Uvedené fakty sa lepšie čítajú Slovákom, ktorí sa obávajú nacionalizmu SMK, a ktorí si súčasne želajú, aby bol dosiaľ dominantný Híd čoraz viac aj Mostom.
A skutočne sa tak aj deje: kým v roku 2010 volilo Bugárov projekt, podľa pomerne presných dát z exit pollu, ktoré zozbieral Focus, iba 20 percent Slovákov, tentoraz tvoria Slováci až 40 percent voličov Most-Hídu. Pre Bugára je však menej povzbudivé, že stráca medzi svojimi Maďarmi. Podľa Focusu volilo Híd predminulú sobotu 37 percent voličov maďarskej národnosti, kým SMK získala spomedzi nich až 45 percent.
Bugárovi sa síce naďalej darí medzi asimilovanejšími Maďarmi, ktorí žijú vo väčšinovo slovenskom prostredí. Napríklad v bratislavských Podunajských Biskupiciach, kde kedysi jednotná SMK dosahovala 18-percentné zisky, prebral takmer všetkých jej voličov Bugár a SMK tu má iba 2 percentá. Podobný vzorec sa opakuje medzi Maďarmi v Košiciach, ale aj v Leviciach, Lučenci či v Nových Zámkoch, kde tvoria Maďari významnú menšinu.
Maďari však volia inak v mestách, kde dominujú. V Dunajskej Strede ešte v roku 2010 pomerne jasne zíťazil Most-Híd (mal 48 percent, SMK 34). Teraz si však SMK výrazne polepšila a vzájomný pomer de facto vyrovnala. Veľký obrat sa Berényimu podaril v Komárne, teda kultúrnom centre našich Maďarov. V roku 2010 tu pomerne jasne zvíťazil Most (34,5, SMK získala 27,8 percent), lenže tentoraz sa to zrkadlovo obrátilo (34,8 pre SMK, 27 pre Most). Mimoparlamentná SMK si teda zrejme i vďaka propagande budapeštianskych médií zachovala priazeň Maďarov a na niektorých miestach aj percentuálne získala. Napriek tomu jej to na celkovom výsledku nepridalo, pretože naši Maďari mali aj v týchto voľbách nižšiu volebnú účasť než Slováci. SMK jednoducho nestačí len poraziť Bugára medzi Maďarmi, ona musí zmobilizovať juh na podstatne väčšiu volebnú účasť, čo sa javí v normálnych časoch ako nepravdepodobné. Pre spokojného Bugára je tu skôr varovanie: tentoraz ho pred výraznejším prepadom zachránili Slováci, ktorých sklamali Dzurinda a Sulík. Pokiaľ si však Béla neudrží Slovákov a nezastaví odlev Maďarov, o štyri roky si podá ruku s Józsefom.
A skutočne sa tak aj deje: kým v roku 2010 volilo Bugárov projekt, podľa pomerne presných dát z exit pollu, ktoré zozbieral Focus, iba 20 percent Slovákov, tentoraz tvoria Slováci až 40 percent voličov Most-Hídu. Pre Bugára je však menej povzbudivé, že stráca medzi svojimi Maďarmi. Podľa Focusu volilo Híd predminulú sobotu 37 percent voličov maďarskej národnosti, kým SMK získala spomedzi nich až 45 percent.
Bugárovi sa síce naďalej darí medzi asimilovanejšími Maďarmi, ktorí žijú vo väčšinovo slovenskom prostredí. Napríklad v bratislavských Podunajských Biskupiciach, kde kedysi jednotná SMK dosahovala 18-percentné zisky, prebral takmer všetkých jej voličov Bugár a SMK tu má iba 2 percentá. Podobný vzorec sa opakuje medzi Maďarmi v Košiciach, ale aj v Leviciach, Lučenci či v Nových Zámkoch, kde tvoria Maďari významnú menšinu.
Maďari však volia inak v mestách, kde dominujú. V Dunajskej Strede ešte v roku 2010 pomerne jasne zíťazil Most-Híd (mal 48 percent, SMK 34). Teraz si však SMK výrazne polepšila a vzájomný pomer de facto vyrovnala. Veľký obrat sa Berényimu podaril v Komárne, teda kultúrnom centre našich Maďarov. V roku 2010 tu pomerne jasne zvíťazil Most (34,5, SMK získala 27,8 percent), lenže tentoraz sa to zrkadlovo obrátilo (34,8 pre SMK, 27 pre Most). Mimoparlamentná SMK si teda zrejme i vďaka propagande budapeštianskych médií zachovala priazeň Maďarov a na niektorých miestach aj percentuálne získala. Napriek tomu jej to na celkovom výsledku nepridalo, pretože naši Maďari mali aj v týchto voľbách nižšiu volebnú účasť než Slováci. SMK jednoducho nestačí len poraziť Bugára medzi Maďarmi, ona musí zmobilizovať juh na podstatne väčšiu volebnú účasť, čo sa javí v normálnych časoch ako nepravdepodobné. Pre spokojného Bugára je tu skôr varovanie: tentoraz ho pred výraznejším prepadom zachránili Slováci, ktorých sklamali Dzurinda a Sulík. Pokiaľ si však Béla neudrží Slovákov a nezastaví odlev Maďarov, o štyri roky si podá ruku s Józsefom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.