Dajme Smeru šancu

.nový postoj Smeru treba oceniť, nech sú za tým akékoľvek motívy. Je dobré, že v krajine vládne po mesiacoch normálna atmosféra a novinári nestoja na barikádach. Robert Fico dostal od voličov mimoriadne silný mandát a terajším správaním si pýta od novinárov aj kritických elít, novú šancu. Nebuďme naivní, v prípade Fica nesledujeme obrátenie Šavla na Pavla. Ak máme ostať pri obrazoch, Robert Fico sa nechce správať ako škorpión zo známej bájky, ktorý nedôverčivú žabu prehovára, nech ho prenesie cez rieku a sľubuje jej, že ju neuštipne, lebo inak by sa obaja utopili. Keď ju napokon v strede rieky uštipne, povie jej, že inak nemohol, lebo takú má už raz povahu – a obaja zamieria ku dnu.  

.prečo je Fico vymenený
Lenže povaha Roberta Fica je trochu iná. Je omnoho racionálnejší než pomstychtivý Vladimír Mečiar. A chce byť iný než než Viktor Orbán. Fico bol vždy skôr politikom-chameleónom, ktorý má síce ľavicové presvedčenie, ale mení farbu podľa prostredia. Keď v roku 1999 zakladal Smer, stavil na tretiu cestu, vtedy módnu ideológiu bez ideológie, pretože tu zacítil budúcnosť. Úspech sa však nedostavil, a tak v čase Dzurindových ťažkých reforiem vytasil radikálnu sociálnu rétoriku, na ktorú ihneď počúvla tretina voličov. Neskôr k tomu primiešal národnú rétoriku a jeho Smer-SD, celkom netypicky pre sociálno-demokratické strany, vďaka pestovanému vzťahu k cirkvi dobyl aj katolícke regióny. Týmto posunom však v spoločnej vláde s HZDS a SNS zničil svojich koaličných partnerov. Navyše Robert Fico po prehratých voľbách v roku 2010 zistil, že jeho agresívna politika – proti opozícii, médiám, Maďarom, DSS-kám – je kontraproduktívna. Mal viac voličov, ale zmobilizovala sa proti nemu polovica krajiny. Ocitol sa tak v Mečiarovej koži. V Smere vtedy definitívne pochopili, že ak sa také Figeľovo KDH radšej spriahne s marihuanovou a antibruselskou SaS, urobili niečo zle.   
U Roberta Fica preto už po voľbách 2010 prijali novú, chladnokrvnú stratégiu: v rámci politickej konfrontácie sa vzdali agresívnych útokov, celkom prestali hrať s protimaďarskou kartou, hoci mali na to vďaka Orbánovi viac príležitostí než predtým a pri pohľade na to, ako sa pravica medzi sebou deštruuje, už ani nepotrebovali útočiť. V Smere si však uvedomujú, že ich ohromujúci volebný zisk je unikátom, ktorý sa sotva zopakuje. Nabudúce budú potrebovať koaličného partnera z pravého spektra, ktorý uprednostní radšej Smer než ďalšiu komplikovanú koalíciu. Takisto si v strane uvedomujú, že v dramatických časoch, keď budú musieť masívne šetriť a dvíhať viaceré dane, potrebujú čo najviac pokoja, a nie opozičných demonštrantov v uliciach. Aspoň takto rozmýšľajú v týchto dňoch ľudia Smeru aj v diskrétnych rozhovoroch s novinármi. Otázne je, či im umiernené nastavenie vydrží. Určite ho však teraz nepredstierajú.

.druhá šanca
Pre posúdenie druhej Ficovej éry však nebude kľúčová frekvencia úsmevov na tvári premiéra a jeho ministrov. Robert Fico sa dosiaľ do malých slovenských dejín zapísal ako veľký politický talent, ktorý dokonale rozumie potrebám svojich voličov a dáva im ustavične najavo, že si ich veľmi váži. Ale politik sa stáva štátnikom vtedy, ak dokáže nad potreby svojich voličov nadriadiť záujmy krajiny. A pre svoje presvedčenie o tom, čo je možno nepopulárne, ale správne, získava aj voličov. Fico už predtým sklamal na celej čiare. Teraz ho budú k takejto politike nútiť vonkajšie okolnosti. No veľkú cestu musí vykonať on sám. Má na to isté predpoklady, keďže žiadny politik nepožíva takú dôveru verejnosti ako on. Hoci už raz tak veľmi sklamal, teraz mu musíme dať druhú šancu. Napriek skúsenostiam a všetkej skepse.