Nová vláda ešte nepredstavila svoje programové vyhlásenie, a tak sa minulotýždňová verejná diskusia o možných spôsoboch šetrenia odvíjala predovšetkým od dvoch zdrojov: Jednak z programu a minulých návrhov Smeru, jednak od štúdie Ako zakopať rozpočtovú sekeru ekonómov Ľudovíta Ódora a Michala Horvátha. V oboch prípadoch je dôraz kladený hlavne na citeľné zvýšenie príjmov prostredníctvom existujúcich daní či zavedením nových. Lenže na Slovensku stále existujú aj ekonómovia, ktorí veria, že šetrenie a vyrovnanie hospodárenia by sa dalo dosiahnuť prevažne úsporami na strane štátnych výdavkov. Tak či onak – odhadom 1,26 až 1,85 miliardy eur (za celé volebné obdobie dokonca 2,5 až 3,3 miliardy eur) budeme musieť odniekiaľ zohnať. Inak nám hrozia sankcie Európskej komisie a nedôvera finančných trhov, ktoré môžu prestať nakupovať naše dlhopisy. Čo by viedlo ku gréckemu scenáru.
.úskalia progresívnej dane
Robert Fico sa po voľbách vyjadril, že sa mu nepáči, ak pravica robí z rovnej dane posvätnú kravu, ktorú nemožno zarezať. A tak sa Slovensko asi vráti k nespravodlivému systému progresívnej dane, kde lepšie zarábajúci nielenže v absolútnych číslach platia viac, ale platia aj vyššie percento. Daň z príjmov fyzických osôb by tak mala dostať ďalšiu sadzbu vo výške 25 percent, ktorá by sa vzťahovala na ľudí, zarábajúcich viac ako 2 750 eur mesačne. Týkalo by sa to asi 30-tisíc osôb, väčšinou manažérov či ľudí v IT a finančnej sfére. Podľa Hospodárskych novín by odhadovaný výnos pre štát mohol byť 60 miliónov eur.
Dobre zarábajúci síce od hladu nepomrú, no progresívna daň má niekoľko úskalí. Predovšetkým, bohatých je na Slovensku stále ešte relatívne málo a keď ich viac zdaníme, nebude sa ich počet rozmnožovať rýchlejšie, ale naopak, pomalšie. Navyše príjem, ktorý sa nám už môže zdať vysoko nadštandardný, je v západnej Európe skôr štandard. Vláda nepodojí najbohatších Slovákov, ale ambicióznych, snaživých a vzdelaných ľudí, ktorí trávia v práci viac ako len osem – deväť hodín denne. Nejde iba o to, že títo ľudia budú hľadať cesty, ako si znížiť daňovú povinnosť. Progresívna daň doslova trestá úsilie.
Predstavte si, že stúpate po kariérnom rebríčku vo veľkej firme. S každým povýšením síce prichádza vyšší zárobok, ale aj viac zodpovednosti a možno aj nutnosť stráviť v práci viac času. Pred tým, než povýšenie prijmete, zvažujete platové a statusové prilepšenie v porovnaní s bremenom dodatočnej zodpovednosti a vyššími časovými nárokmi. No predstavte si, že zrazu narazíte na vyššie daňové pásmo. Možno zistíte, že po odpočítaní daní sa vám nová pracovná pozícia finančne až tak neoplatí a radšej zostanete na pôvodnom mieste, kde budete mať za približne rovnaké peniaze viac času na seba a menšiu zodpovednosť. Toto je spôsob, akým progresívna daň demotivuje ľudí.
.podniková a banková daň
Väčšie riziko daňovej optimalizácie hrozí aj pri plánoch zaviesť druhú sadzbu pri dani z príjmov právnických osôb. Tridsať najväčších firiem v SR by malo platiť 22 percent, čo by štátu mohlo priniesť ďalších vyše 60 miliónov eur. Opäť platí, že spoločnosti to nezruinuje a hádam ani nevyženie zo Slovenska. Rozhodne však nejde o signál, ktorý by nových investorov lákal. Slovensko potrebuje viac veľkých firiem (najlepšie vlastných), nie menej. Z podobného súdka sú aj úvahy o zavedení dane z dividend, ktorá by mala priniesť asi 21 miliónov eur. Jej nespravodlivosť spočíva v tom, že príjem, ktorý už raz bol zdanený daňou z príjmu, je zdaňovaný druhýkrát.
Je možné, že zvyšovať sa bude aj banková daň, a to zo súčasných 0,4 percenta z vybraných pasív až na 0,7 percenta. Smer si od toho sľubuje výber 189 miliónov eur. Slovenská banková asociácia sa k špekuláciám o možnom zvýšení bankového odvodu nechcela vyjadrovať. Konkrétny návrh zatiaľ ešte nebol predložený. „V každom prípade, bankový odvod vo výške 0,4 percenta je najvyšší v eurozóne. V ťažkých obdobiach ekonomickej stagnácie by neprimerane vysoká úroveň odvodu mohla mať negatívne dôsledky pre úverovanie a rast ekonomiky, čo si myslíme, že nie je záujmom tejto vlády,“ píše sa v stanovisku asociácie. Bankári už vlani na jeseň hovorili, že radšej by boli, keby bankový odvod stanovovala NBS ako politici. Národná banka Slovenska v januári vyhlásila, že zvýšenie bankového odvodu považuje za riziko, pretože by sa mohol negatívne prejaviť na ziskovosti bánk a následne aj na ich schopnosti posilňovať kapitálovú pozíciu.
Ďalším vedľajším účinkom môže byť prenesenie nákladov dane na klientov cprostredníctvom vyšších cien bankových služieb. Smer by nato mohol reagovať prijatím legislatívy, ktorá by zakázala bankám premietať daň do ceny služieb s tým, že nech si to banky kompenzujú znižovaním svojich ziskov. Lenže akcionári bánk očakávajú istú návratnosť svojej investície. Navyše, je ťažko predstaviteľné, ako by sa taký zákon realizoval.
.obrátiť sa inde
Problém vyššie diskutovaných návrhov Smeru je, že by z nich štát získal len asi 340 miliónov eur. Inak povedané, ostrihaním bohatých, veľkých a nepopulárnych sa dá získať len pätina až štvrtina sumy, ktorú budeme potrebovať. Ďalších 73 miliónov by sa dalo získať prostredníctvom alkoholu a hazardu. Pokušením pre Smer by mohlo byť asi 700 miliónov eur, ktoré každý rok prichádza do dôchodkových správcovských spoločností. A tiež PPP projekty, ktoré umožňujú „zneviditeľniť“ cez ne vzniknutý dlh.
Zaujímavejším podkladom pre diskusiu je štúdia Horvátha a Ódora. Autori v nej ponúkajú prepočty asi troch desiatok opatrení, ktoré by mohli štátu priniesť až 2,5 miliardy eur. Napríklad len neposkytovanie niektorých dávok lepšie zarábajúcim by znamenalo úsporu 352 miliónov eur. Päťpercentné zníženie počtu úradníkov a desaťpercentné zníženie rozpočtu na nákup tovarov a služieb by prinieslo 200 miliónov eur. Ďalekosiahlejšie úsporné opatrenia na strane výdavkov sa podľa autorov nedajú stihnúť v krátkom čase, preto veľká časť ich prepočtov je skôr o zvyšovaní rovnej dane a DPH na 21, 22, prípadne 23 percent, či o zavádzaní nových daní, ako napríklad „soda tax“ na sladené nealkoholické nápoje.
Podľa autorov štúdie nekradnúť vo verejnom obstarávaní na záchranu verejných financií žiaľ nestačí. Pretože nákup tovarov a služieb tvorí len 4,5 percenta HDP (asi 12 percent celkových výdavkov). Na druhej strane, na únikoch pri dani z pridanej hodnoty štát ročne prichádza o 2,3 miliardy eur. Keby sme boli schopní dosiahnuť aspoň priemernú efektívnosť výberu DPH v rámci EÚ, štátny rozpočet by ročne získal o 1,1 miliardy eur viac. To už je citeľná časť toho, čo musíme konsolidovať. Tieto čísla minulý týždeň zverejnilo ministerstvo financií. Problém je, že zlepšenie výberu DPH je behom na dlhú trať.
.nech šetrí štát
Jedným z tých, ktorí spochybňujú konsolidačné úsilie prevažne cestou zvyšovania daní, je analytik INESS Radovan Ďurana. Zvyšovanie daní by podľa neho znamenalo legitimizovanie neefektívnych výdavkov verejnej správy, ktoré máme dnes. „Existuje množstvo príspevkových štátnych organizácií, ktorých činnosť prináša minimálnu hodnotu občanovi, a ich zrušením či zlučovaním sa dajú ušetriť rozsiahle zdroje. V štátnej správe sa mnohé veci robia duplicitne. Napríklad na ministerstve pôdohospodárstva máme šesť organizácií, ktoré robia poľnohospodársky výskum. Výkon Lopatku v Sociálnej poisťovni je dôkazom toho, že tá hlušina v prevádzke verejnej správy je a šetriť sa dá.“ Cestou zvyšovania DPH by nešiel. Pretože okrem zaťaženia spotreby táto daň ohrozuje aj pracovné miesta nízkopríjmových zamestnancov, pôsobiacich v službách. Ďurana privítal štúdiu Ódora a Horvátha, pretože obsahuje viaceré škrty vo výdavkoch, ktoré INESS navrhuje od roku 2006, ako napríklad rušenie prídavkov pre lepšie zarábajúcich alebo rušenie neefektívnej štátnej podpory bývania.
Nech už nová vláda predloží akékoľvek konsolidačné opatrenia, treba si uvedomiť, že naše dnešné problémy sú len zúročenými dôsledkami včerajších opomenutí. Keby sme sa rozumných zásad hospodárenia držali v dobrých časoch a zadlženie likvidovali v druhej polovici minulého desaťročia, nestála by teraz pred nami výzva potiť krv. Princíp vyrovnaného hospodárenia nie je žiadna jadrová fyzika. Pozná ho každá dobrá gazdiná.
.úskalia progresívnej dane
Robert Fico sa po voľbách vyjadril, že sa mu nepáči, ak pravica robí z rovnej dane posvätnú kravu, ktorú nemožno zarezať. A tak sa Slovensko asi vráti k nespravodlivému systému progresívnej dane, kde lepšie zarábajúci nielenže v absolútnych číslach platia viac, ale platia aj vyššie percento. Daň z príjmov fyzických osôb by tak mala dostať ďalšiu sadzbu vo výške 25 percent, ktorá by sa vzťahovala na ľudí, zarábajúcich viac ako 2 750 eur mesačne. Týkalo by sa to asi 30-tisíc osôb, väčšinou manažérov či ľudí v IT a finančnej sfére. Podľa Hospodárskych novín by odhadovaný výnos pre štát mohol byť 60 miliónov eur.
Dobre zarábajúci síce od hladu nepomrú, no progresívna daň má niekoľko úskalí. Predovšetkým, bohatých je na Slovensku stále ešte relatívne málo a keď ich viac zdaníme, nebude sa ich počet rozmnožovať rýchlejšie, ale naopak, pomalšie. Navyše príjem, ktorý sa nám už môže zdať vysoko nadštandardný, je v západnej Európe skôr štandard. Vláda nepodojí najbohatších Slovákov, ale ambicióznych, snaživých a vzdelaných ľudí, ktorí trávia v práci viac ako len osem – deväť hodín denne. Nejde iba o to, že títo ľudia budú hľadať cesty, ako si znížiť daňovú povinnosť. Progresívna daň doslova trestá úsilie.
Predstavte si, že stúpate po kariérnom rebríčku vo veľkej firme. S každým povýšením síce prichádza vyšší zárobok, ale aj viac zodpovednosti a možno aj nutnosť stráviť v práci viac času. Pred tým, než povýšenie prijmete, zvažujete platové a statusové prilepšenie v porovnaní s bremenom dodatočnej zodpovednosti a vyššími časovými nárokmi. No predstavte si, že zrazu narazíte na vyššie daňové pásmo. Možno zistíte, že po odpočítaní daní sa vám nová pracovná pozícia finančne až tak neoplatí a radšej zostanete na pôvodnom mieste, kde budete mať za približne rovnaké peniaze viac času na seba a menšiu zodpovednosť. Toto je spôsob, akým progresívna daň demotivuje ľudí.
.podniková a banková daň
Väčšie riziko daňovej optimalizácie hrozí aj pri plánoch zaviesť druhú sadzbu pri dani z príjmov právnických osôb. Tridsať najväčších firiem v SR by malo platiť 22 percent, čo by štátu mohlo priniesť ďalších vyše 60 miliónov eur. Opäť platí, že spoločnosti to nezruinuje a hádam ani nevyženie zo Slovenska. Rozhodne však nejde o signál, ktorý by nových investorov lákal. Slovensko potrebuje viac veľkých firiem (najlepšie vlastných), nie menej. Z podobného súdka sú aj úvahy o zavedení dane z dividend, ktorá by mala priniesť asi 21 miliónov eur. Jej nespravodlivosť spočíva v tom, že príjem, ktorý už raz bol zdanený daňou z príjmu, je zdaňovaný druhýkrát.
Je možné, že zvyšovať sa bude aj banková daň, a to zo súčasných 0,4 percenta z vybraných pasív až na 0,7 percenta. Smer si od toho sľubuje výber 189 miliónov eur. Slovenská banková asociácia sa k špekuláciám o možnom zvýšení bankového odvodu nechcela vyjadrovať. Konkrétny návrh zatiaľ ešte nebol predložený. „V každom prípade, bankový odvod vo výške 0,4 percenta je najvyšší v eurozóne. V ťažkých obdobiach ekonomickej stagnácie by neprimerane vysoká úroveň odvodu mohla mať negatívne dôsledky pre úverovanie a rast ekonomiky, čo si myslíme, že nie je záujmom tejto vlády,“ píše sa v stanovisku asociácie. Bankári už vlani na jeseň hovorili, že radšej by boli, keby bankový odvod stanovovala NBS ako politici. Národná banka Slovenska v januári vyhlásila, že zvýšenie bankového odvodu považuje za riziko, pretože by sa mohol negatívne prejaviť na ziskovosti bánk a následne aj na ich schopnosti posilňovať kapitálovú pozíciu.
Ďalším vedľajším účinkom môže byť prenesenie nákladov dane na klientov cprostredníctvom vyšších cien bankových služieb. Smer by nato mohol reagovať prijatím legislatívy, ktorá by zakázala bankám premietať daň do ceny služieb s tým, že nech si to banky kompenzujú znižovaním svojich ziskov. Lenže akcionári bánk očakávajú istú návratnosť svojej investície. Navyše, je ťažko predstaviteľné, ako by sa taký zákon realizoval.
.obrátiť sa inde
Problém vyššie diskutovaných návrhov Smeru je, že by z nich štát získal len asi 340 miliónov eur. Inak povedané, ostrihaním bohatých, veľkých a nepopulárnych sa dá získať len pätina až štvrtina sumy, ktorú budeme potrebovať. Ďalších 73 miliónov by sa dalo získať prostredníctvom alkoholu a hazardu. Pokušením pre Smer by mohlo byť asi 700 miliónov eur, ktoré každý rok prichádza do dôchodkových správcovských spoločností. A tiež PPP projekty, ktoré umožňujú „zneviditeľniť“ cez ne vzniknutý dlh.
Zaujímavejším podkladom pre diskusiu je štúdia Horvátha a Ódora. Autori v nej ponúkajú prepočty asi troch desiatok opatrení, ktoré by mohli štátu priniesť až 2,5 miliardy eur. Napríklad len neposkytovanie niektorých dávok lepšie zarábajúcim by znamenalo úsporu 352 miliónov eur. Päťpercentné zníženie počtu úradníkov a desaťpercentné zníženie rozpočtu na nákup tovarov a služieb by prinieslo 200 miliónov eur. Ďalekosiahlejšie úsporné opatrenia na strane výdavkov sa podľa autorov nedajú stihnúť v krátkom čase, preto veľká časť ich prepočtov je skôr o zvyšovaní rovnej dane a DPH na 21, 22, prípadne 23 percent, či o zavádzaní nových daní, ako napríklad „soda tax“ na sladené nealkoholické nápoje.
Podľa autorov štúdie nekradnúť vo verejnom obstarávaní na záchranu verejných financií žiaľ nestačí. Pretože nákup tovarov a služieb tvorí len 4,5 percenta HDP (asi 12 percent celkových výdavkov). Na druhej strane, na únikoch pri dani z pridanej hodnoty štát ročne prichádza o 2,3 miliardy eur. Keby sme boli schopní dosiahnuť aspoň priemernú efektívnosť výberu DPH v rámci EÚ, štátny rozpočet by ročne získal o 1,1 miliardy eur viac. To už je citeľná časť toho, čo musíme konsolidovať. Tieto čísla minulý týždeň zverejnilo ministerstvo financií. Problém je, že zlepšenie výberu DPH je behom na dlhú trať.
.nech šetrí štát
Jedným z tých, ktorí spochybňujú konsolidačné úsilie prevažne cestou zvyšovania daní, je analytik INESS Radovan Ďurana. Zvyšovanie daní by podľa neho znamenalo legitimizovanie neefektívnych výdavkov verejnej správy, ktoré máme dnes. „Existuje množstvo príspevkových štátnych organizácií, ktorých činnosť prináša minimálnu hodnotu občanovi, a ich zrušením či zlučovaním sa dajú ušetriť rozsiahle zdroje. V štátnej správe sa mnohé veci robia duplicitne. Napríklad na ministerstve pôdohospodárstva máme šesť organizácií, ktoré robia poľnohospodársky výskum. Výkon Lopatku v Sociálnej poisťovni je dôkazom toho, že tá hlušina v prevádzke verejnej správy je a šetriť sa dá.“ Cestou zvyšovania DPH by nešiel. Pretože okrem zaťaženia spotreby táto daň ohrozuje aj pracovné miesta nízkopríjmových zamestnancov, pôsobiacich v službách. Ďurana privítal štúdiu Ódora a Horvátha, pretože obsahuje viaceré škrty vo výdavkoch, ktoré INESS navrhuje od roku 2006, ako napríklad rušenie prídavkov pre lepšie zarábajúcich alebo rušenie neefektívnej štátnej podpory bývania.
Nech už nová vláda predloží akékoľvek konsolidačné opatrenia, treba si uvedomiť, že naše dnešné problémy sú len zúročenými dôsledkami včerajších opomenutí. Keby sme sa rozumných zásad hospodárenia držali v dobrých časoch a zadlženie likvidovali v druhej polovici minulého desaťročia, nestála by teraz pred nami výzva potiť krv. Princíp vyrovnaného hospodárenia nie je žiadna jadrová fyzika. Pozná ho každá dobrá gazdiná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.