Víťazi a porazení

.smer: naše Slovensko
Je zaujímavé, ako povolebná nálada v centrále Smeru vminulosti vždy predurčila budúcnosť. Cez volebnú noc v roku 2006 sa Smer správal agresívne, domáci aj svetoví novinári zostali vonku na ulici a stranu chránila najatá SBS služba. V roku 2010 bola už centrála otvorená a premiér Fico po príchode medzi novinárov hovoril o svojich chybách a pripravenosti odísť do opozície.
Tentoraz to bolo opäť inak. Smer sa vie správať k novinárom slušne, predseda strany ochotne poskytuje rozhovory všetkým veľkým televíziám, a keď treba, tak aj po anglicky. Zaujímavý je však tón. Nie je to agresivita z roku 2006 ani pesimizmus z roku 2010. Fico hovoril pokojne a opakoval to, čo od neho počas kampane počula celá krajina: Slovensko potrebuje stabilnú koaličnú vládu. Každému v miestnosti aj pri obrazovke bolo jasné, že hovorí o dvojkoalícii s KDH. Je okolo pol jedenástej a jeden obraz vystihuje túto noc lepšie ako dlhá analýza. Robert Fico reční v svetle kamier a v pozadí na televíznej obrazovke s vypnutým zvukom analyzuje situáciu Iveta Radičová. Fica počuť všade a Radičová iba otvára ústa. Redaktor TA3 sa ho pýta, či sa môže premiérka za deň zmeniť na sociologičku, Fico sa počuduje, ale neútočí. Padne aj otázka na potlesk v centrále KDH, aj tu sa Fico obmedzí iba na malé počudovanie. Najtvrdšie slová, ktoré od Fica počuť, sú „zlepenec“, inak nič viac.
Fico vie, čo má hovoriť. Keď mu otázku kladie redaktorka českej televízie Nova, predseda Smeru okamžite hovorí o mimoriadnych česko-slovenských vzťahoch, prvej ceste budúceho premiéra do Prahy a odmieta akokoľvek hodnotiť českú vládu za jej rozhodnutie nezúčastniť sa na fiškálnej únii. „Je to suverénne rozhodnutie českej vlády a ja to môžem iba rešpektovať,“ dodáva. Zaujímavý rozdiel oproti Ivete Radičovej, ktorá stranícky blízkeho Nečasa nešťastne kritizovala. Keď mu redaktor nemeckej televízie položí otázku po anglicky, Robert Fico pohotovo po anglicky odpovedá a hovorí o tom, čo zaujíma európskych divákov: na Slovensku vznikne proeurópska vláda. Preložené do slovenčiny to znamená vláda bez Sulíkovej SaS čiže vláda, ktorej premiérom musí byť Robert Fico.
Politici Smeru sa zdržujú na poschodí a toto pravidlo poruší iba pár výnimiek. Z dvier robí počas Ficových rozhovorov grimasy Robert Kaliňák, rozhovor však neposkytne. Spoločnosť mu robí Monika Beňová, človeka nevdojak napadne, či je táto europoslankyňa ešte vôbec členkou Smeru. Keďže sa po víťazstve hlási o slovo, zjavne je – a najmä chce byť. Medzi novinármi vidieť aj neformálne oblečeného poslanca Petra Kažimíra. I keď z novinárov si ho nikto priveľmi nevšíma.
Fico sa po prvom kole rozhovorov rozlúči a oznámi, že tlačovka bude až ráno, keď budú spočítané hlasy. Novinári odložia kamery a diktafóny a politiku vymenia za teplý bufet. Zavoláme ešte poslancovi Dušanovi Čaplovičovi, autorovi, ktorý prispieva aj do ľavicového stĺpčeka v našom časopise, aj ten sa však ospravedlní s tým, že oficiálne výstupy budú až ráno.

.červený balónik od Radičovej
Hodinu pred zavretím volebných miestností je v Liberálnom dome rušno. Hrá živá hudba, stoly sa prehýbajú pod kvalitným jedlom, alkohol tečie prúdom. Typická „žúrka“ SaS sa práve začína: dobre naladení liberáli v zelených šáloch a s odznakom „Ja som budúcnosť“ rozdávajú úsmevy na všetky strany. Atmosféra síce nie je taká bujará ako v júni 2010, keď SaS získala zázračných 12 percent, väčšina prítomných však nepochybuje, že strana sa aj tentoraz dostane do parlamentu.
Hovorkyňa SaS Tatiana Tóthová je opatrná. „Najmä po tom, čo sa dialo v posledných týždňoch, budem spokojná, keď dostaneme 5 percent plus jeden hlas.“ Viacerí liberáli sa totiž obávajú, ako ovplyvní ich volebný výsledok kauza Sasanka. V jednom sú však zajedno: spôsob, akým túto kauzu prezentovala väčšina médií, bol maximálne nekorektný. „Richard Sulík to musí prežiť, aby pochopil, čo je dovolené. Ale myslím, že už sa poučil,“ hovorí bývalá novinárka Lucia Nicholsonová.
V centrále SaS vidno hudobníka Mariána Greksu, bývalého poslanca SF Petra Bódyho či konzervatívca Petra Osuského. Medzi liberálmi sa cíti dobre. „Stretol som tu ľudí z rôznych bojísk.“ Krátko pred desiatou sa publiku prihovorí Richard Sulík. „Bavte sa dobre a dlho.“ Prvú otázku položíme v jazyku SaS. „Lepí vám?“ Sulík sa usmeje, tvrdí však, že jeho strana v týchto voľbách neskončí. „Aj ste sa, ako správny liberál, pomodlili?“ pýtame sa znova. „Ja sa neviem modliť, ale občas mi lepí.“
Členovia SaS veria, že im môže pomôcť vyššia volebná účasť v Bratislave. Keď Markíza zverejní prvý volebný odhad, kde má SaS takmer 6-percent, centrála nadšene tlieska. To isté sa zopakuje – no s oveľa väčšou intenzitou – aj po odhade na STV, kde má SaS ešte o percento viac. Hoci nič nie je isté, rozjarený Sulík si znovu berie mikrofón a ďakuje voličom. „Hoci sme vznikli na zelenej lúke, potvrdili sme, že nie sme strana na jedno použitie.“
Liberáli sa radujú aj z nízkych čísiel SNS a 99-percent. V kuloároch sa rozoberajú možné koalície, pričom väčšina nepochybuje, že KDH pôjde s Ficom. „Nech ukáže, čo vie,“ utrúsi Sulík, keď zbadá predsedu Smeru počas rozhovoru s jednou z televízií. Nájdu sa aj takí, čo veria, že vládu poskladá pravica, no zjavne sú v menšine. Centrálou SaS prebleskne správa, že liberálov prišla pozrieť Iveta Radičová.
V ten večer navštívila sídla všetkých pravicových strán. Sulíkovi priniesla červený balónik, ktorý mu podala so slovami: „Tu máš červený, keďže modrý si už pustil.“ Liberáli si červenú vysvetlili ako odkaz, že vrátili k moci Smer, ale inak vraj išlo o milé stretnutie. Radičová sa vyobjímala s ministrami za SaS, dokonca hovorila aj s odvolaným Ľubomírom Galkom. Liberáli po jej odchode balónik praskli.
Hodinu pred polnocou sa rozbieha voľná zábava, na plátne sa premietajú obrázky z kampane. Liberáli hovoria s novinármi, pričom všetci zdôrazňujú jedno: sme prvou novou stranou, ktorá sa opakovane dostala do parlamentu. SOP či ANO totiž zhoreli po prvom volebnom období ako fakľa. „Ešte sa nechcem tešiť, počkajme si na konečné výsledky. Ale zrejme máme aj skrytých voličov,“ hovorí Juraj Miškov.
Na TA3 sa objaví Mikuláš Dzurinda. „Čo myslíte, prežije?“ pýta sa nás jeden z kandidátov SaS. Keď nesúhlasne pokýveme hlavou, spýta sa druhý raz: „A má Žitňanská nejaký tím?“ O chvíľu to centrálou SaS opäť zaburáca. Redaktor STV totiž oznámi, že liberáli majú najviac voličov s vysokoškolským vzdelaním. „Poďme tancovať,“ ozve sa ktosi krátko po polnoci. Liberáli sa nezaprú. Veľký žúr môže pokračovať.

.kDH: Predčasná radosť
Krátko pred deviatou večer je už v centrále kresťanských demokratov plno. Prítomní sú takmer všetci lídri s výnimkou Daniela Lipšica, ktorý v súvislosti s požiarom na zámku Krásna Hôrka odcestoval na východ krajiny. Ján Figeľ družne diskutuje s novinármi a spolustraníkmi, nechýba ani pečené prasiatko. „Červené je dobré víno, ale nie politika,“ vtipkuje predseda KDH počas prípitku. Témami debát sú najmä dvojciferný volebný výsledok strany amožné povolebné vládne koalície. O tom, že KDH sa tentoraz konečne podarí pokoriť desať percent, pochybuje málokto, pokiaľ však ide o budúcu vládu, prevláda medzi straníkmi rozpačitosť. Ísť do vlády so Smerom viacerí straníci vyhodnocujú ako veľké riziko, spoločné vládnutie sMatovičom však tiež považujú za takmer nemožné. Miestami sa zdá, že mnohí členovia strany by si asi najviac vydýchli, keby Smer napokon dokázal zostaviť vládu sám.
Vo chvíli, keď televízia Markíza zverejní prvé volebné odhady, ktoré strane signalizujú viac ako desať percent, zavládne v centrále potlesk. Ján Figeľ ďakuje voličom, ale o tom, s kým si jeho strana vie predstaviť spoločné vládnutie však odmieta špekulovať. Chce si vraj počkať na presnejšie výsledky, keďže aj po zverejnení zostáva otvorených ešte viacero otázok. Hovorí, že stále je nejasné, koľko mandátov nakoniec bude mať Smer, alebo či sa do parlamentu dostanú SMK a SNS. Podobne rezervovaní k otázkam o povolebnom usporiadaní sú v tej chvíli aj ostatní lídri hnutia. Svoj názor otvorene vyslovuje iba Ján Čarnogurský. Podľa neho by pre KDH bolo najlepšou alternatívou spoločné vládnutie so Smerom. S tou stranou maju podľa neho kresťanskí demokrati oveľa menej ideových a programových rozdielov ako s liberálnou SaS.
Okolo polnoci prichádza do centrály Daniel Lipšic. Aj on však je v otázke budúcej vládnej koalície opatrný a hovorí, že si treba počkať na definitívne výsledky. V podstate to isté, len iným slovami zopakuje krátko po polnoci na brífingu aj Ján Figeľ.
V tom čase vládne v štábe ešte stále dobrá nálada. Dvojciferný výsledok je naďalej v hre, aj líderstvo v priestore napravo od stredu vyzerá neotrasiteľne. O niekoľko hodín je už zrejmé, že kresťanskí demokrati sa tešili predčasne. Strana výsledkom nijako neohúrila a de facto len potvrdila svoju pozíciu z predchádzajúcich volieb. Na druhej strane, čo by za takéto repete dali v SDKÚ...

.obyčajní: čakanie na krúžky
V Bratislavskej reštaurácii, ktorá patrí Alojzovi Hlinovi, panovala pomerne dobrá nálada. Dalo sa tu aj najesť a napiť, čo neprekvapilo, keďže o Hlinovi je známe, že je pohostinný človek. Ale ani napriek priaznivým prognózam tu nebolo cítiť eufóriu – Matovičovi ľudia si boli zrejme istí vstupom do parlamentu, no niektorí vrátane samotného lídra na 150. mieste kandidátky tajne dúfali v dvojciferný výsledok. Kým v iných centrálach sa už opatrne analyzovalo, aké bude povolebné usporiadanie Slovenska, pre OĽaNO sa skutočné krúžkovacie voľby ešte len začínali. „Matovič má už 500 a ja iba 20,“ sťažovala sa položartom jedna z kandidátok. „My štyria Obyčajní ľudia sme sa už prekrúžkovali,“ skonštatoval Igor Matovič, keď ešte nebolo zrátaných ani 15 percent okrskov. Už tušil, že jediný, koho možno tento večer okrem Roberta Fica ešte ako tak nazvať víťazom týchto volieb, je práve on. Zjavne ho však roztrpčili predbežné výsledky, ktoré Smeru dávali vyše 50 percent hlasov. „On bude mať možno aj ústavnú väčšinu.“
Ak niečo vo volebnom štábe Obyčajných prekvapilo, bol to úplne nenápadný Alojz Hlina. Kým Matovič robil šou pred kamerami, pred ktorými napríklad odovzdal manželke obrovskú kyticu ruží, oravský bača s povesťou neriadeného rebela a muža akcie sa len pokojne a mlčky prizeral dianiu.

.čakanie na percentíčka
Devastácia. To je slovo, ktoré osamotený, bez účasti ďalších líd rov SDKÚ-DS, použil Mikuláš Dzurinda na tlačovke pred polnocou najčastejšie. Strana podľa neho čelila v kampani „silnej devastácii“ zo strany médií. Ak je v niečom symbolika reči a a reč symbolov, tak sú to v tejto fatálnej chvíli pre bývalého lídra pravice, ktorý – podľa všetkého – dosiahol iba polovičný výsledok oproti predchádzajúcim voľbám, zdrobneniny. Nepochopiteľne usmiaty Dzurinda hovorí o „slniečku, ktoré ho dnes potešilo“, a tiež dúfal, že ešte poskočí nejaká tá „desatinka“ alebo „percentíčko“.
Devastácia je však nesporná. A je ozaj slabou útechou, či – ak chcete – vrcholnou cnosťou z núdze, ak politici tejto strany racionalizujú čoraz evidentnejší debakel slovami o tom, že výsledok bude lepší ako tragické prieskumy krátko pred voľbami. Nuž hej, prvé prognózy, zobrazujúce vyše sedem či osem percent, to je viac ako päť. Je to však úspech? Tomu azda neverí nikto z nich. Najmä ak poslanci Viliam Novotný a Martin Fedor .týždňu pred desiatou večer tvrdili, že ich osobné odhady hovoria o dvojcifernom výsledku.
Pohrebnú atmosféru v bratislavskom Ružinove iba zvýraznil fakt, že politici sa zabarikádovali na poschodí, pričom esbéeskár pri schodisku držal novinárov na úctivý dištanc. Presnejšie, na prízemí obrovskej a pustej haly „kulturáku“. Kolegyňa zo SME, ktorú ochrankár takmer inzultoval, keď si ho odfotografovala (koho iného mala?) si neodpustila ironickú poznámku o gorile, ktorá stráži SDKÚ-DS. Tristnú, ba až hanebnú situáciu nevylepšili ani chlebíčky a pagáčiky. Novinárov na prízemí miatli aj občasné euforické salvy smiechu na poschodí, kde sa evidentne dobre – a nepochopiteľne – zabávali straníci a ich priaznivci. Pôvod onej zvláštnej radosti nedokázal vysvetliť ani minister školstva Eugen Jurzyca, ktorý po jedenástej zišiel dole a okamžite sa ocitol obklopený médiami.
Ivan Mikloš či Lucia Žitňanská do polnoci medzi novinárov nezišli. Nepolepšiteľný optimista Dzurinda verí, že percentíčka ešte pomaly, no vytrvalo porastú. Tak či onak, prienik s realitou je, zdá sa, minimálny. A čudný, bez známok sebareflexie za prepad strany, bol aj posledný predvolebný rozhovor Dzurindu pre denník SME. Na brífingu iba opakoval, že podľa stanov strany musí byť kongres do šiestich mesiacov a až na ňom sa ukáže, kto bude stranu viesť ďalej. Napriek realite odhodlaný Dzurinda hovorí, že verí v obrodu strany. No iba bez neho, treba dodať.
O pol druhej nadránom je u modrých ozaj ponurá atmosféra. Nielenže na rozdiel od iných strán nikto netancuje, ale na rozdiel od minulosti je prízemie takmer prázdne. A tie percentíčka akosi nepribúdajú. Takto vyzerá devastácia gorilou.

.sNS: Príde Slota?
„Ty si čo vyviedol, že ťa poslali sem?“ žartovali medzi sebou novinári, ktorí sa stretli v centrále SNS. Referovať o volebnom dianí medzi špičkami SNS bolo tradične nepríjemnou záležitosťou. Strana nedokázala zabezpečiť základné podmienky ako pripojenie na počítač, fungujúci televízor alebo WC, na ktoré by novinára nemusel odprevadiť ochrankár. Lenže v SNS asi naozaj prebieha generačná výmena a mladé tváre SNS sa už snažia byť kmédiám ústretové. Hovorkyňa strany Jana Benková sa stále usmievala, pomáhala nosiť misy s chlebíčkami, až trošku obsedantne sa vypytovala, s kým by sme chceli hovoriť, koho má poslať, a na každú požiadavku odpovedala slovom: „Jasné.“ Nič nebolo nemožné. Okrem jednej veci – a tú chceli novinári zo všetkého najviac. Počuť a vidieť Jána Slotu.
Predseda SNS cez deň avizoval, že sa bude venovať lyžovačke a že nebude k dispozícii, ale tak to vyzeralo aj minulé voľby, a Slota nakoniec do centrály prišiel a do mikrofónov povedal, že vyhrali buzíci a Maďari. Aj teraz v centrále kolovala zaručená informácia, že okolo polnoci Slota príde. Lenže neprišiel a pred kamery sa musel opäť postaviť Rafaj so svojou omladenou družinou. Po prvých výsledkoch exit pollu stáli za Rafajom nastúpené najmä mladé perspektívne kádre a s nimi aj hokejista Marek Uram, ktorý sa bez korčulí v druhom rade strácal. Napokon to bolo možno aj dobre, lebo Uram nebral prvé výsledky športovo, vyzeral zronený a ľavou rukou si podozrivo často šúchal ľavé oko.
Rafaj po prvých výsledkoch, ktoré SNS nechávali pod čiarou, nestrácal nervy a zrejme aj vďaka svojmu ezoterického založeniu pôsobil pokojne a nad vecou, do kamery dokonca hovoril iba o„miernom sklamaní“. Ale postupne aj jeho nervy povoľovali, opakoval, že zvíťazili gorily, sasanky a všetok ten zverinec a že je to smutný obraz slovenskej spoločnosti. Keď sa na obrazovke Markízy objavila tvár komentátora Mariána Leška, na celú miestnosť pohoršene zvolal: „Marxista komentuje voľby!“ a znechutene vrtel hlavou. Potom novinárom povedal, že vláda je už zostavená, a nezostavovala sa ani v Bratislave, ani na Slovensku. Rafaj sa rôznymi žartíkmi a invektívami veľmi snažil, aby sa na Slotu zabudlo, aby médiá pochopili, že on je korunným princom SNS, ale najčastejšie dostával otázku, kedy príde Slota a viacerí novinári po zistení, že Slota nepríde, odišli. A réžia z Markízy odkázala, že až keď príde Slota, pôjde centrála SNS okamžite do vysielania.
Lebo stále je to tak: ak je v SNS ešte niekto atraktívny, tak je to Slota. Kto vie, z čoho bol Rafael Rafaj v tú volebnú noc viac smutný – či z volebných výsledkov, ktoré nasvedčovali, že SNS sa možno do parlamentu nedostane, alebo z faktu, že nahradiť na čele SNS Slotu môže byť ťažké, ak nie nemožné.

.most-Híd: Pohoda a uvoľnenosť
Volebné noci v strane Most-Híd sú medzi novinármi obľúbené. Vládne na nich pohodová atmosféra, stoly sú plné jedla a nápojov, a všetci sú veľmi pohostinní a ústretoví. Pre novinára je to zavše riziko, pretože každý si s ním chce štrngnúť, čo je prob lém, ak musíte reportáž odovzdať ešte v tú istú noc.
Do straníckej centrály prichádzame a okolo deviatej. Krátko pred tým ju navštívila aj premiérka Iveta Radičová, ktorá obieha volebné centrály svojich koaličných partnerov. Od ministra Józsefa Nagya dostala rozprávkovú knižku. Pri vstupe nás predbehne redaktorka maďarskej televízie. Médiá našich južných susedov tieto voľby pozorne sledujú. Novinári sa nachádzajú v zasadacej miestnosti na poschodí, kým politici s oranžovými šálmi družne debatujú v pristavenom stane na dvore. Priestory však nie sú oddelené a obe skupiny sa voľne premiešavajú. Pred stanom je parkovisko s niekoľkými bavorákmi a dvoma bielo-oranžovými dodávkami s nápisom BugiVAN. Štrngáme si s Ivanom Švejnom. Ekonomický expert Mostu je rád, že vyčerpávajúca kampaň sa končí. Počas mítingov v kulturákoch na juhu Slovenska prechladol.
Krátko pred desiatou prichádza minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Ihneď ho obklopia kamery. Medzi účastníkmi sa šíri, že Most získal len niečo vyše šiestich percent a dnu sa dostala aj SMK. Predtuchu za chvíľu umocnia aj prvé odhady na troch televíznych obrazovkách. Čísla z exit pollov sa prijímajú bez veľkých emócií. Je to kontrast oproti euforickej nálade spred dvoch rokov, keď Most-Híd získal vyše osem percent hlasov. Medzitým dorazil aj Béla Bugár, ktorý ihneď upútava pozornosť. Je v žoviálnej nálade, vtipkuje s novinármi, členmi strany i s čašníkmi: „Dnes sme odvolili, boli sme na svadbe. Len to, že som sa sem musel ponáhľať, nám zabránilo uniesť nevestu.“ Otázky o možných koalíciách považuje za predčasné. Ťažká si však, že sa proti Mostu viedla špinavá kampaň na Slovensku i v zahraničí, čím naráža na nadprácu maďarských médií v prospech SMK. Bugár je však spokojný, že Most sa zrejme do parlamentu prebojuje, kým rozporuplné odhady výsledkov SMK nechce zatiaľ komentovať. Ich exit polly boli aj pred dvoma rokmi nadhodnotené.
Do centrály Mostu postupne prichádzajú aj Martin Bútora smanželkou, vydavateľ László Szigeti, podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel či bývalý šéfredaktor denníka SME Martin M. Šimečka. Po polnoci už v stane vyhrávajú staršie maďarské disco hity. Nášmu bývalému kolegovi Františkovi Šebejovi sa výsledok vyše šesť percent zdá nízky: „Očakával som viac.“ Zhoršenie oproti voľbám 2010 pripisuje intenzívnej kampani médií z Maďarska v prospech SMK. Šebej v možnosť koalície Mostu so Smerom veľmi neverí. Podobne to vidí aj jeho kolega, Peter Tatár: „Myslím, že kandidátmi na koalíciu s Ficom sú úplne iné strany.“
Niektorí maďarskí voliči by možno uvítali, keby sa do parlamentu prebojovali obe maďarské strany. Ale toto nie je aj želanie Mostu. Tohtoročná kampaň, aj tá spred dvoch rokov, bývalých kolegov značne odcudzila. Účasť oboch strán v parlamente by viedla len k súpereniu o to, kto je väčší Maďar. Rovnako to videl aj taxikár, ktorý nás do volebnej centrály viezol. „Idete do Mostu? Tak to pozdravujte Bélu.“ Vraj je zo Šamorína. „Nemám rád nacionalistov a želám Bugárovi, aby Most prešiel, kým SMK i SNS zostali mimo.“ Účastníci volebného večera v centrále strany Most-Híd majú nepochybne podobné priania.