Výsledok Smeru je skutočne ohromujúci. V predčasných voľbách dostal o 10 percent viac než v roku 2010, teda už len tento prírastok je väčší než celkový volebný zisk druhého KDH.
.červená Slovakia
Tieň Roberta Fica sa tak doslova rozprestrel nad Slovenskom. V tradične neprajnej Bratislave a okolí ho volilo vyše 30 percent voličov, na katolíckej Orave mal okolo 40 percent, na Dzurindovom Spiši 50 percent, na ľavicovom severovýchode lámal 60-percentné hranice a na národniarskych Kysuciach sa priblížil k 70 percentám. Keby sme mali zmiešaný volebný systém ako napríklad vMaďarsku, Smer by mohol vládnuť s pohodlnou ústavnou väčšinou. A to všetko sa Smeru podarilo napriek prekvapivo vysokej volebnej účasti, ktorá bola rovnaká ako pred rokom a pol. A tak hoci prišli k volebným urnám (takmer) tí istí voliči ako naposledy, Robertovi Ficovi sa podarilo okrem totálnej mobilizácie svojich sympatizantov zrejme presvedčiť aj časť bývalých prívržencov pravice – a to nielen vďaka sebadeštrukcii pravicového tábora, ale aj pre umiernenú rétoriku, ktorú používal v posledných mesiacoch.
.sDKÚ zničená
Čo sa týka pravice, tu neostal kameň na kameni. Modrá farba bola vymazaná zmapy Slovenska a Dzurindova vízia veľkej ľudovej strany sa definitívne rozsypala. Volebný výsledok SDKÚ – DS sa blíži k preferenciám DS z 90. rokov. Strana v niektorých svojich tradičných baštách, napríklad na Spiši a na Šariši, stratila až dve tretiny voličov. Dzurindovcov nad vodou udržala akurát len Bratislava, kde však takisto oproti posledným voľbám prišli o viac než polovicu hlasov. Svoj volebný úspech z roku 2010 si musela vydeliť dvoma Sulíkova SaS a podobne ako SDKÚ môže hovoriť o šťastí, že sa vôbec dostala do parlamentu. O celkovo zúfalom výsledku liberálnejšej časti pravice svedčí fakt, že SDKÚ a SaS nezískali dohromady ani toľko percent, ako naposledy samostatná SaS.
Bugárov maďarsko-slovenský Most-Híd stratil len percento, čo nie je síce dôvod na oslavy, ale ani na depresiu. Bugárov projekt prežil aj napriek silným mediálnym útokom zMaďarska. O údajnom lídrovi pravice škoda reči. Opäť sklamané KDH len obhájilo pozíciu z volieb v roku 2010, hoci sa pred voľbami netajilo, že sebavedome mieri k dvojciferným číslam. Tieto sny však opäť ostali nenaplnené – aj s Jánom Figeľom je kresťanským demokratom súdená večná osmička.
Ak mal v týchto voľbách okrem Roberta Fica v týchto voľbách niekto hovoriť o úspechu, je to Igor Matovič a jeho kandidátka OĽaNO. Matovičovi sa nakoniec podarilo to, čo si predsavzal na začiatku volebnej kampane – stať sa hlavnou protestnou stranou týchto volieb. Tomuto cieľu podriadil všetko a pri jeho napĺňaní nemal žiadne zábrany. Nová politická mapa Slovenska vyzerá naozaj neuveriteľne. Ale rozhádaná a pyšná pravica, ktorá v októbri minulého roku ponížila dôveru vlastných voličov, si o tento výprask sama koledovala.
.červená Slovakia
Tieň Roberta Fica sa tak doslova rozprestrel nad Slovenskom. V tradične neprajnej Bratislave a okolí ho volilo vyše 30 percent voličov, na katolíckej Orave mal okolo 40 percent, na Dzurindovom Spiši 50 percent, na ľavicovom severovýchode lámal 60-percentné hranice a na národniarskych Kysuciach sa priblížil k 70 percentám. Keby sme mali zmiešaný volebný systém ako napríklad vMaďarsku, Smer by mohol vládnuť s pohodlnou ústavnou väčšinou. A to všetko sa Smeru podarilo napriek prekvapivo vysokej volebnej účasti, ktorá bola rovnaká ako pred rokom a pol. A tak hoci prišli k volebným urnám (takmer) tí istí voliči ako naposledy, Robertovi Ficovi sa podarilo okrem totálnej mobilizácie svojich sympatizantov zrejme presvedčiť aj časť bývalých prívržencov pravice – a to nielen vďaka sebadeštrukcii pravicového tábora, ale aj pre umiernenú rétoriku, ktorú používal v posledných mesiacoch.
.sDKÚ zničená
Čo sa týka pravice, tu neostal kameň na kameni. Modrá farba bola vymazaná zmapy Slovenska a Dzurindova vízia veľkej ľudovej strany sa definitívne rozsypala. Volebný výsledok SDKÚ – DS sa blíži k preferenciám DS z 90. rokov. Strana v niektorých svojich tradičných baštách, napríklad na Spiši a na Šariši, stratila až dve tretiny voličov. Dzurindovcov nad vodou udržala akurát len Bratislava, kde však takisto oproti posledným voľbám prišli o viac než polovicu hlasov. Svoj volebný úspech z roku 2010 si musela vydeliť dvoma Sulíkova SaS a podobne ako SDKÚ môže hovoriť o šťastí, že sa vôbec dostala do parlamentu. O celkovo zúfalom výsledku liberálnejšej časti pravice svedčí fakt, že SDKÚ a SaS nezískali dohromady ani toľko percent, ako naposledy samostatná SaS.
Bugárov maďarsko-slovenský Most-Híd stratil len percento, čo nie je síce dôvod na oslavy, ale ani na depresiu. Bugárov projekt prežil aj napriek silným mediálnym útokom zMaďarska. O údajnom lídrovi pravice škoda reči. Opäť sklamané KDH len obhájilo pozíciu z volieb v roku 2010, hoci sa pred voľbami netajilo, že sebavedome mieri k dvojciferným číslam. Tieto sny však opäť ostali nenaplnené – aj s Jánom Figeľom je kresťanským demokratom súdená večná osmička.
Ak mal v týchto voľbách okrem Roberta Fica v týchto voľbách niekto hovoriť o úspechu, je to Igor Matovič a jeho kandidátka OĽaNO. Matovičovi sa nakoniec podarilo to, čo si predsavzal na začiatku volebnej kampane – stať sa hlavnou protestnou stranou týchto volieb. Tomuto cieľu podriadil všetko a pri jeho napĺňaní nemal žiadne zábrany. Nová politická mapa Slovenska vyzerá naozaj neuveriteľne. Ale rozhádaná a pyšná pravica, ktorá v októbri minulého roku ponížila dôveru vlastných voličov, si o tento výprask sama koledovala.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.