.tieto voľby priniesli dve dôležité veci – absolútny triumf Smeru a porážku Mikuláša Dzurindu a projektu SDKÚ. Najmä v 90. rokoch ste s Dzurindom zvádzali veľký súboj, pričom teraz dostala jeho strana menej hlasov ako KDH. Cítite zadosťučinenie?
Ani nie. KDH predbehlo SDKÚ vďaka tomu, že má svojich stabilných voličov a nebolo zasiahnuté Gorilou. Tých osem percent je však slabý výsledok, ktorý hovorí o tom, že KDH nevie osloviť širší okruh voličov než svojich skalných. KDH by preto malo rozšíriť okruh svojej angažovanosti v spoločenských otázkach.
.napríklad?
Slovenskí voliči vnímajú KDH ako stranu, ktorá má blízko ku kresťanstvu a cirkvám, osobitne katolíckej. To znamená, že to ani nemusí spomínať v kampani, pretože ľudia to vnímajú automaticky. KDH by sa malo sústrediť na iné témy, čo sa mu však nedarí...
...toto volebné obdobie sa pokúšalo otvárať aj ekonomické témy, dostavbu diaľnic, na bilbordoch boli slogany o práci.
Ján Figeľ bol dobrý minister, ktorý ide stavať diaľnice lacnejšie, čo je nepochybne úspech. Dnes však KDH neprichádza s veľkými témami, ako bola kedysi rovná daň.
.to je známy problém, KDH dlhodobo nemá relevantných ekonómov...
Kedysi malo ako ekonóma práve Dzurindu. Ale nejde len o ekonómov. KDH chýbajú ľudia, ktorí by dokázali verejnosť osloviť v rôznych segmentoch spoločenského záujmu. Politická strana, ktorá má ambíciu riadiť štát, musí dokázať, že tomu rozumie. To znamená, že ľudia z jej širšieho vedenia musia mať natoľko zaujímavé názory na fungovanie štátu, že mienkotvorné médiá ich budú pravidelne zverejňovať. Takýchto ľudí by malo byť vo vedení strany od päť do desať. A KDH ich nemá.
.je to preto, že ich aktívne nevyhľadáva, alebo sa v tomto prostredí vlastne ani nenachádzajú? KDH má okolo 20-tisíc členov.
Neviem. Možno to vyznie neskromne, ale keď som bol predsedom KDH, tak takých ľudí malo. Vtedy sme sa snažili, aby sa ľudia, ktorí mali určité predpoklady, mohli rozvíjať. Prostredníctvom sesterských strán som im vybavoval študijné pobyty v zahraničí – Dzurinda aj Mikloško boli v Anglicku, Palacka v New Yorku, Figeľ vo Washingtone a podobne.
.v tom čase bolo KDH známe aj určitou diskusnou kultúrou – pozývali ste si rôznych ľudí k rôznym problémom. Teraz nepočuť, že by sa niečo také v KDH dialo. Čím to je?
Keď som pred desiatimi rokmi odišiel z KDH, mal som zásadu, že nebudem v médiách kritizovať KDH. Teraz však nastal čas, aby som to zmenil, pretože to nekritizovanie k ničomu neviedlo. Občas chodím na porady KDH, pred troma rokmi som bol niekoľko mesiacov aj členom predsedníctva. Tie diskusie však mali nízku úroveň, takže potom som už ani do predsedníctva nekandidoval.
.o čom sa tam diskutovalo?
O bežných politických otázkách. Aj takéto debaty by sa však mali viesť na pozadí nejakých väčších historických, spoločenských a medzinárodných vedomostí a súvislostí.
.takže išlo len o také prvoplánové, povrchné debaty?
Asi tak. Podobné to bolo aj na iných grémiách KDH.
.keď sa stal pred vyše dvoma rokmi predsedom KDH Ján Figeľ, mnohí straníci si od neho sľubovali, že KDH bude v porovnaní s minulosťou menej provokovať v morálno-etických témach, pričom pôjde hore v popularite aj percentách. Napriek tomu má KDH stále obligátnych osem percent. Prečo nesplnil Figeľ očakávania?
Časť splnil, KDH menej provokuje. To, že strana má stále rovnaké percentá, má niekoľko príčin. Ukazuje sa, že ani úroveň diskusie v Bruseli, respektíve v Európskej komisii ako inštitúcii Únie, kde strávil Ján Figeľ päť rokov, nie je veľmi vysoká. (Smiech.) Okrem toho, KDH už samotnou existenciou aj svojou ideológiou kladie na ľudí určité požiadavky, na ich osobný život a podobne, hoci v skutočnosti na nich až tak netlačí. Bežní ľudia však radšej žijú ľahšie ako ťažšie.
.čo tým chcete povedať?
Poviem jednu perličku: keď som bol niekedy v roku 1992 v istom okrese na predstavovaní kandidátov do parlamentných volieb, kandidáti KDH mali tri a viac detí. V duchu som sa pousmial, hoci je dobré, že je to tak. V iných stranách to však takto nie je, takže ich potenciálni voliči necítia spomínaný tlak, ktorý ich možno v prípade KDH odstrašuje.
.takže KDH by malo zľaviť zo svojich nárokov a vydať sa povedzme cestou nemeckej CDÚ, kde sú už vo vedení strany aj rozvedení ľudia?
Nie. Je správne, že KDH je stelesnením klasickej rodiny. Napokon, aj spoločnosť v podstate akceptuje desať Božích prikázaní. KDH by sa malo držať svojich zásad, súčasne však akceptovať aj spomínané iné postoje ľudí. A, samozrejme, zdôrazňovať iné témy, ako je nezamestnanosť a snažiť sa zlepšovať štát ako celok. Tretím dôvodom, prečo nejde KDH hore, je fakt, že ani Jánovi Figeľovi sa nepodarilo zvýšiť úroveň diskusie vnútri strany. V KDH dnes nie je prostredie, ktoré by ľudí motivovalo až nútilo rásť, kým sa dostanú do nejakých funkcií v rámci strany.
.zrejme ste zaregistrovali najnovšiu debatu, kto získal v KDH viac krúžkov...
... áno, zaregistroval, je to trochu trápne. Teda nie trochu, ale dosť.
.je však už zrejmé, že v KDH sa črtá veľký spor medzi Jánom Figeľom a Danielom Lipšicom, ktorý zrejme vyvrcholí súbojom o predsednícky post v strane. Vy ste kedysi podporili Vladimíra Palka proti Pavlovi Hrušovskému. Koho podporíte teraz?
Nikoho. Už sa nemienim miešať do obsadzovania vedúcich funkcií v KDH.
.je to aj preto, že nemáte jasného favorita?
Áno, aj preto. Nebolo by však vhodné, aby som sa k tomu vyjadroval v médiách.
.potrebuje KDH zmenu?
Zatiaľ sa k tomu nebudem vyjadrovať.
.lipšic bol kedysi vašim podriadeným na ministerstve spravodlivosti.
Áno, bol som s ním spokojný.
.ako vnímate jeho ambíciu kandidovať za predsedu KDH?
Teraz sa snažíte obísť to, čo som pred chvíľou povedal, že sa nebudem vyjadrovať. (Smiech). Už dávnejšie som si však všimol, že Daniel Lipšic sa vyjadruje spôsobom, aby to vyhovalo najmä médiám. Vypuklo sa to prejavilo teraz pred voľbami.
.máte pocit, že je až priveľmi sólový hráč?
Aj tak sa to dá povedať.
.mal by teda prísť niekto tretí?
Neviem, nebudem sa k tomu vyjadrovať.
.po voľbách 2010 ste chceli Robertovi Ficovi sprostredkovať stretnutie s Jánom Figeľom, ktorý to však odmietol, takže vláda Smeru s KDH napokon nevznikla. Boli ste aj pred týmito voľbami v kontakte s Ficom?
Nie.
.prečo?
Pretože som dospel k záveru, že nie je správne, ak sa také veci riešia v kuloároch. To znamená, že svoj politický postoj treba presadzovať otvorene. Minulý rok na jeseň som teda zverejnil blog, že Slovensko potrebuje veľkú koalíciu – to znamená Smer a niekto sprava. Ján Figeľ vtedy povedal, že KDH pôjde s Ficom, len ak sa pridá aj iná pravicová strana, čo som považoval za nesprávne.
.dôvod?
Pretože KDH tým dalo inej strane možnosť, aby rozhodla o jeho osude. Hrubou chybou bolo aj to, keď podľahol Figeľ pred voľbami 2010 tlaku Ivety Radičovej, aby sa jasne dištancoval, že nepôjde so Smerom.
.v tom čase však vyšli najavo kauzy financovania Smeru, známy hlas podobný Ficovi. Figeľ s Lipšicom išli aj na Generálnu prokuratúru, kde podali na trestné oznámenie. Teda odmietnutie Smeru bolo logické.
A čo bolo z toho trestného oznámenia?
.to však nie je ich chyba. Za takýchto okolností bolo odmietnutie Smeru správne, alebo nie?
Nie. To, že podali trestné oznámenie, prosím. Nemali sa však od Smeru vopred verejne dištancovať – navyše pod tlakom političky SDKÚ, takže iná strana znovu rozhodla o postoji KDH.
.po voľbách v roku 1994 odmietlo KDH pod vaším vedením koalíciu s Mečiarom. Nie je pochopiteľné, že KDH v roku 2010 odmietlo vládu s Ficom?
Robert Fico nie je Vladimír Mečiar. Správa sa inak, je rozumnejší a menej arogantný.
.máte pravdu, ale obaja viedli konfrontačnú politiku voči opozícii, hoci každý v iných podmienkach.
Tie podmienky boli dosť odlišné. Mečiar útočil aj na prezidenta Kováča, prostredníctvom kauzy petičných hárkov sa snažil zlikvidovať DÚ a podobne.
.prečo si myslíte, že KDH by malo spolupracovať s ľavicou?
KDH je programovo – najmä v ekonomike, ale aj v iných oblastiach – bližšie k Smeru ako k SaS. Čo sa týka veľkej koalície Smeru s nejakou pravicovou stranou, pričom nemusí ísť len o KDH, bolo by to posilnenie slovenskej politiky ako celku. Doteraz totiž nebola žiadna strana – sprava ani zľava – schopná zostaviť pevnú vládu. Ľavica preto, že sama nemala dosť poslancov, takže išla s HZDS a SNS, ktoré neboli konštruktívne, pričom kompromitovali takúto vládu aj smerom do zahraničia. Pravica zase preto, že vždy boli v koalícii strany, ktoré mali veľké ideové rozdiely – najmä medzi KDH a nejakou liberálnou stranou. Okrem toho, v pravicovej vláde boli vždy určité problémy aj s maďarskou stranou. Stačí si spomenúť, ako chcela SMK vystúpiť z prvej Dzurindovej vlády pre Komárňanskú župu. Predstavte si, že po týchto voľbách by sa nedostal do parlamentu Most-Híd, ale SMK. Ako by sa s nimi uzatvárali dohody v niektorých otázkach?
.v parlamente je však Bugár, ktorého strana je v spolupráci so Slovákmi oveľa konštruktívnejšia ako SMK, takže koalícia pravice s maďarskou stranou by nemusela byť problém.
To je pravda, ale na druhej strane je tu SaS, ktorá chce manželstvá homosexuálov a legalizáciu marihuany. A postupne by to zrejme išlo ďalej, takže si myslím, že pre KDH by bola SaS oveľa horší partner ako Smer.
.ako 40-percentný Smer? Okrem toho, SaS sa predsa pri zostavovaní vlády v roku 2010 spomínanej liberálnej agendy rýchlo vzdala, ani ju nijako neotvárala. Inými slovami, toto nebol problém pravicovej vlády.
Bol to latentný problém.
.otázne je, či by bola takáto koalícia aj v záujme vášho KDH. V Česku napríklad koalícia s ČSSD oslabovala KDÚ, ktorá sa potom nedostala do parlamentu. Nehrozilo by to aj KDH?
Keby vláda širokej koalície s ľavicou posilnila Slovensko – a to hoci len na štyri roky – tak by to malo opodstatnenie, pričom si myslím, že aj voliči by to pochopili. Okrem toho, napríklad v Nemecku je koalícia malej FDP a veľkej CDU normálnou vecou. Ak chce navyše veľká strana do koalície menšieho partnera, tak za to musí aj niečo dať. To znamená, že menšia strana dostane viac ministerských kresiel ako zodpovedá počtu jej poslancov. Keďže si môže vybrať, dostane také rezorty, aby sa na nich mohla profilovať – v prípade FDP napríklad ministerstvo zahraničných vecí. Potom už viac záleží na tej malej strane, ako dokáže riadiť zverené rezorty a či jej taká koalícia prospeje, alebo nie.
.takže vy si myslíte, že súčasné KDH by malo na to, aby bolo dôstojným partnerom štvornásobne väčšieho Smeru?
Muselo by sa snažiť, aby malo. (Smiech).
.ján Figeľ hovoril pred týmito voľbami o vízii veľkého KDH, ktoré bude rovnocennou alternatívou silnému Smeru. Radoslav Procházka zase .týždňu povedal, že KDH by malo vyberať z iných pravicových strán hrozienka a postupne vytvoriť veľkú ľudovú stranu. Čo si o tom myslíte?
V každom prípade to bola dobrá propaganda pred voľbami. (Smiech.) Ale keby sa to podarilo, bola by to aj dobrá politika.
.robert Fico hovorí, že chce obsadiť viacero funkcií nezávislými odborníkmi, avizuje aj niekoľko prekvapivých mien. Ešte vám nič neponúkol?
Nie.
.ani ste spolu nehovorili?
Nie.
.keby vám ponúkol zaujímavú pozíciu – napríklad post šéfa ÚPN – uvažovali by ste?
Takéto veci sa neodkazujú cez médiá. Advokáciu by som nevymenil za funkciu šéfa ÚPN ani ministra spravodlivosti. A takto by som mohol pokračovať.
.fico je určite veľmi talentovaný politik, chýba mu však štátnický rozmer – akoby robil politiku najmä pre svoje publikum. Ako ho vnímate vy?
Až tak detailne som ho nesledoval, pretože je to ľavicový politik. Viac som sa sústredil na Mikuláša Dzurindu, čo je logické. Politika, dejiny a čas sú však kruté: ak robí politik len povrchnú politiku, môže vyhrať jedny aj druhé voľby, potom však príde pád. Pozrite sa, ako končí Vladimír Mečiar, ktorý bol dominantnou osobnosťou v 90. rokoch...
.a teraz ho vo voľbách predbehla aj Nora Mojsejová...
Vážne? (Smiech.)
.hrozí to aj Ficovi?
Nechcem robiť až takéto paralely. Ak však politik nezvládne aj nejaké hlbšie spoločenské zákonitosti, tak sa vystavuje takémuto riziku.
.ako podľa vás dejiny zhodnotia Mikuláša Dzurindu?
Ako schopného manažéra vlády.
.postaví sa ešte na nohy?
Možno ešte má šancu, ale najskôr o niekoľko rokov. Otázne je, či to tak dlho vydrží SDKÚ. Myslím, že v tejto strane bol Mikuláš Dzurinda najschopnejší politik. Pochybujem, že SDKÚ sa podarí nájsť zaňho náhradu.
.dzurindu už verejná mienka vyháňa z politiky minimálne päť rokov, on však stále bojoval, až úplne prepadol. Vy sám ste boli v politike – napriek klesajúcej podpore – viac ako desať rokov, takže tomu zrejme rozumiete.
Samozrejme, veď to nie je v politike nič zriedkavé. Veľa politikov bojuje až do poslednej chvíle, či dokonca za poslednú chvíľu. To sa v dejinách stáva.
.prečo sa SDKÚ ledva dostala do parlamentu?
Pred štyrmi či piatimi rokmi som povedal, že SDKÚ sa rozpadne, pretože nemá žiadny vnútorný tmel. Na začiatku pritiahol Dzurinda ľudí z KDH a liberálov. Nejaký čas to fungovalo, pretože ich spájala moc. Zdá sa, že momentálne ich už nič bližšie nespája, takže časom sa zrejme rozídu.
.v čom urobil Dzurinda chybu, že v SDKÚ bola tmelom, ktorý držal stranu pokope, najmä moc?
Jednou z možností je vlastenectvo. Keby ho SDKÚ budovala tak systematicky, ako napríklad Václav Klaus vo svojej ODS, možno by vydržala dlhšie.
.čo čaká najbližšie štyri roky slovenskú pravicu? Má na to, aby v ďalších voľbách porazila Fica?
Jej osud bude záležať hlavne od toho, aké ťažkosti bude mať Smer vo vláde. A tie môžu byť aj medzinárodné, keďže ekonomická kríza sa zrejme bude prehlbovať. Okrem toho, ak by začala napríklad vojna s Iránom, Smer bude potrebovať širšiu politickú podporu, teda bude nútený kooperovať aj s inými stranami. Čo sa týka samotnej opozície, tá je momentálne taká rozbitá, že ak chce byť o štyri roky vážnym konkurentom Smeru, musí sa lepšie zorganizovať. A to tak, že niektorá strana porastie, alebo sa všetci spoja.
.do jednej strany typu SDK?
To asi nie, skôr do nejakej koalície.
.čo ak vyrastie Matovič? Bol by to dobrý líder pravice?
Pokiaľ ide o Obyčajných ľudí, som dosť skeptický. Je populárne nadávať na politiku a politikov, respektíve ohlasovať zmenu. Politika je však objektívna zákonitosť riadenia štátu – v situácii, keď sa možno budú zhoršovať aj spomínané medzinárodné okolnosti, musí byť aj domáca politika tvrdšia a rozhodnejšia. A to ide proti tomu, čo hlása Matovič.
.aká bude jednofarebná vláda Smeru? Čo to urobí s krajinou?
Nič mimoriadne. Opakujem: riadenie štátu vyžaduje viac alebo menej rozhodnú vládu. Ak bude Smer rozhodnejší, bude to legitímne. Až vývoj v štáte, respektíve na medzinárodnej politickej scéne ukáže, či je to opodstatnené.
.skúste pomenovať pozitíva aj riziká vlády Smeru.
Za pozitívum považujem jej rozhodnosť a to, že nebude zamestnaná vnútornými diskusiami, hádkami a kompromismi, kým prijme nejaké rozhodnutie. Prínosom je aj to, že nebude závislá od ideológie mimovládnych organizácií. To znamená, že sa nebude rozhodovať podľa toho, aké názory budú tieto organizácie prezentovať v médiách. A predpokladám, že táto vláda bude robiť aj realistickejšiu politiku voči Rusku.
.a riziká?
V prvom rade korupcia.
.často sa spomínajú aj dobré vzťahy Smeru s Harabinom či blokovanie zmeny na prokuratúre.
Pokiaľ ide o Harabina, v tom až taký problém nevidím. Do konfliktu, ktorý nie som schopný vyriešiť v relatívne krátkom čase, sa radšej nepúšťam...
...ministerka Žitňanská ho predsa rieši – podaniami na Ústavný súd.
To sú len čiastkové aspekty. Myslím, že nezvolila správnu taktiku, keď sa pustila do konfliktu s Harabinom, ktorý nebola schopná riešiť.
.takže Smer by ho mal nechať tak a po skončení jeho funkčného obdobia vybrať dôstojnejšieho nástupcu?
Mal by nájsť inú taktiku a riešiť ten spor tak, aby pravidelne nezapĺňal titulky novín.
.fico vysiela signály, že bude iný. Nebudú mu však zväzovať ruky záväzky voči mecenášom strany? Prídu nové tendre, štátne zákazky...
To neviem, nevidím až tak dovnútra Smeru. Ale toto bude zrejme dosť významná okolnosť, ktorá bude vplývať aj na jeho vládu.
.zdá sa, že do niektorých funkcií sa vracajú tí istí ľudia (Kaliňák, Maďarič, Paška). Myslíte si, že môžu zmeniť svoje správanie?
Každá strana má istý, viac či menej obmedzený okruh ľudí, ktorí sú schopní zaujať vrcholné pozície v štáte. To, že idú do funkcií aj spomínaní ľudia, je preto prirodzené. Napokon, predtým sa v týchto pozíciách osvedčili.
.ficova vláda bude zrejme stáť pred dilemou, či sa vydať – spolu s Nemeckom – k čoraz hlbšej politickej únii, alebo sa správať autonómnejšie. Ako by sa mala rozhodnúť?
Pravica aj Fico išli doteraz s Nemeckom, čo netreba kritizovať. A to z dvoch dôvodov: nemala inú alternatívu, pričom nemecká cesta je momentálne najlepšia. My však máme aj skúsenosť z Československa, ktoré bolo kedysi menším variantom spojenej Európy. Česko bolo rozvinutejšie ako Slovensko – trvalo to desaťročia, čo nám nevyhovovalo, takže sme sa napokon oddelili, hoci sme išli na nižšiu úroveň. Je preto veľmi pravdepodobné, že takéto nálady sa na Slovensku rozšíria aj v budúcnosti, aj keď budeme v tej dokonalejšej časti eurozóny. Slovenská politika by si preto mala systematicky pripravovať plán B, ktorý sa nemusí uskutočniť, ale mal by byť.
.myslíte odchod z eurozóny?
Áno, v horizonte desiatich alebo dvadsiatich rokov aj prípadný odchod z eurozóny. Účasť v eurozóne totiž bude na nás klásť také požiadavky, ktoré nebudú zodpovedať našej národnej mentalite či kultúrnym tradíciám. Plán B zároveň znamená rozvíjať vzťahy so susedmi – s Českom, Poľskom, Rakúskom aj Maďarskom. A tam, kde sa dá, treba rozvíjať vzťahy aj so širším okruhom – to znamená Rusko, Ukrajina a Čína.
.pred niekoľkými dňami ste na Facebooku naznačili, že nevylučujete kandidatúru na prezidenta. Budete teda v roku 2014 kandidovať na post hlavy štátu?
Ešte som sa definitívne nerozhodol, ale uvažujem o tom.
.navrhne vás KDH?
Ak budem kandidovať, tak ako nezávislý kandidát – na základe podpisov občanov.
.budete sa uchádzať o podporu nejakej strany?
Samozrejme. Určite u KDH.
.aj u Smeru?
Čím viac strán, tým lepšie. Smer však oznámil, že príde s vlastným kandidátom.
.kedy sa definitívne rozhodnete, či budete kandidovať?
Do konca roka. Teraz boli voľby, takže nie je vhodná doba. Potom budú letné prázdniny. Na jeseň však bude teplo, teplo, teplo.
.na základe čoho sa rozhodnete?
Na základe toho, či nájdem nejakú spoločenskú odozvu na moje uvažovanie o tom, že by som kandidoval. Ján Čarnogurský/
Narodil sa 1. januára 1944 v Bratislave, vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. Pred rokom 1989 pôsobil ako advokát, patril k hlavným lídrom katolíckeho disentu na Slovensku. Vydával aj samizdat Bratislavské listy, krátko pred revolúciou ho zavreli pre rozvracanie republiky. Po zmene režimu sa stal podpredsedom federálnej vlády. V rokoch 1991 – 1992 bol slovenským premiérom, v prvej Dzurindovej vláde zastával post ministra spravodlivosti. V rokoch 1990 – 2000 bol predsedom KDH. Po odchode z politiky sa znovu živí ako advokát, zastupuje aj ľudí, ktorí sú evidovaní ako agenti ŠtB. Je ženatý, má štyri deti, žije v Bratislave.
Ani nie. KDH predbehlo SDKÚ vďaka tomu, že má svojich stabilných voličov a nebolo zasiahnuté Gorilou. Tých osem percent je však slabý výsledok, ktorý hovorí o tom, že KDH nevie osloviť širší okruh voličov než svojich skalných. KDH by preto malo rozšíriť okruh svojej angažovanosti v spoločenských otázkach.
.napríklad?
Slovenskí voliči vnímajú KDH ako stranu, ktorá má blízko ku kresťanstvu a cirkvám, osobitne katolíckej. To znamená, že to ani nemusí spomínať v kampani, pretože ľudia to vnímajú automaticky. KDH by sa malo sústrediť na iné témy, čo sa mu však nedarí...
...toto volebné obdobie sa pokúšalo otvárať aj ekonomické témy, dostavbu diaľnic, na bilbordoch boli slogany o práci.
Ján Figeľ bol dobrý minister, ktorý ide stavať diaľnice lacnejšie, čo je nepochybne úspech. Dnes však KDH neprichádza s veľkými témami, ako bola kedysi rovná daň.
.to je známy problém, KDH dlhodobo nemá relevantných ekonómov...
Kedysi malo ako ekonóma práve Dzurindu. Ale nejde len o ekonómov. KDH chýbajú ľudia, ktorí by dokázali verejnosť osloviť v rôznych segmentoch spoločenského záujmu. Politická strana, ktorá má ambíciu riadiť štát, musí dokázať, že tomu rozumie. To znamená, že ľudia z jej širšieho vedenia musia mať natoľko zaujímavé názory na fungovanie štátu, že mienkotvorné médiá ich budú pravidelne zverejňovať. Takýchto ľudí by malo byť vo vedení strany od päť do desať. A KDH ich nemá.
.je to preto, že ich aktívne nevyhľadáva, alebo sa v tomto prostredí vlastne ani nenachádzajú? KDH má okolo 20-tisíc členov.
Neviem. Možno to vyznie neskromne, ale keď som bol predsedom KDH, tak takých ľudí malo. Vtedy sme sa snažili, aby sa ľudia, ktorí mali určité predpoklady, mohli rozvíjať. Prostredníctvom sesterských strán som im vybavoval študijné pobyty v zahraničí – Dzurinda aj Mikloško boli v Anglicku, Palacka v New Yorku, Figeľ vo Washingtone a podobne.
.v tom čase bolo KDH známe aj určitou diskusnou kultúrou – pozývali ste si rôznych ľudí k rôznym problémom. Teraz nepočuť, že by sa niečo také v KDH dialo. Čím to je?
Keď som pred desiatimi rokmi odišiel z KDH, mal som zásadu, že nebudem v médiách kritizovať KDH. Teraz však nastal čas, aby som to zmenil, pretože to nekritizovanie k ničomu neviedlo. Občas chodím na porady KDH, pred troma rokmi som bol niekoľko mesiacov aj členom predsedníctva. Tie diskusie však mali nízku úroveň, takže potom som už ani do predsedníctva nekandidoval.
.o čom sa tam diskutovalo?
O bežných politických otázkách. Aj takéto debaty by sa však mali viesť na pozadí nejakých väčších historických, spoločenských a medzinárodných vedomostí a súvislostí.
.takže išlo len o také prvoplánové, povrchné debaty?
Asi tak. Podobné to bolo aj na iných grémiách KDH.
.keď sa stal pred vyše dvoma rokmi predsedom KDH Ján Figeľ, mnohí straníci si od neho sľubovali, že KDH bude v porovnaní s minulosťou menej provokovať v morálno-etických témach, pričom pôjde hore v popularite aj percentách. Napriek tomu má KDH stále obligátnych osem percent. Prečo nesplnil Figeľ očakávania?
Časť splnil, KDH menej provokuje. To, že strana má stále rovnaké percentá, má niekoľko príčin. Ukazuje sa, že ani úroveň diskusie v Bruseli, respektíve v Európskej komisii ako inštitúcii Únie, kde strávil Ján Figeľ päť rokov, nie je veľmi vysoká. (Smiech.) Okrem toho, KDH už samotnou existenciou aj svojou ideológiou kladie na ľudí určité požiadavky, na ich osobný život a podobne, hoci v skutočnosti na nich až tak netlačí. Bežní ľudia však radšej žijú ľahšie ako ťažšie.
.čo tým chcete povedať?
Poviem jednu perličku: keď som bol niekedy v roku 1992 v istom okrese na predstavovaní kandidátov do parlamentných volieb, kandidáti KDH mali tri a viac detí. V duchu som sa pousmial, hoci je dobré, že je to tak. V iných stranách to však takto nie je, takže ich potenciálni voliči necítia spomínaný tlak, ktorý ich možno v prípade KDH odstrašuje.
.takže KDH by malo zľaviť zo svojich nárokov a vydať sa povedzme cestou nemeckej CDÚ, kde sú už vo vedení strany aj rozvedení ľudia?
Nie. Je správne, že KDH je stelesnením klasickej rodiny. Napokon, aj spoločnosť v podstate akceptuje desať Božích prikázaní. KDH by sa malo držať svojich zásad, súčasne však akceptovať aj spomínané iné postoje ľudí. A, samozrejme, zdôrazňovať iné témy, ako je nezamestnanosť a snažiť sa zlepšovať štát ako celok. Tretím dôvodom, prečo nejde KDH hore, je fakt, že ani Jánovi Figeľovi sa nepodarilo zvýšiť úroveň diskusie vnútri strany. V KDH dnes nie je prostredie, ktoré by ľudí motivovalo až nútilo rásť, kým sa dostanú do nejakých funkcií v rámci strany.
.zrejme ste zaregistrovali najnovšiu debatu, kto získal v KDH viac krúžkov...
... áno, zaregistroval, je to trochu trápne. Teda nie trochu, ale dosť.
.je však už zrejmé, že v KDH sa črtá veľký spor medzi Jánom Figeľom a Danielom Lipšicom, ktorý zrejme vyvrcholí súbojom o predsednícky post v strane. Vy ste kedysi podporili Vladimíra Palka proti Pavlovi Hrušovskému. Koho podporíte teraz?
Nikoho. Už sa nemienim miešať do obsadzovania vedúcich funkcií v KDH.
.je to aj preto, že nemáte jasného favorita?
Áno, aj preto. Nebolo by však vhodné, aby som sa k tomu vyjadroval v médiách.
.potrebuje KDH zmenu?
Zatiaľ sa k tomu nebudem vyjadrovať.
.lipšic bol kedysi vašim podriadeným na ministerstve spravodlivosti.
Áno, bol som s ním spokojný.
.ako vnímate jeho ambíciu kandidovať za predsedu KDH?
Teraz sa snažíte obísť to, čo som pred chvíľou povedal, že sa nebudem vyjadrovať. (Smiech). Už dávnejšie som si však všimol, že Daniel Lipšic sa vyjadruje spôsobom, aby to vyhovalo najmä médiám. Vypuklo sa to prejavilo teraz pred voľbami.
.máte pocit, že je až priveľmi sólový hráč?
Aj tak sa to dá povedať.
.mal by teda prísť niekto tretí?
Neviem, nebudem sa k tomu vyjadrovať.
.po voľbách 2010 ste chceli Robertovi Ficovi sprostredkovať stretnutie s Jánom Figeľom, ktorý to však odmietol, takže vláda Smeru s KDH napokon nevznikla. Boli ste aj pred týmito voľbami v kontakte s Ficom?
Nie.
.prečo?
Pretože som dospel k záveru, že nie je správne, ak sa také veci riešia v kuloároch. To znamená, že svoj politický postoj treba presadzovať otvorene. Minulý rok na jeseň som teda zverejnil blog, že Slovensko potrebuje veľkú koalíciu – to znamená Smer a niekto sprava. Ján Figeľ vtedy povedal, že KDH pôjde s Ficom, len ak sa pridá aj iná pravicová strana, čo som považoval za nesprávne.
.dôvod?
Pretože KDH tým dalo inej strane možnosť, aby rozhodla o jeho osude. Hrubou chybou bolo aj to, keď podľahol Figeľ pred voľbami 2010 tlaku Ivety Radičovej, aby sa jasne dištancoval, že nepôjde so Smerom.
.v tom čase však vyšli najavo kauzy financovania Smeru, známy hlas podobný Ficovi. Figeľ s Lipšicom išli aj na Generálnu prokuratúru, kde podali na trestné oznámenie. Teda odmietnutie Smeru bolo logické.
A čo bolo z toho trestného oznámenia?
.to však nie je ich chyba. Za takýchto okolností bolo odmietnutie Smeru správne, alebo nie?
Nie. To, že podali trestné oznámenie, prosím. Nemali sa však od Smeru vopred verejne dištancovať – navyše pod tlakom političky SDKÚ, takže iná strana znovu rozhodla o postoji KDH.
.po voľbách v roku 1994 odmietlo KDH pod vaším vedením koalíciu s Mečiarom. Nie je pochopiteľné, že KDH v roku 2010 odmietlo vládu s Ficom?
Robert Fico nie je Vladimír Mečiar. Správa sa inak, je rozumnejší a menej arogantný.
.máte pravdu, ale obaja viedli konfrontačnú politiku voči opozícii, hoci každý v iných podmienkach.
Tie podmienky boli dosť odlišné. Mečiar útočil aj na prezidenta Kováča, prostredníctvom kauzy petičných hárkov sa snažil zlikvidovať DÚ a podobne.
.prečo si myslíte, že KDH by malo spolupracovať s ľavicou?
KDH je programovo – najmä v ekonomike, ale aj v iných oblastiach – bližšie k Smeru ako k SaS. Čo sa týka veľkej koalície Smeru s nejakou pravicovou stranou, pričom nemusí ísť len o KDH, bolo by to posilnenie slovenskej politiky ako celku. Doteraz totiž nebola žiadna strana – sprava ani zľava – schopná zostaviť pevnú vládu. Ľavica preto, že sama nemala dosť poslancov, takže išla s HZDS a SNS, ktoré neboli konštruktívne, pričom kompromitovali takúto vládu aj smerom do zahraničia. Pravica zase preto, že vždy boli v koalícii strany, ktoré mali veľké ideové rozdiely – najmä medzi KDH a nejakou liberálnou stranou. Okrem toho, v pravicovej vláde boli vždy určité problémy aj s maďarskou stranou. Stačí si spomenúť, ako chcela SMK vystúpiť z prvej Dzurindovej vlády pre Komárňanskú župu. Predstavte si, že po týchto voľbách by sa nedostal do parlamentu Most-Híd, ale SMK. Ako by sa s nimi uzatvárali dohody v niektorých otázkach?
.v parlamente je však Bugár, ktorého strana je v spolupráci so Slovákmi oveľa konštruktívnejšia ako SMK, takže koalícia pravice s maďarskou stranou by nemusela byť problém.
To je pravda, ale na druhej strane je tu SaS, ktorá chce manželstvá homosexuálov a legalizáciu marihuany. A postupne by to zrejme išlo ďalej, takže si myslím, že pre KDH by bola SaS oveľa horší partner ako Smer.
.ako 40-percentný Smer? Okrem toho, SaS sa predsa pri zostavovaní vlády v roku 2010 spomínanej liberálnej agendy rýchlo vzdala, ani ju nijako neotvárala. Inými slovami, toto nebol problém pravicovej vlády.
Bol to latentný problém.
.otázne je, či by bola takáto koalícia aj v záujme vášho KDH. V Česku napríklad koalícia s ČSSD oslabovala KDÚ, ktorá sa potom nedostala do parlamentu. Nehrozilo by to aj KDH?
Keby vláda širokej koalície s ľavicou posilnila Slovensko – a to hoci len na štyri roky – tak by to malo opodstatnenie, pričom si myslím, že aj voliči by to pochopili. Okrem toho, napríklad v Nemecku je koalícia malej FDP a veľkej CDU normálnou vecou. Ak chce navyše veľká strana do koalície menšieho partnera, tak za to musí aj niečo dať. To znamená, že menšia strana dostane viac ministerských kresiel ako zodpovedá počtu jej poslancov. Keďže si môže vybrať, dostane také rezorty, aby sa na nich mohla profilovať – v prípade FDP napríklad ministerstvo zahraničných vecí. Potom už viac záleží na tej malej strane, ako dokáže riadiť zverené rezorty a či jej taká koalícia prospeje, alebo nie.
.takže vy si myslíte, že súčasné KDH by malo na to, aby bolo dôstojným partnerom štvornásobne väčšieho Smeru?
Muselo by sa snažiť, aby malo. (Smiech).
.ján Figeľ hovoril pred týmito voľbami o vízii veľkého KDH, ktoré bude rovnocennou alternatívou silnému Smeru. Radoslav Procházka zase .týždňu povedal, že KDH by malo vyberať z iných pravicových strán hrozienka a postupne vytvoriť veľkú ľudovú stranu. Čo si o tom myslíte?
V každom prípade to bola dobrá propaganda pred voľbami. (Smiech.) Ale keby sa to podarilo, bola by to aj dobrá politika.
.robert Fico hovorí, že chce obsadiť viacero funkcií nezávislými odborníkmi, avizuje aj niekoľko prekvapivých mien. Ešte vám nič neponúkol?
Nie.
.ani ste spolu nehovorili?
Nie.
.keby vám ponúkol zaujímavú pozíciu – napríklad post šéfa ÚPN – uvažovali by ste?
Takéto veci sa neodkazujú cez médiá. Advokáciu by som nevymenil za funkciu šéfa ÚPN ani ministra spravodlivosti. A takto by som mohol pokračovať.
.fico je určite veľmi talentovaný politik, chýba mu však štátnický rozmer – akoby robil politiku najmä pre svoje publikum. Ako ho vnímate vy?
Až tak detailne som ho nesledoval, pretože je to ľavicový politik. Viac som sa sústredil na Mikuláša Dzurindu, čo je logické. Politika, dejiny a čas sú však kruté: ak robí politik len povrchnú politiku, môže vyhrať jedny aj druhé voľby, potom však príde pád. Pozrite sa, ako končí Vladimír Mečiar, ktorý bol dominantnou osobnosťou v 90. rokoch...
.a teraz ho vo voľbách predbehla aj Nora Mojsejová...
Vážne? (Smiech.)
.hrozí to aj Ficovi?
Nechcem robiť až takéto paralely. Ak však politik nezvládne aj nejaké hlbšie spoločenské zákonitosti, tak sa vystavuje takémuto riziku.
.ako podľa vás dejiny zhodnotia Mikuláša Dzurindu?
Ako schopného manažéra vlády.
.postaví sa ešte na nohy?
Možno ešte má šancu, ale najskôr o niekoľko rokov. Otázne je, či to tak dlho vydrží SDKÚ. Myslím, že v tejto strane bol Mikuláš Dzurinda najschopnejší politik. Pochybujem, že SDKÚ sa podarí nájsť zaňho náhradu.
.dzurindu už verejná mienka vyháňa z politiky minimálne päť rokov, on však stále bojoval, až úplne prepadol. Vy sám ste boli v politike – napriek klesajúcej podpore – viac ako desať rokov, takže tomu zrejme rozumiete.
Samozrejme, veď to nie je v politike nič zriedkavé. Veľa politikov bojuje až do poslednej chvíle, či dokonca za poslednú chvíľu. To sa v dejinách stáva.
.prečo sa SDKÚ ledva dostala do parlamentu?
Pred štyrmi či piatimi rokmi som povedal, že SDKÚ sa rozpadne, pretože nemá žiadny vnútorný tmel. Na začiatku pritiahol Dzurinda ľudí z KDH a liberálov. Nejaký čas to fungovalo, pretože ich spájala moc. Zdá sa, že momentálne ich už nič bližšie nespája, takže časom sa zrejme rozídu.
.v čom urobil Dzurinda chybu, že v SDKÚ bola tmelom, ktorý držal stranu pokope, najmä moc?
Jednou z možností je vlastenectvo. Keby ho SDKÚ budovala tak systematicky, ako napríklad Václav Klaus vo svojej ODS, možno by vydržala dlhšie.
.čo čaká najbližšie štyri roky slovenskú pravicu? Má na to, aby v ďalších voľbách porazila Fica?
Jej osud bude záležať hlavne od toho, aké ťažkosti bude mať Smer vo vláde. A tie môžu byť aj medzinárodné, keďže ekonomická kríza sa zrejme bude prehlbovať. Okrem toho, ak by začala napríklad vojna s Iránom, Smer bude potrebovať širšiu politickú podporu, teda bude nútený kooperovať aj s inými stranami. Čo sa týka samotnej opozície, tá je momentálne taká rozbitá, že ak chce byť o štyri roky vážnym konkurentom Smeru, musí sa lepšie zorganizovať. A to tak, že niektorá strana porastie, alebo sa všetci spoja.
.do jednej strany typu SDK?
To asi nie, skôr do nejakej koalície.
.čo ak vyrastie Matovič? Bol by to dobrý líder pravice?
Pokiaľ ide o Obyčajných ľudí, som dosť skeptický. Je populárne nadávať na politiku a politikov, respektíve ohlasovať zmenu. Politika je však objektívna zákonitosť riadenia štátu – v situácii, keď sa možno budú zhoršovať aj spomínané medzinárodné okolnosti, musí byť aj domáca politika tvrdšia a rozhodnejšia. A to ide proti tomu, čo hlása Matovič.
.aká bude jednofarebná vláda Smeru? Čo to urobí s krajinou?
Nič mimoriadne. Opakujem: riadenie štátu vyžaduje viac alebo menej rozhodnú vládu. Ak bude Smer rozhodnejší, bude to legitímne. Až vývoj v štáte, respektíve na medzinárodnej politickej scéne ukáže, či je to opodstatnené.
.skúste pomenovať pozitíva aj riziká vlády Smeru.
Za pozitívum považujem jej rozhodnosť a to, že nebude zamestnaná vnútornými diskusiami, hádkami a kompromismi, kým prijme nejaké rozhodnutie. Prínosom je aj to, že nebude závislá od ideológie mimovládnych organizácií. To znamená, že sa nebude rozhodovať podľa toho, aké názory budú tieto organizácie prezentovať v médiách. A predpokladám, že táto vláda bude robiť aj realistickejšiu politiku voči Rusku.
.a riziká?
V prvom rade korupcia.
.často sa spomínajú aj dobré vzťahy Smeru s Harabinom či blokovanie zmeny na prokuratúre.
Pokiaľ ide o Harabina, v tom až taký problém nevidím. Do konfliktu, ktorý nie som schopný vyriešiť v relatívne krátkom čase, sa radšej nepúšťam...
...ministerka Žitňanská ho predsa rieši – podaniami na Ústavný súd.
To sú len čiastkové aspekty. Myslím, že nezvolila správnu taktiku, keď sa pustila do konfliktu s Harabinom, ktorý nebola schopná riešiť.
.takže Smer by ho mal nechať tak a po skončení jeho funkčného obdobia vybrať dôstojnejšieho nástupcu?
Mal by nájsť inú taktiku a riešiť ten spor tak, aby pravidelne nezapĺňal titulky novín.
.fico vysiela signály, že bude iný. Nebudú mu však zväzovať ruky záväzky voči mecenášom strany? Prídu nové tendre, štátne zákazky...
To neviem, nevidím až tak dovnútra Smeru. Ale toto bude zrejme dosť významná okolnosť, ktorá bude vplývať aj na jeho vládu.
.zdá sa, že do niektorých funkcií sa vracajú tí istí ľudia (Kaliňák, Maďarič, Paška). Myslíte si, že môžu zmeniť svoje správanie?
Každá strana má istý, viac či menej obmedzený okruh ľudí, ktorí sú schopní zaujať vrcholné pozície v štáte. To, že idú do funkcií aj spomínaní ľudia, je preto prirodzené. Napokon, predtým sa v týchto pozíciách osvedčili.
.ficova vláda bude zrejme stáť pred dilemou, či sa vydať – spolu s Nemeckom – k čoraz hlbšej politickej únii, alebo sa správať autonómnejšie. Ako by sa mala rozhodnúť?
Pravica aj Fico išli doteraz s Nemeckom, čo netreba kritizovať. A to z dvoch dôvodov: nemala inú alternatívu, pričom nemecká cesta je momentálne najlepšia. My však máme aj skúsenosť z Československa, ktoré bolo kedysi menším variantom spojenej Európy. Česko bolo rozvinutejšie ako Slovensko – trvalo to desaťročia, čo nám nevyhovovalo, takže sme sa napokon oddelili, hoci sme išli na nižšiu úroveň. Je preto veľmi pravdepodobné, že takéto nálady sa na Slovensku rozšíria aj v budúcnosti, aj keď budeme v tej dokonalejšej časti eurozóny. Slovenská politika by si preto mala systematicky pripravovať plán B, ktorý sa nemusí uskutočniť, ale mal by byť.
.myslíte odchod z eurozóny?
Áno, v horizonte desiatich alebo dvadsiatich rokov aj prípadný odchod z eurozóny. Účasť v eurozóne totiž bude na nás klásť také požiadavky, ktoré nebudú zodpovedať našej národnej mentalite či kultúrnym tradíciám. Plán B zároveň znamená rozvíjať vzťahy so susedmi – s Českom, Poľskom, Rakúskom aj Maďarskom. A tam, kde sa dá, treba rozvíjať vzťahy aj so širším okruhom – to znamená Rusko, Ukrajina a Čína.
.pred niekoľkými dňami ste na Facebooku naznačili, že nevylučujete kandidatúru na prezidenta. Budete teda v roku 2014 kandidovať na post hlavy štátu?
Ešte som sa definitívne nerozhodol, ale uvažujem o tom.
.navrhne vás KDH?
Ak budem kandidovať, tak ako nezávislý kandidát – na základe podpisov občanov.
.budete sa uchádzať o podporu nejakej strany?
Samozrejme. Určite u KDH.
.aj u Smeru?
Čím viac strán, tým lepšie. Smer však oznámil, že príde s vlastným kandidátom.
.kedy sa definitívne rozhodnete, či budete kandidovať?
Do konca roka. Teraz boli voľby, takže nie je vhodná doba. Potom budú letné prázdniny. Na jeseň však bude teplo, teplo, teplo.
.na základe čoho sa rozhodnete?
Na základe toho, či nájdem nejakú spoločenskú odozvu na moje uvažovanie o tom, že by som kandidoval. Ján Čarnogurský/
Narodil sa 1. januára 1944 v Bratislave, vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. Pred rokom 1989 pôsobil ako advokát, patril k hlavným lídrom katolíckeho disentu na Slovensku. Vydával aj samizdat Bratislavské listy, krátko pred revolúciou ho zavreli pre rozvracanie republiky. Po zmene režimu sa stal podpredsedom federálnej vlády. V rokoch 1991 – 1992 bol slovenským premiérom, v prvej Dzurindovej vláde zastával post ministra spravodlivosti. V rokoch 1990 – 2000 bol predsedom KDH. Po odchode z politiky sa znovu živí ako advokát, zastupuje aj ľudí, ktorí sú evidovaní ako agenti ŠtB. Je ženatý, má štyri deti, žije v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.