.v sobotu 10. marca si pracovník SBS, ktorá zabezpečuje ochranu objektu, krátko pred jednou hodinou na obed, všimol, že smerom od kopca, na ktorom hrad stojí, sa blížia plamene požiaru. Ako vo filme. Šírili sa takou rýchlosťou, že stihol iba zavolať hasičov, poslať na poslednú chvíľu preč návštevníkov a sám utiekol do bezpečia. Svoje auto, ktoré mal zaparkované pod hradným múrom, už zachrániť nestihol.
„Jedno oko plače, druhé sa teší,“ povedala tretí deň po tragédii s očividným emotívnym pohnutím riaditeľka Múzea Betliar Eva Lazárová. Má na mysli šťastie v nešťastí: vďaka nielen rýchlemu, ale voči zbierkam a interiéru hradu aj šetrnému (vodu rozprašovali, nepúšťali ani nestriekali ju vo veľkých dávkach) zásahu požiarnikov sa podľa predbežných odhadov podarilo zachrániť až 90 percent zbierok.
V roku 2010 na hrade nainštalovali nové elektrické požiarne zabezpečenie, osadili ručné hasiace prístroje, sú tu funkčné hydranty. No napriek tomu hrad vzbĺkol ako fakľa a nedalo sa tomu zabrániť. Očití svedkovia, obyvatelia Krásnohorského Podhradia hovoria o desiatich minútach, počas ktorých sa oheň rozšíril z porastu na skalnom brale tak, že zachvátil šindľové strechy. Predbežné vyšetrovanie nasvedčuje, že príčinou mohlo byť to, že dvaja chlapci vo veku 11 a 12 rokov zrejme neopatrným zaobchádzaním s cigaretou zapálili trávu na hradnom kopci. O vypaľovaní trávy hovoril minister vnútra Daniel Lipšic, ktorý spoločne s ministrom kultúry Danielom Krajcerom navštívil hrad v deň požiaru. Akokoľvek, ide o tragédiu obrovských rozmerov, o ktorej informovali svetové médiá vrátane CNN a ktorá zároveň vyvolala obrovskú vlnu záujmu a pomoci nielen na Slovensku, aj v zahraničí.
.dezinformácie a fakty
„Rómovia? Tí prišli okamžite hasiť požiar,“ hovorí kolegovi Jakubovi Kratochvílovi do kamery jeden z obyvateľov Krásnohorského Podhradia. Uvádza tým na správnu mieru dezinformáciu o tom, že hrad údajne úmyselne podpálili „cigánske deti“, ktorá sa šírila internetom podobne ako oheň hradom. Podlé a najmä nezmyselné obvinenie, pretože každému súdnemu človeku musí byť zrejmé, že nikto nemohol zapáliť trávu s úmyslom podpáliť hrad. No najmä, nebyť silného vetra, ktorý rozfúkal horiacu trávu a kríky, požiar by sa určite nerozšíril až na strechy.
Viacerí obyvatelia obce pritom spomínajú inú zásadnú skutočnosť. Tvrdia, že ešte približne pred desiatimi rokmi náletové porasty na hradnom kopci – vďaka ktorým teraz oheň rýchlo stúpal – spásali ich kozy či kravy, potom im to však „niekto zakázal“. Kto? Starosta Peter Bollo je vo funkcii iba druhý rok, na nijaký podobný zákaz si nepamätá. Podobne za nepravdepodobný považuje v tejto lokalite (na niektorých iných hradných kopcoch sa z dôvodu ochrany prírody skutočne zvieratá nemôžu pásť) zákaz spásania riaditeľ správy Národného parku Slovenský Kras Ján Kilík. „Hradný kopec v Krásnej Hôrke sa nikdy nenachádzal v centre chráneného územia, je tu iba prvý stupeň ochrany. A nevyskytujú sa tu ani vzácne chránené endemity, takže spásanie sme určite nezakázali,“ hovorí Kilík.
Vedúca pracoviska Pamiatkového úradu v Rožňave Eve Šmelková uznáva, že náletovou drevinou či trávou zarastený hradný kopec v Krásnej Hôrke je rizikový faktor v prípade požiaru, pripomína však poznatok z historických podkladov, podľa ktorého nikdy nebol zalesnený. Ale ani nebol celkom holý. „Jedna zo starých povestí hovorí o bačoch Bebekovcoch, ktorí dostali od kráľa do daru sedem salašov, myslelo sa tým sedem hradov, a pásli tam ovce,“ smeje sa Šmelková a dodáva vážnejšie: „V 18. a v 19. storočí tu už ovocné záhrady vytvárali typický ráz krajiny. Hrad bol v roku 1970 zapísaný ako NKP, pričom pamiatkou je od roku 1963 a okolie – teda aj kopec – tvorí jej ochranné pásmo. My ako pamiatkari vydávame rozhodnutia iba k samotnému hradu. Jediné rozhodnutie k ochrannému pásmu sme vydali v čase vyhlásenia hradu za NKP. Týkalo sa toho, že majiteľ, teda štát, je povinný zachovať časť stromov a kríkov, pretože historicky na kopci boli ovocné stromy. Ak nejde o chránenú historickú zeleň, čo nie je tento prípad, nemáme kompetencie ohľadne výrubu zelene.“
Všetci sa zhodujú na tom, že pravidelnú údržbu zelene – a teda aj trávy či náletových drevín – na hradnom kopci musí zabezpečovať majiteľ, v tomto prípade Slovenské národné múzeum, pracovisko Múzeum Betliar. Jeho riaditeľka Eva Lazárová tvrdí, že hrady zvyknú mať okolo seba trávu a dreviny. A skutočne, napríklad bujne zarastený kopec Oravského hradu je síce vhodný na nakrúcanie povedzme hororu Drakula, z hľadiska rizika požiaru však radšej nedomyslieť, čo by sa mohlo stať.
„Hasiči nám doteraz nedali nijaké usmernenie, že stromy a kríky musia ísť preč. V roku 2007 sme robili veľký výrub stromov okolo Krásnej Hôrky. Zdôrazňujem, že do istej miery je tu porast potrebný, pretože hrad stojí na vápencovom kopci krasového pôvodu a pri veľkých prívalových zrážkach hrozí, že voda všetko zmyje. A potom, na hrade máme jedenásť bleskozvodov, ktoré by sme nemali kde ukotviť, keby tu nebola zemina,“ dodáva riaditeľka Lazárová s tým, že múzeum každoročne na dohodu platí pracovníka, ktorý by mal vykášať kríky a nálety okolo hradu. Kozy či iné zvieratá by to pritom nepochybne zvládli lepšie.
.šindeľ alebo plech?
Druhý vážny problém a akútne ohrozenie hradu, na ktorom sú teraz po vypálených strechách odkryté vrchné časti budov, znamenajú hroziace letné búrky a prívalové dažde. Minister Krajcer preto hovorí o potrebe provizórneho zastrešenia hradu s tým, že na jeseň by mal byť hrad nanovo kompletne zastrešený. Ale čím, opäť dreveným šindľom alebo plechom?
Pamiatkarka Eva Šmelková pripúšťa, že táto kľúčová záležitosť sa zváži a prehodnotí. V Rožňave už evidujú ponuky odborníkov na strešné krytiny, ale aj na historické krovy zo Slovenska aj z okolitých krajín. „Podľa mňa by Krásna Hôrka mala dostať opäť šindľovú strechu, no s modernými nehorľavými nátermi. Predsa len, plechová strecha na stredovekom hrade nie je vhodná. So zaťatými zubami by som ju však pripustila,“ vysvetľuje Šmelková s tým, že penetrácia nehorľavým nátermi môže zachrániť šindľovú strechu. Jej slová potvrdzuje pohľad na vstupnú bránu na hrad Krásna Hôrka: požiar úplne zničil nenatretú šindľovú strechu vedľajšej, možno štyri metre vzdialenej vežičky; natreté šindle nad bránou však ostali akoby zázrakom nepoškodené.
Jeden z našich najuznávanejších odborníkov na stredoveké hrady Michal Šimkovic (pozri rámček) súhlasí s názorom, že správne impregnovaný drevený šindeľ je rozhodne z hľadiska vzhľadu vhodnejší ako plechová strecha alebo iný materiál. „Navyše, pamiatok pokrytých šindľom máme veľké množstvo. Asi teraz nie je na mieste pod vplyvom udalosti na Krásnej Hôrke šindeľ nahrádzať inou krytinou,“ tvrdí Šimkovic, ktorý má ozaj bohaté skúsenosti. Pracoval doteraz napríklad na Lietavskom, Oravskom, Banskoštiavnickom či na Fiľakovskom hrade, v súčasnosti pôsobí na hradoch v Brekove a v Zborove. Uvádza, že zachované hrady ako napríklad v Nitre či na Orave majú vybudované protipožiarne opatrenia. Na Lietave, ktorá má iba jednu zastrešenú stavbu, sa to riešilo nedávno. „Uvažuje sa tam o osadení aktívneho bleskozvodu, ktorý má schopnosť „sťahovať“ blesky zo širšieho okolia. Je to však technicky náročné riešenie, ktoré zasiahne do vzhľadu zrúcaniny. Určite sa nájdu kritici, ktorí budú tvrdiť, že to nie je pekné. Paradoxne, laická verejnosť je z mojej skúsenosti na tieto veci oveľa citlivejšia a usudzujúc podľa diskusných fór na internete často vníma tieto veci veľmi emotívne,“ dodáva Šimkovic.
.obnova hradu
Najviac poničený požiarom v Krásnej Hôrke je gotický hrad, kde sa uskutočnila v roku 1982 rekonštrukcia. Časť stropu sa teraz prepadla, pričom oheň zničil niektoré exponáty: meče alebo iné historické zbrane. Múzejníkov čaká náročná úloha detailne prehľadávať spálené trosky. Naopak, interiéry a exponáty dolného a stredného hradu, ako aj Františkino múzeum sa, našťastie, zachovali bez poškodenia. Požiarom nepoškodená a vzhľadom na potrebu stabilnej klímy na pôvodnom mieste ostáva aj múmia Žófie Serédiovej, ktorú už v minulosti poškodili vandali: ukradli napríklad vzácny prsteň aj s malíčkom na ľavej ruke.
Tretí deň po požiari, keď už hrad opustili hasiči aj policajti, takmer štyri desiatky múzejníkov balia a prevážajú zbierkové predmety. Najprv ich uskladnia do obecného kultúrneho domu, stráženého vojakmi, aby ich potom previezli do depozitov múzeí v Košiciach. Vstavané, krásne intarzované skrine z Rákoczyho traktu, podobne ako kachľové pece, nie je možné počas opravy hradu premiestniť. Odborníci ich preto zakryjú fóliami či zadebnia. Hlavolamom bude historický koč. Hrozí, že ho poškodí klenba, ak by sa prevalila. Reštaurátori zrejme koč rozoberú a po častiach ho prenesú do bezpečia.
Statici by mali mať posudok hotový tento týždeň. Riaditeľka Lazárová – a s ňou aj minister Krajcer – si veľmi želajú, aby sa už na jeseň mohli podstatné časti hradu sprístupniť návštevníkom. Mohli by si tak pozrieť priebeh rekonštrukčných prác a prípadne aj formou zvýšeného vstupného prispieť na obnovu. Ročne tento výnimočný hrad navštívilo asi 65-tisíc milovníkov histórie a boli roky, keď ich bolo aj 100-tisíc. Mnohí prišli od našich južných susedov. S ohľadom na dejiny hradu aj územia je pochopiteľné, že o požiari teraz rozsiahlo informujú maďarské televízie.
V prvých dňoch po katastrofe boli vyhlásené štyri verejné zbierky. Hrad, podobne ako iné vzácne pamiatky v rezorte kultúry, je pritom poistený na škody až do výšky 11,6 milióna eur. Kým prídu prvé platby z poisťovní, ministerstvo operatívne vyčlenilo na krytie nevyhnutných prác peniaze z iných zdrojov. Ako po vykonaní obhliadky Krásnej Hôrky zdôraznil .týždňu Marek Vereb z poisťovne QBE, poistné plnenie môže byť krátené z dôvodu zistených nedostatkov pri plnení bezpečnostných a iných predpisov. Najbližšie dni ukážu viac. Jedna správa je však istá a pozitívna: Hrad zo 14. storočia možno obnoviť a na rozdiel od iných neskončí ako ruina.
„Jedno oko plače, druhé sa teší,“ povedala tretí deň po tragédii s očividným emotívnym pohnutím riaditeľka Múzea Betliar Eva Lazárová. Má na mysli šťastie v nešťastí: vďaka nielen rýchlemu, ale voči zbierkam a interiéru hradu aj šetrnému (vodu rozprašovali, nepúšťali ani nestriekali ju vo veľkých dávkach) zásahu požiarnikov sa podľa predbežných odhadov podarilo zachrániť až 90 percent zbierok.
V roku 2010 na hrade nainštalovali nové elektrické požiarne zabezpečenie, osadili ručné hasiace prístroje, sú tu funkčné hydranty. No napriek tomu hrad vzbĺkol ako fakľa a nedalo sa tomu zabrániť. Očití svedkovia, obyvatelia Krásnohorského Podhradia hovoria o desiatich minútach, počas ktorých sa oheň rozšíril z porastu na skalnom brale tak, že zachvátil šindľové strechy. Predbežné vyšetrovanie nasvedčuje, že príčinou mohlo byť to, že dvaja chlapci vo veku 11 a 12 rokov zrejme neopatrným zaobchádzaním s cigaretou zapálili trávu na hradnom kopci. O vypaľovaní trávy hovoril minister vnútra Daniel Lipšic, ktorý spoločne s ministrom kultúry Danielom Krajcerom navštívil hrad v deň požiaru. Akokoľvek, ide o tragédiu obrovských rozmerov, o ktorej informovali svetové médiá vrátane CNN a ktorá zároveň vyvolala obrovskú vlnu záujmu a pomoci nielen na Slovensku, aj v zahraničí.
.dezinformácie a fakty
„Rómovia? Tí prišli okamžite hasiť požiar,“ hovorí kolegovi Jakubovi Kratochvílovi do kamery jeden z obyvateľov Krásnohorského Podhradia. Uvádza tým na správnu mieru dezinformáciu o tom, že hrad údajne úmyselne podpálili „cigánske deti“, ktorá sa šírila internetom podobne ako oheň hradom. Podlé a najmä nezmyselné obvinenie, pretože každému súdnemu človeku musí byť zrejmé, že nikto nemohol zapáliť trávu s úmyslom podpáliť hrad. No najmä, nebyť silného vetra, ktorý rozfúkal horiacu trávu a kríky, požiar by sa určite nerozšíril až na strechy.
Viacerí obyvatelia obce pritom spomínajú inú zásadnú skutočnosť. Tvrdia, že ešte približne pred desiatimi rokmi náletové porasty na hradnom kopci – vďaka ktorým teraz oheň rýchlo stúpal – spásali ich kozy či kravy, potom im to však „niekto zakázal“. Kto? Starosta Peter Bollo je vo funkcii iba druhý rok, na nijaký podobný zákaz si nepamätá. Podobne za nepravdepodobný považuje v tejto lokalite (na niektorých iných hradných kopcoch sa z dôvodu ochrany prírody skutočne zvieratá nemôžu pásť) zákaz spásania riaditeľ správy Národného parku Slovenský Kras Ján Kilík. „Hradný kopec v Krásnej Hôrke sa nikdy nenachádzal v centre chráneného územia, je tu iba prvý stupeň ochrany. A nevyskytujú sa tu ani vzácne chránené endemity, takže spásanie sme určite nezakázali,“ hovorí Kilík.
Vedúca pracoviska Pamiatkového úradu v Rožňave Eve Šmelková uznáva, že náletovou drevinou či trávou zarastený hradný kopec v Krásnej Hôrke je rizikový faktor v prípade požiaru, pripomína však poznatok z historických podkladov, podľa ktorého nikdy nebol zalesnený. Ale ani nebol celkom holý. „Jedna zo starých povestí hovorí o bačoch Bebekovcoch, ktorí dostali od kráľa do daru sedem salašov, myslelo sa tým sedem hradov, a pásli tam ovce,“ smeje sa Šmelková a dodáva vážnejšie: „V 18. a v 19. storočí tu už ovocné záhrady vytvárali typický ráz krajiny. Hrad bol v roku 1970 zapísaný ako NKP, pričom pamiatkou je od roku 1963 a okolie – teda aj kopec – tvorí jej ochranné pásmo. My ako pamiatkari vydávame rozhodnutia iba k samotnému hradu. Jediné rozhodnutie k ochrannému pásmu sme vydali v čase vyhlásenia hradu za NKP. Týkalo sa toho, že majiteľ, teda štát, je povinný zachovať časť stromov a kríkov, pretože historicky na kopci boli ovocné stromy. Ak nejde o chránenú historickú zeleň, čo nie je tento prípad, nemáme kompetencie ohľadne výrubu zelene.“
Všetci sa zhodujú na tom, že pravidelnú údržbu zelene – a teda aj trávy či náletových drevín – na hradnom kopci musí zabezpečovať majiteľ, v tomto prípade Slovenské národné múzeum, pracovisko Múzeum Betliar. Jeho riaditeľka Eva Lazárová tvrdí, že hrady zvyknú mať okolo seba trávu a dreviny. A skutočne, napríklad bujne zarastený kopec Oravského hradu je síce vhodný na nakrúcanie povedzme hororu Drakula, z hľadiska rizika požiaru však radšej nedomyslieť, čo by sa mohlo stať.
„Hasiči nám doteraz nedali nijaké usmernenie, že stromy a kríky musia ísť preč. V roku 2007 sme robili veľký výrub stromov okolo Krásnej Hôrky. Zdôrazňujem, že do istej miery je tu porast potrebný, pretože hrad stojí na vápencovom kopci krasového pôvodu a pri veľkých prívalových zrážkach hrozí, že voda všetko zmyje. A potom, na hrade máme jedenásť bleskozvodov, ktoré by sme nemali kde ukotviť, keby tu nebola zemina,“ dodáva riaditeľka Lazárová s tým, že múzeum každoročne na dohodu platí pracovníka, ktorý by mal vykášať kríky a nálety okolo hradu. Kozy či iné zvieratá by to pritom nepochybne zvládli lepšie.
.šindeľ alebo plech?
Druhý vážny problém a akútne ohrozenie hradu, na ktorom sú teraz po vypálených strechách odkryté vrchné časti budov, znamenajú hroziace letné búrky a prívalové dažde. Minister Krajcer preto hovorí o potrebe provizórneho zastrešenia hradu s tým, že na jeseň by mal byť hrad nanovo kompletne zastrešený. Ale čím, opäť dreveným šindľom alebo plechom?
Pamiatkarka Eva Šmelková pripúšťa, že táto kľúčová záležitosť sa zváži a prehodnotí. V Rožňave už evidujú ponuky odborníkov na strešné krytiny, ale aj na historické krovy zo Slovenska aj z okolitých krajín. „Podľa mňa by Krásna Hôrka mala dostať opäť šindľovú strechu, no s modernými nehorľavými nátermi. Predsa len, plechová strecha na stredovekom hrade nie je vhodná. So zaťatými zubami by som ju však pripustila,“ vysvetľuje Šmelková s tým, že penetrácia nehorľavým nátermi môže zachrániť šindľovú strechu. Jej slová potvrdzuje pohľad na vstupnú bránu na hrad Krásna Hôrka: požiar úplne zničil nenatretú šindľovú strechu vedľajšej, možno štyri metre vzdialenej vežičky; natreté šindle nad bránou však ostali akoby zázrakom nepoškodené.
Jeden z našich najuznávanejších odborníkov na stredoveké hrady Michal Šimkovic (pozri rámček) súhlasí s názorom, že správne impregnovaný drevený šindeľ je rozhodne z hľadiska vzhľadu vhodnejší ako plechová strecha alebo iný materiál. „Navyše, pamiatok pokrytých šindľom máme veľké množstvo. Asi teraz nie je na mieste pod vplyvom udalosti na Krásnej Hôrke šindeľ nahrádzať inou krytinou,“ tvrdí Šimkovic, ktorý má ozaj bohaté skúsenosti. Pracoval doteraz napríklad na Lietavskom, Oravskom, Banskoštiavnickom či na Fiľakovskom hrade, v súčasnosti pôsobí na hradoch v Brekove a v Zborove. Uvádza, že zachované hrady ako napríklad v Nitre či na Orave majú vybudované protipožiarne opatrenia. Na Lietave, ktorá má iba jednu zastrešenú stavbu, sa to riešilo nedávno. „Uvažuje sa tam o osadení aktívneho bleskozvodu, ktorý má schopnosť „sťahovať“ blesky zo širšieho okolia. Je to však technicky náročné riešenie, ktoré zasiahne do vzhľadu zrúcaniny. Určite sa nájdu kritici, ktorí budú tvrdiť, že to nie je pekné. Paradoxne, laická verejnosť je z mojej skúsenosti na tieto veci oveľa citlivejšia a usudzujúc podľa diskusných fór na internete často vníma tieto veci veľmi emotívne,“ dodáva Šimkovic.
.obnova hradu
Najviac poničený požiarom v Krásnej Hôrke je gotický hrad, kde sa uskutočnila v roku 1982 rekonštrukcia. Časť stropu sa teraz prepadla, pričom oheň zničil niektoré exponáty: meče alebo iné historické zbrane. Múzejníkov čaká náročná úloha detailne prehľadávať spálené trosky. Naopak, interiéry a exponáty dolného a stredného hradu, ako aj Františkino múzeum sa, našťastie, zachovali bez poškodenia. Požiarom nepoškodená a vzhľadom na potrebu stabilnej klímy na pôvodnom mieste ostáva aj múmia Žófie Serédiovej, ktorú už v minulosti poškodili vandali: ukradli napríklad vzácny prsteň aj s malíčkom na ľavej ruke.
Tretí deň po požiari, keď už hrad opustili hasiči aj policajti, takmer štyri desiatky múzejníkov balia a prevážajú zbierkové predmety. Najprv ich uskladnia do obecného kultúrneho domu, stráženého vojakmi, aby ich potom previezli do depozitov múzeí v Košiciach. Vstavané, krásne intarzované skrine z Rákoczyho traktu, podobne ako kachľové pece, nie je možné počas opravy hradu premiestniť. Odborníci ich preto zakryjú fóliami či zadebnia. Hlavolamom bude historický koč. Hrozí, že ho poškodí klenba, ak by sa prevalila. Reštaurátori zrejme koč rozoberú a po častiach ho prenesú do bezpečia.
Statici by mali mať posudok hotový tento týždeň. Riaditeľka Lazárová – a s ňou aj minister Krajcer – si veľmi želajú, aby sa už na jeseň mohli podstatné časti hradu sprístupniť návštevníkom. Mohli by si tak pozrieť priebeh rekonštrukčných prác a prípadne aj formou zvýšeného vstupného prispieť na obnovu. Ročne tento výnimočný hrad navštívilo asi 65-tisíc milovníkov histórie a boli roky, keď ich bolo aj 100-tisíc. Mnohí prišli od našich južných susedov. S ohľadom na dejiny hradu aj územia je pochopiteľné, že o požiari teraz rozsiahlo informujú maďarské televízie.
V prvých dňoch po katastrofe boli vyhlásené štyri verejné zbierky. Hrad, podobne ako iné vzácne pamiatky v rezorte kultúry, je pritom poistený na škody až do výšky 11,6 milióna eur. Kým prídu prvé platby z poisťovní, ministerstvo operatívne vyčlenilo na krytie nevyhnutných prác peniaze z iných zdrojov. Ako po vykonaní obhliadky Krásnej Hôrky zdôraznil .týždňu Marek Vereb z poisťovne QBE, poistné plnenie môže byť krátené z dôvodu zistených nedostatkov pri plnení bezpečnostných a iných predpisov. Najbližšie dni ukážu viac. Jedna správa je však istá a pozitívna: Hrad zo 14. storočia možno obnoviť a na rozdiel od iných neskončí ako ruina.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.