.ako hodnotíte mieru poškodenia Krásnej Hôrky po požiari?
Môj základný pocit je, že s ohľadom na rozsah požiaru sa to mohlo skončiť oveľa horšie. Vzhľadom na to, že zhoreli všetky strechy, som predpokladal oveľa väčšie poškodenie samotnej stavby aj zbierok. S výnimkou dvoch budov „prežili“ všetky stropy a klenby, ktoré vydržali a ochránili interiéry. Najväčšou a nenávratnou stratou sú historické krovy, ktoré zrejme pochádzali väčšinou z obdobia po požiari v roku 1817, spôsobenom bleskom.
.sú blesky častým dôvodom požiarov na hradoch?
Áno, zachované hrady majú dnes preto bleskozvody. Niekde, napríklad na Lietave, sa dokonca uvažuje o tom, že ich nainštalujú aj na zrúcaninu. Z Čachtíc je zdokumentovaný prípad, keď blesk vážne poškodil už opravenú hradnú vežu. Z historických záznamov vyplýva, že blesky spôsobili niekoľko požiarov hradov. Na Dobrej Vode v roku 1762 vinou zásahu bleskom vyhorel celý hrad. Vzápätí ho síce opravili, neskôr však bol opustený a tiež sa premenil na ruinu.
.boli na Krásnej Hôrke aj staršie krovy, ktoré odolali požiaru z roku 1817?
Pokiaľ som mal možnosť to konzultovať s kolegom, odborníkom na krovy, tak zrejme nie. Časť krovov bola opravovaná aj v 70. a 80. rokoch 20. storočia počas generálnej obnovy hradu.
.čo hovoríte na okolie hradu, mali by tam byť kríky a stromy?
Je pravda, že hradný kopec je do značnej miery zarastený náletovou vegetáciou, najmä od severu. Myslím si, že samotnej siluete hradu ani protipožiarnej ochrane či stabilite múrov to neprospieva. V budúcnosti by sa to malo riešiť. Uvedomujem si pritom, že odstraňovanie náletov je jedna z najnáročnejších činností pri obnove hradov. Kolega statik Vlado Kohút hovorí, že takáto vegetácia by v najbližšom okolí hradov rozhodne nemala byť.
.spomínate si na podobné požiare na hradoch?
Z vlastnej skúsenosti som nič také nezažil. Z histórie však vieme, že požiare podobného katastrofálneho rozsahu ukončili existenciu viacerých hradov, po nich sa niektoré zmenili na ruiny.
.ktoré?
Najprv poviem optimistickejší príklad. Oravský hrad postihol v roku 1800 podobný požiar ako teraz Krásnu Hôrku. Našťastie vtedajší správca František Ziči dal postupne obnoviť všetky strechy. Zachránil tak hrad, ktorý by sa bol zmenil na zrúcaninu.
.a iné naše hrady?
Na porovnanie môžeme uviesť Spišský hrad, ktorý vyhorel v roku 1780. Odvtedy je v ruinách. Do roku 1811 sa datuje požiar Bratislavského hradu, ktorý neopatrnosťou spôsobila tamojšia vojenská posádka. Po ňom nasledovalo 150 rokov premeny hradu na ruinu napriek tomu, že sa nachádza v centre mesta. V roku 1790 vyhorel aj hrad v Trenčíne a takisto viac ako sto rokov bol zrúcaninou. Požiare zdevastovali aj hrady Šariš, Plaveč a Čabraď. Posledný menovaný bol v roku 1812 údajne úmyselne podpálený vtedajším majiteľom.
.prečo úmyselne?
Majitelia hradu Koháriovci si okolo roku 1750 vybudovali moderný a pohodlný kaštieľ vo Svätom Antone. Hrad slúžiaci už len ako letné sídlo bol vzhľadom na svoju rozlohu a odľahlú polohu náročný na údržbu a stal sa, takpovediac, „nadbytočným majetkom“.
.za tureckých vpádov bolo vypaľovanie hradov bežnou metódou dobýjania územia...
Presne tak, z týchto príčin spustol hrad vo Fiľakove. Po dobytí v roku 1682 ho vojská tureckého sultána a Imricha Tököliho úmyselne zapálili, a tak ho zlikvidovali ako pevnosť. Dialo sa to nielen za tureckých vpádov. Počas revolúcie v roku 1849 bol vypálený hrad Budatín pri Žiline. Časť poškodených budov potom po tridsiatich rokoch pustnutia úplne zbúrali. Najmladším príkladom je vypálenie renesančného paláca hradu Sklabiňa v roku 1944 ustupujúcim nemeckým vojskom. Odvtedy takisto nebol obnovený. Ak sa tu v krátkom čase neobnoví strecha, tak sklabinskému palácu hrozí zánik.
.môže požiar zničiť okrem drevených častí hradu aj murivo a steny?
Isteže. Hrady sú postavené z kameňa rôznej tvrdosti a pôvodu. Napríklad mäkké sopečné horniny alebo pieskovec odolávajú ohňu oveľa horšie ako tvrdé materiály. Často sú stopy po požiaroch viditeľné na múroch aj niekoľko storočí. Preborenie horiacich drevených konštrukcií do interiéru stavby môže vážne poškodiť historické omietky.
Môj základný pocit je, že s ohľadom na rozsah požiaru sa to mohlo skončiť oveľa horšie. Vzhľadom na to, že zhoreli všetky strechy, som predpokladal oveľa väčšie poškodenie samotnej stavby aj zbierok. S výnimkou dvoch budov „prežili“ všetky stropy a klenby, ktoré vydržali a ochránili interiéry. Najväčšou a nenávratnou stratou sú historické krovy, ktoré zrejme pochádzali väčšinou z obdobia po požiari v roku 1817, spôsobenom bleskom.
.sú blesky častým dôvodom požiarov na hradoch?
Áno, zachované hrady majú dnes preto bleskozvody. Niekde, napríklad na Lietave, sa dokonca uvažuje o tom, že ich nainštalujú aj na zrúcaninu. Z Čachtíc je zdokumentovaný prípad, keď blesk vážne poškodil už opravenú hradnú vežu. Z historických záznamov vyplýva, že blesky spôsobili niekoľko požiarov hradov. Na Dobrej Vode v roku 1762 vinou zásahu bleskom vyhorel celý hrad. Vzápätí ho síce opravili, neskôr však bol opustený a tiež sa premenil na ruinu.
.boli na Krásnej Hôrke aj staršie krovy, ktoré odolali požiaru z roku 1817?
Pokiaľ som mal možnosť to konzultovať s kolegom, odborníkom na krovy, tak zrejme nie. Časť krovov bola opravovaná aj v 70. a 80. rokoch 20. storočia počas generálnej obnovy hradu.
.čo hovoríte na okolie hradu, mali by tam byť kríky a stromy?
Je pravda, že hradný kopec je do značnej miery zarastený náletovou vegetáciou, najmä od severu. Myslím si, že samotnej siluete hradu ani protipožiarnej ochrane či stabilite múrov to neprospieva. V budúcnosti by sa to malo riešiť. Uvedomujem si pritom, že odstraňovanie náletov je jedna z najnáročnejších činností pri obnove hradov. Kolega statik Vlado Kohút hovorí, že takáto vegetácia by v najbližšom okolí hradov rozhodne nemala byť.
.spomínate si na podobné požiare na hradoch?
Z vlastnej skúsenosti som nič také nezažil. Z histórie však vieme, že požiare podobného katastrofálneho rozsahu ukončili existenciu viacerých hradov, po nich sa niektoré zmenili na ruiny.
.ktoré?
Najprv poviem optimistickejší príklad. Oravský hrad postihol v roku 1800 podobný požiar ako teraz Krásnu Hôrku. Našťastie vtedajší správca František Ziči dal postupne obnoviť všetky strechy. Zachránil tak hrad, ktorý by sa bol zmenil na zrúcaninu.
.a iné naše hrady?
Na porovnanie môžeme uviesť Spišský hrad, ktorý vyhorel v roku 1780. Odvtedy je v ruinách. Do roku 1811 sa datuje požiar Bratislavského hradu, ktorý neopatrnosťou spôsobila tamojšia vojenská posádka. Po ňom nasledovalo 150 rokov premeny hradu na ruinu napriek tomu, že sa nachádza v centre mesta. V roku 1790 vyhorel aj hrad v Trenčíne a takisto viac ako sto rokov bol zrúcaninou. Požiare zdevastovali aj hrady Šariš, Plaveč a Čabraď. Posledný menovaný bol v roku 1812 údajne úmyselne podpálený vtedajším majiteľom.
.prečo úmyselne?
Majitelia hradu Koháriovci si okolo roku 1750 vybudovali moderný a pohodlný kaštieľ vo Svätom Antone. Hrad slúžiaci už len ako letné sídlo bol vzhľadom na svoju rozlohu a odľahlú polohu náročný na údržbu a stal sa, takpovediac, „nadbytočným majetkom“.
.za tureckých vpádov bolo vypaľovanie hradov bežnou metódou dobýjania územia...
Presne tak, z týchto príčin spustol hrad vo Fiľakove. Po dobytí v roku 1682 ho vojská tureckého sultána a Imricha Tököliho úmyselne zapálili, a tak ho zlikvidovali ako pevnosť. Dialo sa to nielen za tureckých vpádov. Počas revolúcie v roku 1849 bol vypálený hrad Budatín pri Žiline. Časť poškodených budov potom po tridsiatich rokoch pustnutia úplne zbúrali. Najmladším príkladom je vypálenie renesančného paláca hradu Sklabiňa v roku 1944 ustupujúcim nemeckým vojskom. Odvtedy takisto nebol obnovený. Ak sa tu v krátkom čase neobnoví strecha, tak sklabinskému palácu hrozí zánik.
.môže požiar zničiť okrem drevených častí hradu aj murivo a steny?
Isteže. Hrady sú postavené z kameňa rôznej tvrdosti a pôvodu. Napríklad mäkké sopečné horniny alebo pieskovec odolávajú ohňu oveľa horšie ako tvrdé materiály. Často sú stopy po požiaroch viditeľné na múroch aj niekoľko storočí. Preborenie horiacich drevených konštrukcií do interiéru stavby môže vážne poškodiť historické omietky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.