.začnime uvoľnenejšie. Posiela generálna riaditeľka Slovenskej pošty ešte dnes klasické listy, pohľadnice či pozdravy?
Posiela, svojej mame. Niekedy listy a ešte viac pohľadnice. Pravidelne posielam aj pozdravy – na Veľkú noc a na Vianoce.
.počet klasických listov klesá každý rok približne o desať percent. Kde očakávate, že sa to zastaví?
Ten pád o desať percent každoročne oproti tomu predchádzajúcemu roku je reálny, pokiaľ sa bavíme o horizonte ďalších piatich rokov. Nie je však spôsobený len konkurenciou. Rozhodnutie o hybridnej pošte z roku 2008 posunulo Slovenskú poštu do prevažne liberalizovaného trhového prostredia. To znamená, že zrušenie poštovej výhrady od 1. januára 2012 bolo už len posledným krokom pri vstupe do plne liberalizovaného prostredia. Pokles, na ktorý sa pýtate, dnes teda súvisí predovšetkým s elektronickou substitúciou.
.lenže v budúcnosti vás čaká ešte jeden veľký výpadok výnosov.
Áno, ten bude spojený so zavedením projektu elektronických dátových schránok. Verím, že aj pre novú vládu bude prioritou oblasť e-governmentu a s tým spojené služby. Ja som presvedčená, že je to veľmi dobrý projekt, ktorý zjednoduší komunikáciu medzi štátnymi inštitúciami, firmami a občanom, ale pre poštu to bude znamenať veľký pád z jedného dňa na druhý, pokiaľ ide o doručovanie tradičných listov. Napriek tomu sa pošta bude usilovať, aby hrala pri prevádzkovaní e-governmentu čoraz výraznejšiu úlohu.
.veľa sa začalo hovoriť o e-pošte. Z toho sa zdá, že internet je pre vás nielen ohrozením, ale aj príležitosťou.
V každej oblasti činnosti pošty sa snažíme prichádzať s e-službami. Pošta by mala urobiť presne ten istý krok ako v minulosti banky. Tak, aby klient nemusel chodiť do kamennej pobočky, ale naopak, mal pobočku priamo na internete, kde všetko vybaví. Pokiaľ ide o moderné platobné služby – takýto proklientský produkt dnes pošta nemá, a tak vyzerá aj výsledok. Produkuje nám to stratu asi tri milióny eur ročne. Chceme ľuďom ponúknuť portálové riešenie, kde si platobné služby budú môcť vybaviť vo forme takzvanej e-peňaženky.
.v prípade bánk viedli vysoké náklady na kamenné pobočky k vzniku čisto internetových konkurentov. Nehrozí, že vás v tomto rovnako predbehne nejaký nový agresívny hráč?
Nie, práve my chceme byť tí, čo to vyfúknu ostatným. Trendy nemusí nutne stanovovať len niekto nový. Môže to byť aj ten tradičný a skúsený. My sme vlani v našej stratégii stanovili, že pošta musí byť do budúcnosti postavená na troch pilieroch. Tradičné poštové služby zostávajú, no ďalší priestor je vo finančných, respektíve platobných službách a potom existuje priestor, ktorý sme nazvali „partner štátu“. Ten zahŕňa dve časti: a to využitie našej pobočkovej siete a e-government. V Karlovej Vsi a v Trenčíne sme pred niekoľkými dňami otvorili prvé dve integrované obslužné miesta, o ktorých sa na Slovensku hovorí od roku 2004. Naše obchodné pomenovanie pre ne je e.SO (elektronické služby obyvateľstvu) a občan si na nich bude môcť vybaviť rôznu agendu. Dnes je to napríklad výpis z Obchodného registra na právne účely, overenie originality elektronického čipu Osvedčenia o evidencii vozidla a podobne.
.vymýšľa Slovenská pošta tieto novinky na kolene alebo sa pri prevedení inšpirujete nejakým zahraničným vzorom?
Sme súčasťou veľkej medzinárodnej poštovej rodiny a musím poznamenať, že hoci som pôsobila aj v iných sektoroch, nikdy som sa nestretla s takou mierou otvorenosti a ústretovosti pri výmene skúseností. Napríklad Estónci, ktorí sú v elektronizácii služieb pomerne ďaleko, sú schopní odkryť veci do najmenších detailov. Veľa sa tiež učíme od Českej či Talianskej pošty, hoci, samozrejme, konkrétne technické riešenia prispôsobujeme domácim podmienkam. Slovensko bolo veľmi úspešné, keď sa vyjednávalo o európskych peniazoch na informatizáciu spoločnosti a bola by veľká škoda, keby sa nevyčerpali.
.pred príchodom do Bratislavy ste pôsobili v Českej pošte. Čím sa po dvadsiatich rokoch od rozdelenia líši od Slovenskej pošty a čo majú obe organizácie, naopak, spoločné?
V niektorých oblastiach majú podobné postavenie na trhu. Líšia sa trošku v čase, keď začali riešiť svoju modernizáciu. Česká pošta začala s niektorými vecami skôr. Napríklad logistika. Česi stavajú nové prepravné uzly, pripravujú úplne iné preusporiadanie siete. Slovenská pošta do takého projektu len vstupuje. Čo do poskytovania služieb sme si veľmi podobní. To, v čom sú oni ďalej, je určite e-government. Ivan Langer si ako minister vnútra ČR urobil z tejto oblasti prioritu a tlačil veci dopredu. Verím, že podobná osobnosť sa nájde aj na Slovensku. V rozpätí dvoch-troch rokov by mnohé veci mohli začať fungovať inak aj u nás. My sme pre zmenu špička v expresných službách, ktoré patria medzi najlepšie v Európe. Čiže v niečom sme trochu ďalej my, v niečom oni. Ale dokážeme dobre spolupracovať.
Marcela Hrdá/
Od marca 2011 je generálnou riaditeľkou Slovenskej pošty. Predtým pôsobila štrnásť mesiacov ako šéfka Českej pošty. Pracovala aj v manažmente pražského letiska a Českých aerolínií. Vyštudovala Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave.
Posiela, svojej mame. Niekedy listy a ešte viac pohľadnice. Pravidelne posielam aj pozdravy – na Veľkú noc a na Vianoce.
.počet klasických listov klesá každý rok približne o desať percent. Kde očakávate, že sa to zastaví?
Ten pád o desať percent každoročne oproti tomu predchádzajúcemu roku je reálny, pokiaľ sa bavíme o horizonte ďalších piatich rokov. Nie je však spôsobený len konkurenciou. Rozhodnutie o hybridnej pošte z roku 2008 posunulo Slovenskú poštu do prevažne liberalizovaného trhového prostredia. To znamená, že zrušenie poštovej výhrady od 1. januára 2012 bolo už len posledným krokom pri vstupe do plne liberalizovaného prostredia. Pokles, na ktorý sa pýtate, dnes teda súvisí predovšetkým s elektronickou substitúciou.
.lenže v budúcnosti vás čaká ešte jeden veľký výpadok výnosov.
Áno, ten bude spojený so zavedením projektu elektronických dátových schránok. Verím, že aj pre novú vládu bude prioritou oblasť e-governmentu a s tým spojené služby. Ja som presvedčená, že je to veľmi dobrý projekt, ktorý zjednoduší komunikáciu medzi štátnymi inštitúciami, firmami a občanom, ale pre poštu to bude znamenať veľký pád z jedného dňa na druhý, pokiaľ ide o doručovanie tradičných listov. Napriek tomu sa pošta bude usilovať, aby hrala pri prevádzkovaní e-governmentu čoraz výraznejšiu úlohu.
.veľa sa začalo hovoriť o e-pošte. Z toho sa zdá, že internet je pre vás nielen ohrozením, ale aj príležitosťou.
V každej oblasti činnosti pošty sa snažíme prichádzať s e-službami. Pošta by mala urobiť presne ten istý krok ako v minulosti banky. Tak, aby klient nemusel chodiť do kamennej pobočky, ale naopak, mal pobočku priamo na internete, kde všetko vybaví. Pokiaľ ide o moderné platobné služby – takýto proklientský produkt dnes pošta nemá, a tak vyzerá aj výsledok. Produkuje nám to stratu asi tri milióny eur ročne. Chceme ľuďom ponúknuť portálové riešenie, kde si platobné služby budú môcť vybaviť vo forme takzvanej e-peňaženky.
.v prípade bánk viedli vysoké náklady na kamenné pobočky k vzniku čisto internetových konkurentov. Nehrozí, že vás v tomto rovnako predbehne nejaký nový agresívny hráč?
Nie, práve my chceme byť tí, čo to vyfúknu ostatným. Trendy nemusí nutne stanovovať len niekto nový. Môže to byť aj ten tradičný a skúsený. My sme vlani v našej stratégii stanovili, že pošta musí byť do budúcnosti postavená na troch pilieroch. Tradičné poštové služby zostávajú, no ďalší priestor je vo finančných, respektíve platobných službách a potom existuje priestor, ktorý sme nazvali „partner štátu“. Ten zahŕňa dve časti: a to využitie našej pobočkovej siete a e-government. V Karlovej Vsi a v Trenčíne sme pred niekoľkými dňami otvorili prvé dve integrované obslužné miesta, o ktorých sa na Slovensku hovorí od roku 2004. Naše obchodné pomenovanie pre ne je e.SO (elektronické služby obyvateľstvu) a občan si na nich bude môcť vybaviť rôznu agendu. Dnes je to napríklad výpis z Obchodného registra na právne účely, overenie originality elektronického čipu Osvedčenia o evidencii vozidla a podobne.
.vymýšľa Slovenská pošta tieto novinky na kolene alebo sa pri prevedení inšpirujete nejakým zahraničným vzorom?
Sme súčasťou veľkej medzinárodnej poštovej rodiny a musím poznamenať, že hoci som pôsobila aj v iných sektoroch, nikdy som sa nestretla s takou mierou otvorenosti a ústretovosti pri výmene skúseností. Napríklad Estónci, ktorí sú v elektronizácii služieb pomerne ďaleko, sú schopní odkryť veci do najmenších detailov. Veľa sa tiež učíme od Českej či Talianskej pošty, hoci, samozrejme, konkrétne technické riešenia prispôsobujeme domácim podmienkam. Slovensko bolo veľmi úspešné, keď sa vyjednávalo o európskych peniazoch na informatizáciu spoločnosti a bola by veľká škoda, keby sa nevyčerpali.
.pred príchodom do Bratislavy ste pôsobili v Českej pošte. Čím sa po dvadsiatich rokoch od rozdelenia líši od Slovenskej pošty a čo majú obe organizácie, naopak, spoločné?
V niektorých oblastiach majú podobné postavenie na trhu. Líšia sa trošku v čase, keď začali riešiť svoju modernizáciu. Česká pošta začala s niektorými vecami skôr. Napríklad logistika. Česi stavajú nové prepravné uzly, pripravujú úplne iné preusporiadanie siete. Slovenská pošta do takého projektu len vstupuje. Čo do poskytovania služieb sme si veľmi podobní. To, v čom sú oni ďalej, je určite e-government. Ivan Langer si ako minister vnútra ČR urobil z tejto oblasti prioritu a tlačil veci dopredu. Verím, že podobná osobnosť sa nájde aj na Slovensku. V rozpätí dvoch-troch rokov by mnohé veci mohli začať fungovať inak aj u nás. My sme pre zmenu špička v expresných službách, ktoré patria medzi najlepšie v Európe. Čiže v niečom sme trochu ďalej my, v niečom oni. Ale dokážeme dobre spolupracovať.
Marcela Hrdá/
Od marca 2011 je generálnou riaditeľkou Slovenskej pošty. Predtým pôsobila štrnásť mesiacov ako šéfka Českej pošty. Pracovala aj v manažmente pražského letiska a Českých aerolínií. Vyštudovala Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.