Do poslednej smietky, žiada sa dodať. Čo ostalo, sú niektoré budovy s rozbitými oknami, pretože v nich z bezpečnostných dôvodov nikto nebýva. Pedantnosť, úzkostlivý zmysel pre čistotu a stoický pokoj: to sú tri tradičné vlastnosti, ktoré nielen Steele-Perkins oceňuje na Japoncoch. A skutočne, v žiadnej inej krajine postihnutej v novodobých dejinách prírodnou katastrofou či vojnou sa nestretnete s takou mierou organizovanosti. Netreba hovoriť o Haiti či Pakistane, stačí sa pozrieť aj na Taliansko.
Napriek rozvoju susednej Číny či Južnej Kórey je Japonsko naďalej technologicky najvyspelejšou krajinou sveta. Bolo preto mimoriadne poučné sledovať, ako sa samo – prakticky bez zahraničnej pomoci, ktorú zdvorilo odmietalo – vyrovnáva s následkami zemetrasenia, cunami a havárie jadrovej elektrárne Fukušima. Pripomeňme si zopár faktov. Cunami, ktoré zasiahlo 300-kilometrový pás severovýchodného pobrežia (pričom na niektorých miestach sa oceán doslova vlial až desať kilometrov do krajiny a výška vody dosiahla nepredstaviteľných 38,5 metra) si vyžiadalo 15 846 obetí. Ďalších 3 317 ľudí je stále nezvestných, bez domova zostalo 341 411 ľudí. V najviac postihnutých prefektúrach Mijagi, Iwate a Fukušima sa nazhromaždilo 22 miliónov ton trosiek a sutín. Vláda vyčlenila na obdobie od apríla 2011 do marca 2012 prostriedky na rekonštrukciu vo výške 193 miliárd eur.
Disciplinovaní Japonci na prvý pohľad všetko zvládli. Ale – zvnútra voči cudzincom dosť uzavretej spoločnosti prenikajú správy o nespokojnosti. Po prvotnom šoku sa v parlamente opäť viac háda ako rokuje. Hlavný ekonóm spoločnosti Nomura Securities Takahida Kiuči je sklamaný z toho, že nevznikla vláda národnej jednoty a namiesto toho „stále bojuje vláda s opozíciou“. Postoj elít a úradníkov vyvoláva hnev tradične rezervovaných a lojálnych obyvateľov. Podľa japonského Červeného kríža vláda uplynulý rok doslova premrhala. Napriek takmer dvom stovkám miliárd eur na rekonštrukciu jej chýba konkrétny plán, ako s peniazmi naložiť. Japonská ekonomika – najmä priemysel – sa pritom stavia na nohy. Vinou Fukušimy zažíva úplný kolaps jadrová energetika, v krajine bez vlastných surovín pilier hospodárstva. Rok po cunami sa politikom nepodarilo presvedčiť ani jednu prefektúru, aby odsúhlasila opätovné spustenie reaktorov. Výsledok? Všetkých 54 japonských reaktorov je naďalej odstavených. Premiér Naoto Kan po Fukušime zaprel sám seba a stal sa z neho apoštol obnoviteľnej energie. Míňa sa to však účinkom, o čom svedčia jeho klesajúce preferencie.
Fukušima pritom zásadne mení pohľad na energetiku vo svete. Svoje plány zásadne revidujú nielen Nemci, ale aj mnohé iné vyspelé krajiny. Taliani v referende zamietli vládny návrh vrátiť sa k plánu výstavby nových jadrových blokov, modernizovať reaktory nechce ani Švédsko. A Francúzsko, ktoré jadrom pokrýva až 80 percent spotreby energie, čo je svetový rekord, možno podiel tohto zdroja zníži na 60 percent – ak vyhrá voľby socialista François Hollande. Je to pritom celé absurdné a hysterické, pretože záťažové testy vylúčili možnosť, že by niektorý zo 143 atómových reaktorov v Európe mohla postihnúť podobná katastrofa ako vo Fukušime. Dôvod je jednoduchý: nijaký z nich sa nenachádza v podobnej tektonickej zóne ako Fukušima. Európske jadrové elektrárne by s istotou zničil iba pád veľkého lietadla. Áno, táto hrozba pretrváva. Je však návrat k fosílnym palivám adekvátnou daňou za ňu?
Napriek rozvoju susednej Číny či Južnej Kórey je Japonsko naďalej technologicky najvyspelejšou krajinou sveta. Bolo preto mimoriadne poučné sledovať, ako sa samo – prakticky bez zahraničnej pomoci, ktorú zdvorilo odmietalo – vyrovnáva s následkami zemetrasenia, cunami a havárie jadrovej elektrárne Fukušima. Pripomeňme si zopár faktov. Cunami, ktoré zasiahlo 300-kilometrový pás severovýchodného pobrežia (pričom na niektorých miestach sa oceán doslova vlial až desať kilometrov do krajiny a výška vody dosiahla nepredstaviteľných 38,5 metra) si vyžiadalo 15 846 obetí. Ďalších 3 317 ľudí je stále nezvestných, bez domova zostalo 341 411 ľudí. V najviac postihnutých prefektúrach Mijagi, Iwate a Fukušima sa nazhromaždilo 22 miliónov ton trosiek a sutín. Vláda vyčlenila na obdobie od apríla 2011 do marca 2012 prostriedky na rekonštrukciu vo výške 193 miliárd eur.
Disciplinovaní Japonci na prvý pohľad všetko zvládli. Ale – zvnútra voči cudzincom dosť uzavretej spoločnosti prenikajú správy o nespokojnosti. Po prvotnom šoku sa v parlamente opäť viac háda ako rokuje. Hlavný ekonóm spoločnosti Nomura Securities Takahida Kiuči je sklamaný z toho, že nevznikla vláda národnej jednoty a namiesto toho „stále bojuje vláda s opozíciou“. Postoj elít a úradníkov vyvoláva hnev tradične rezervovaných a lojálnych obyvateľov. Podľa japonského Červeného kríža vláda uplynulý rok doslova premrhala. Napriek takmer dvom stovkám miliárd eur na rekonštrukciu jej chýba konkrétny plán, ako s peniazmi naložiť. Japonská ekonomika – najmä priemysel – sa pritom stavia na nohy. Vinou Fukušimy zažíva úplný kolaps jadrová energetika, v krajine bez vlastných surovín pilier hospodárstva. Rok po cunami sa politikom nepodarilo presvedčiť ani jednu prefektúru, aby odsúhlasila opätovné spustenie reaktorov. Výsledok? Všetkých 54 japonských reaktorov je naďalej odstavených. Premiér Naoto Kan po Fukušime zaprel sám seba a stal sa z neho apoštol obnoviteľnej energie. Míňa sa to však účinkom, o čom svedčia jeho klesajúce preferencie.
Fukušima pritom zásadne mení pohľad na energetiku vo svete. Svoje plány zásadne revidujú nielen Nemci, ale aj mnohé iné vyspelé krajiny. Taliani v referende zamietli vládny návrh vrátiť sa k plánu výstavby nových jadrových blokov, modernizovať reaktory nechce ani Švédsko. A Francúzsko, ktoré jadrom pokrýva až 80 percent spotreby energie, čo je svetový rekord, možno podiel tohto zdroja zníži na 60 percent – ak vyhrá voľby socialista François Hollande. Je to pritom celé absurdné a hysterické, pretože záťažové testy vylúčili možnosť, že by niektorý zo 143 atómových reaktorov v Európe mohla postihnúť podobná katastrofa ako vo Fukušime. Dôvod je jednoduchý: nijaký z nich sa nenachádza v podobnej tektonickej zóne ako Fukušima. Európske jadrové elektrárne by s istotou zničil iba pád veľkého lietadla. Áno, táto hrozba pretrváva. Je však návrat k fosílnym palivám adekvátnou daňou za ňu?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.