviac volali po Európe, sa teraz zrazu nevedia dočkať, kedy budeme odtiaľ fuč, sú dokonca ochotní zmeniť svoje zásady, len rýchlo, rýchlo, nič im nedajme a utekajme. Konzervatívci v mene zmeny volia strany, ktoré sú za interrupcie. Nepáčia sa nám alfa samci v politike, ale keď sa žena správa normálne, je to slabosť, takto sa predsa funkcia nevykonáva. Ešte aj matematiku meníme, všetci sú najnovšie 99 %. Všetko jednoducho treba zmeniť, vždy od koreňov a hneď. Aby som bol úprimný – môj trávnik vyzerá úplne neanglicky, samý hrboľ, už aj mačiny sa tam vytvárajú. Mal by som asi vymeniť suseda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.