.hoci sa nad tým teraz už usmieva, dobre rozumie tomu, prečo mnohí ľudia z Gemera – práve tak ako aj on – majú silný vzťah ku Krásnej Hôrke.
Nie je to len kvôli atraktivite či malebnosti samotného hradu, najmä miestni ľudia ho stále vnímajú aj ako sídlo významného uhorského rodu. Na Andrássyovcov sa na Gemeri nezabudlo. Najmä romantický príbeh o veľkej láske neurodzenej Františky a grófa Dionýza, potomka jedného z najbohatších rodov Uhorska, je tu stále veľmi živý a dojíma aj svojím koncom. Ten je zhmotnený v nádhernom mauzóleu, ktoré dal pod hradom pre svoju milovanú ženu po 36 rokoch manželstva vybudovať Dionýz Andrássy.
Slovenské učebnice dejepisu príliš nerozoberajú, aký význam pre Uhorsko a obzvlášť pre Gemer mali Andrássyovci. Sú tu prinajmenšom dva predsudky: boli to Maďari, a jednak stále pretrváva aj duch socialistickej ideológie, ktorá aristokratov vykresľovala výlučne v podobe bezcitných vykorisťovateľov. Andrássyovci pritom tomuto obrazu nezodpovedali, aj pre svoju pracovitosť či silné sociálne cítenie.
.slovenský nezáujem
Obyvatelia Gemera si napriek bludným ideológiám vždy Betliar aj Krásnu Hôrku spájali s rodom, ktorý tu sídlil takmer 400 rokov a ktorý vynikal svojím intelektom, podnikateľskými aj politickými schopnosťami, vzťahom k umeniu, k vede a v neposlednom rade dobročinnosťou . „Nikto z pamätníkov, s ktorými som o Andrássyovcoch hovoril, o nich nepovedal nič zlé,“ pripomína Július Barczi. Najmä Dionýz a Františka z krásnohorskej vetvy rodu majú veľký podiel na tom, že sa Andrássyovci dostali do povedomia miestnych ľudí ako veľkí dobrodinci.
Dionýz Andrássy a jeho žena Františka rozdali veľkú časť svojho majetku na dobročinné účely. Nemali deti, možno aj preto ľahšie rozdávali obrovské sumy a ich dobročinnosť nepôsobila ako výstredná panská záľuba, ale ako premyslená a systematická práca. Zakladali knižnice, sirotince, nemocnice, školy, gymnáziá, podporovali všetky miestne cirkvi, zriadili v Rožňave banské múzeum a nezmazateľne sa vpísali do rozvoja mesta, v ktorom dali postaviť viacero kvalitných a elegantných budov.
Ak by však obyvateľ Slovenska, ktorý neovláda maďarčinu, chcel vedieť o Andrássyovcoch čosi viac, má vážny problém. Neexistuje tu žiadna významná historická publikácia, ktorá by približovala význam tejto rodiny. A to aj napriek tomu, že jeden z jej členov, Július Andrássy, ktorý je pochovaný v Trebišove, bol významným európskym politikom a diplomatom 19. storočia. Emanuel I. Andrássy, známy ako „železný gróf“, bol úspešným podnikateľom v železiarenstve, autorom odborných štúdií, ktoré riešili hospodársky rozvoj krajiny. Gróf Gejza I. Andrássy je známy ako cestovateľ, podnikateľ, spisovateľ a zberateľ umenia.
.dionýz pre Františku
Keď pátrame po informáciách o Andrássyovcoch, dostaneme odporučenie na mladého muža, ktorý najprv, ako nadšený študent, rod iba skúmal. Dnes sa profesionálne venuje dejinám umenia, no Andrássyovci sú naďalej jeho srdcovou záležitosťou. Na začiatku Júliusa Barcziho fascinoval príbeh Dionýza a Františky, hoci dnes má vnútorné pochybnosti, do akej miery je ten príbeh o hlbokej romantickej láske pravdivý, a do akej miery je to legenda, ktorá dobre zapadla do obdobia romantizmu. Aj jeho prekvapilo, že u nás o Andrássyovcoch neexistuje žiadny relevantný výskum a chýbajú aj archívne materiály. „Preto môžeme len hypoteticky uvažovať o tom, aká bola skutočná história okolo Dionýza a Františky,“ konštatuje Barczi.
Na rozdiel od betliarskych príbuzných, ktorí sa vyznačovali politickým i podnikateľským talentom a patrili k intelektuálnej špičke Uhorska, bol gróf Dionýz jemný človek s umeleckými vlohami, ktorého nelákal ani rodinný železiarenský biznis, ani veda a ani politikárčenie v Uhorskom sneme. Vybral si vlastnú cestu, odlišnú od ostatných členov rodiny. Za ženu si proti vôli rodičov vezme neurodzenú ženu Františku Hablawetz, a preto je zbavený dedičských práv prvorodeného syna. Manželia žijú nenápadný život, väčšinou v zahraničí. Po smrti otca a brata sa však Dionýz stáva dedičom obrovského majetku, a obaja manželia sa začnú venovať dobročinnosti. Dionýz opravuje hrad Krásna Hôrka, z ktorého už jeho otec začal budovať rodové múzeum. Františka sa venuje sociálnym projektom v okolí, najmä v Rožňave. Po jej smrti (1902) sa osamelý Dionýz sústreďuje na budovanie kultu svojej ženy. „Život Dionýza je zaujímavý práve po smrti Františky – postaví jej mauzóleum, vystrojí veľkolepý pohreb, v Rožňave aj vo Viedni sa postaví jej socha, pomenujú po nej sirotince. Dionýz vybuduje na hrade pietne Františkino múzeum, dá postaviť banícke múzeum v Rožňave, ktoré nesie manželkino meno, vznikne Nadácia Františky Andrássyovej, obelisk Františky... Celý ďalší život Dionýza Andrássyho sa točil okolo kultu jeho manželky,“ pripomína Július Barczi.
.nová šanca
Ľudia aj desiatky rokov po jej smrti nosili do mauzólea kvety a zapaľovali sviečky. Komunisti kult potláčali a v roku 1973 odstránili z centra Rožňavy Františkinu sochu. Rožňavčania však hneď po páde komunistov volali po návrate sochy a od roku 1993 je Františka opäť v centre mesta.
Úcta k Andrássyovcov sa prejavila aj v dramatických mesiacoch koncom vojny, keď rodina musela opustiť Betliar aj Krásnu Hôrku. Na hrade ani v kaštieli sa nedrancovalo a aj vďaka tomu sú interiéry v Betliari aj v Krásnej Hôrke autentické. V slovenských pomeroch je to veľkou vzácnosťou. To, že sa nerozkradli ani vzácne umelecké zbierky v Betliari, sa dá vysvetliť asi len tým, že miestni ľudia chránili majetok rodu. O všetko však Andrássyovci prišli, lebo po prijatí Benešových dekrétov bol hrad aj kaštieľ znárodnený.
Keď horela Krásna Hôrka, Júliusovi Barczimu sa natískala otázka: napadlo niekomu informovať o tom aj potomkov Andrássyovcov? Okrem toho mu napadlo aj to, že požiar je síce katastrofou, ale zároveň aj príležitosťou prehodnotiť mnohé veci. „Treba hrad nanovo preskúmať, urobiť nový návrh na obnovu a uvažovať o nových expozíciách. Samozrejme, do veľkej miery treba vychádzať z toho, čo tam bolo už v 19. storočí, ale obnoviť treba aj pietny charakter Františkinho múzea a dobré by bolo inšpirovať sa zahraničnými múzeami.“ Očakáva, že po obnove hradu sa zachová jeho autenticita, ale oveľa viac bude jeho expozícia stavať na silnom a mnohovrstevnatom príbehu Andrássyovcov.
Nie je to len kvôli atraktivite či malebnosti samotného hradu, najmä miestni ľudia ho stále vnímajú aj ako sídlo významného uhorského rodu. Na Andrássyovcov sa na Gemeri nezabudlo. Najmä romantický príbeh o veľkej láske neurodzenej Františky a grófa Dionýza, potomka jedného z najbohatších rodov Uhorska, je tu stále veľmi živý a dojíma aj svojím koncom. Ten je zhmotnený v nádhernom mauzóleu, ktoré dal pod hradom pre svoju milovanú ženu po 36 rokoch manželstva vybudovať Dionýz Andrássy.
Slovenské učebnice dejepisu príliš nerozoberajú, aký význam pre Uhorsko a obzvlášť pre Gemer mali Andrássyovci. Sú tu prinajmenšom dva predsudky: boli to Maďari, a jednak stále pretrváva aj duch socialistickej ideológie, ktorá aristokratov vykresľovala výlučne v podobe bezcitných vykorisťovateľov. Andrássyovci pritom tomuto obrazu nezodpovedali, aj pre svoju pracovitosť či silné sociálne cítenie.
.slovenský nezáujem
Obyvatelia Gemera si napriek bludným ideológiám vždy Betliar aj Krásnu Hôrku spájali s rodom, ktorý tu sídlil takmer 400 rokov a ktorý vynikal svojím intelektom, podnikateľskými aj politickými schopnosťami, vzťahom k umeniu, k vede a v neposlednom rade dobročinnosťou . „Nikto z pamätníkov, s ktorými som o Andrássyovcoch hovoril, o nich nepovedal nič zlé,“ pripomína Július Barczi. Najmä Dionýz a Františka z krásnohorskej vetvy rodu majú veľký podiel na tom, že sa Andrássyovci dostali do povedomia miestnych ľudí ako veľkí dobrodinci.
Dionýz Andrássy a jeho žena Františka rozdali veľkú časť svojho majetku na dobročinné účely. Nemali deti, možno aj preto ľahšie rozdávali obrovské sumy a ich dobročinnosť nepôsobila ako výstredná panská záľuba, ale ako premyslená a systematická práca. Zakladali knižnice, sirotince, nemocnice, školy, gymnáziá, podporovali všetky miestne cirkvi, zriadili v Rožňave banské múzeum a nezmazateľne sa vpísali do rozvoja mesta, v ktorom dali postaviť viacero kvalitných a elegantných budov.
Ak by však obyvateľ Slovenska, ktorý neovláda maďarčinu, chcel vedieť o Andrássyovcoch čosi viac, má vážny problém. Neexistuje tu žiadna významná historická publikácia, ktorá by približovala význam tejto rodiny. A to aj napriek tomu, že jeden z jej členov, Július Andrássy, ktorý je pochovaný v Trebišove, bol významným európskym politikom a diplomatom 19. storočia. Emanuel I. Andrássy, známy ako „železný gróf“, bol úspešným podnikateľom v železiarenstve, autorom odborných štúdií, ktoré riešili hospodársky rozvoj krajiny. Gróf Gejza I. Andrássy je známy ako cestovateľ, podnikateľ, spisovateľ a zberateľ umenia.
.dionýz pre Františku
Keď pátrame po informáciách o Andrássyovcoch, dostaneme odporučenie na mladého muža, ktorý najprv, ako nadšený študent, rod iba skúmal. Dnes sa profesionálne venuje dejinám umenia, no Andrássyovci sú naďalej jeho srdcovou záležitosťou. Na začiatku Júliusa Barcziho fascinoval príbeh Dionýza a Františky, hoci dnes má vnútorné pochybnosti, do akej miery je ten príbeh o hlbokej romantickej láske pravdivý, a do akej miery je to legenda, ktorá dobre zapadla do obdobia romantizmu. Aj jeho prekvapilo, že u nás o Andrássyovcoch neexistuje žiadny relevantný výskum a chýbajú aj archívne materiály. „Preto môžeme len hypoteticky uvažovať o tom, aká bola skutočná história okolo Dionýza a Františky,“ konštatuje Barczi.
Na rozdiel od betliarskych príbuzných, ktorí sa vyznačovali politickým i podnikateľským talentom a patrili k intelektuálnej špičke Uhorska, bol gróf Dionýz jemný človek s umeleckými vlohami, ktorého nelákal ani rodinný železiarenský biznis, ani veda a ani politikárčenie v Uhorskom sneme. Vybral si vlastnú cestu, odlišnú od ostatných členov rodiny. Za ženu si proti vôli rodičov vezme neurodzenú ženu Františku Hablawetz, a preto je zbavený dedičských práv prvorodeného syna. Manželia žijú nenápadný život, väčšinou v zahraničí. Po smrti otca a brata sa však Dionýz stáva dedičom obrovského majetku, a obaja manželia sa začnú venovať dobročinnosti. Dionýz opravuje hrad Krásna Hôrka, z ktorého už jeho otec začal budovať rodové múzeum. Františka sa venuje sociálnym projektom v okolí, najmä v Rožňave. Po jej smrti (1902) sa osamelý Dionýz sústreďuje na budovanie kultu svojej ženy. „Život Dionýza je zaujímavý práve po smrti Františky – postaví jej mauzóleum, vystrojí veľkolepý pohreb, v Rožňave aj vo Viedni sa postaví jej socha, pomenujú po nej sirotince. Dionýz vybuduje na hrade pietne Františkino múzeum, dá postaviť banícke múzeum v Rožňave, ktoré nesie manželkino meno, vznikne Nadácia Františky Andrássyovej, obelisk Františky... Celý ďalší život Dionýza Andrássyho sa točil okolo kultu jeho manželky,“ pripomína Július Barczi.
.nová šanca
Ľudia aj desiatky rokov po jej smrti nosili do mauzólea kvety a zapaľovali sviečky. Komunisti kult potláčali a v roku 1973 odstránili z centra Rožňavy Františkinu sochu. Rožňavčania však hneď po páde komunistov volali po návrate sochy a od roku 1993 je Františka opäť v centre mesta.
Úcta k Andrássyovcov sa prejavila aj v dramatických mesiacoch koncom vojny, keď rodina musela opustiť Betliar aj Krásnu Hôrku. Na hrade ani v kaštieli sa nedrancovalo a aj vďaka tomu sú interiéry v Betliari aj v Krásnej Hôrke autentické. V slovenských pomeroch je to veľkou vzácnosťou. To, že sa nerozkradli ani vzácne umelecké zbierky v Betliari, sa dá vysvetliť asi len tým, že miestni ľudia chránili majetok rodu. O všetko však Andrássyovci prišli, lebo po prijatí Benešových dekrétov bol hrad aj kaštieľ znárodnený.
Keď horela Krásna Hôrka, Júliusovi Barczimu sa natískala otázka: napadlo niekomu informovať o tom aj potomkov Andrássyovcov? Okrem toho mu napadlo aj to, že požiar je síce katastrofou, ale zároveň aj príležitosťou prehodnotiť mnohé veci. „Treba hrad nanovo preskúmať, urobiť nový návrh na obnovu a uvažovať o nových expozíciách. Samozrejme, do veľkej miery treba vychádzať z toho, čo tam bolo už v 19. storočí, ale obnoviť treba aj pietny charakter Františkinho múzea a dobré by bolo inšpirovať sa zahraničnými múzeami.“ Očakáva, že po obnove hradu sa zachová jeho autenticita, ale oveľa viac bude jeho expozícia stavať na silnom a mnohovrstevnatom príbehu Andrássyovcov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.