.boli ste ako dieťa komiksový fanatik? Čo ste radi čítali? Trvá vo vás táto záľuba dodnes?
Fanatikom by som sa nenazval, ale Rychlé šípy som miloval, hlavne čierno-biele „Stínadla".
.kedy ste nakreslili prvý komiks? O čom bol?
Kresliť komiksy som začal dosť neskoro, vlastne až vo chvíli, keď sme nemali s mojou kapelou Priessnitz peniaze na grafika, tak mi napadlo urobiť komiksový obal a vymyslel som si k nemu krátky príbeh Seance. Bol o tom, ako sa nám pri nočnej seanci zjaví doktor Priessnitz, podľa ktorého sa naša skupina volá.
.ktoré komiksy považujete za vaše obľúbené? Aké prednosti má komiks na rozdiel od literatúry alebo filmu?
Mám rád tvrdú čierno-bielu kresbu, takú, akú napríklad tvorí Burns alebo Jose Munoz a z ich diela sa mi najviac páči Čierna diera čiže Joes bar. Najväčšia výhoda je v tom, že komiks se dá urobiť na kolene, ale dosť dlho to trvá a bolí z toho dosť zadok.
.spomínate si ešte, ako vám s Jaroslavom Rudišom napadol príbeh o železničiarovi Aloisovi Nebelovi?
No, ja som vlastne Járu na to prehovoril. Bolo to v krčme „U vystřelenýho oka”, kam sme chodili na pivo. Rudiš mal čerstvo vydanú prvotinu Nebe pod Berlínem a ja som zháňal scenáristu. Rozprával mi o svojom dedovi výpravcovi, žijúcom niekde v Krušných horách, že by to bola dobrá poviedka. Ja som mu, myslím, odpovedal, že by z toho mohol byť komiks, akurát ho presťahujeme do Jeseníkov.
.ako z toho nakoniec vznikol film?
Oslovil nás Pavel Strnad z Negativu, že by z toho mohol byť film. Bolo to v čase, keď som na Aloisa skoro zabudol a venoval som sa skôr hudbe. Ale tá ponuka bola taká lákavá, že se nedala odmietnuť. Tak sme s Járou začali písať prvú verziu scenára a o päť rokov bola premiéra v Benátkach.
.ako ste tam dopadli?
Myslím, že dobre. Ten festival je dosť konzervatívny a je to skôr akási PR akcia, ale vďaka nemu sa odštartovala medzinárodná kariéra Aloisa Nebela. Ten teraz dosť cestuje, bol v Toronte, v Palm Springs, teraz mal premiéru v Paríži. Posledné správy z Francúzska hovoria o tom, že všetky veľké denníky napísali celkom pozitívne recenzie. Teší ma najmä to, že Alois sa konečne dostal do krajín, milujúcich komiksy, ako sú Francúzsko a Belgicko.
.vo svete v poslednom čase bodovali filmy, robené podobnou technikou ako napríklad 300 alebo Sin City. Z čoho ste vychádzali vy?
Keď nás Pavel Strnad oslovil, rozmýšľali sme, ako by mal film vyzerať, pretože sme nechceli, aby to bol len film, nakrútený podľa komiksového príbehu. Oslovil som Tomáša Huňáka, ktorý robil nejaké klipy pre Priessnitz a na FAMU vyštudoval réžiu a animáciu. Ten mi ukázal film Temný obraz od Richarda Linklatera, s poznámkou, že toto by mohla byť cesta, ako spraviť Aloisa Nebela. Spravili sme test a nakrútili sme krátku sekvenciu z filmu, visí aj na You Tube, vďaka ktorému Tomáš dostal prácu režiséra. Na základe toho klipu sme dostali dosť peňazí od producentov.
.ako sa volá technika, použitá pri tvorbe filmu?
Rotoskopia. Vynašli ju už začiatkom dvadsiateho storočia a využili napríklad aj v Snehulienke. Tá bola rotoskopovaná, aby mala plynulý pohyb, a tak ju pre animátorov predhrávala nejaká slečna. Je viac možností, ako využiť komiks vo filme. Buď to funguje ako čistá animácia, akou bol napríklad Persepolis, alebo kombinovaná ako Sin City. My sme zvolili akúsi alternatívnu metódu rotoskopie. V Nebelovi zostáva grafická linka, ale zachováva si atmosféru filmu.
.vraj ste strávili na prekreslení filmu do pohyblivých obrázkov veľmi veľa času. Bola to náročná práca? Nemali ste toho niekedy dosť?
Myslím, že pre komiksového tvorcu nie je zas také ťažké nakresliť dva alebo tri obrázky denne. Skôr to bolo náročné na psychiku, tímová práca, kdekto ti do toho furt kecá. Na tvorbe komiksov mám rád samotu, čiže ja, ceruzka a papier.
.čo povedali samotní herci na to, ako ste ich prekreslili?
Nikto sa nesťažoval, ale zaujímavé je, že tí akoby krásni ľudia, ako Terezka Voříšková nebo Roden, sa kreslili ťažko.
.alois Nebel je príbehom človeka z minulosti, ktorý akoby príliš nepatril do „novej“ doby. Máte podobný pocit? Vidíte sa v ňom?
V prvej časti filmu je to človek, ktorý žije podľa určitého poriadku, a to doslova. Mne sa viac páči, keď tie „jízdní řády” spáli a začne žiť ako pustovník . To je mi blízke.
.vo filme sa stretáva niekoľko dejových liniek. Je tam zaznamenaná zmena režimu, odsuny Nemcov, okupácia ruskou armádou čiže témy, ktoré dodnes lomcujú českou aj slovenskom spoločnosťou. Je Alois Nebel akýmsi vyrovnávaním sa vašej generácie s týmito témami?
Ano, je to taký náš generačný manifest, náš pohľad na svet. Títo kostlivci musia zo skrine von, aby nás furt nestrašili.
.vy z Jeseníkov pochádzate a vlastne ste ich aj medzi ľudmi spopularizovali: Aký je to kraj? Je skutočne taký drsný ako v Aloisovi Nebelovi?
Dnes už asi nie, hranice se otvorili, svet sa nekončí v Bílém Potoku a miestni sa väčšinou prispôsobili turistickému priemyslu. Ale tá železničná trať, Slezský Semmering, tam stále funguje a občas od ľudí počúvam, že na nej spozorovali Aloisa Nebela.
.pre film ste spolu s občasne hrajúcou skupinou Umakart zložili pesničky pre Máriu Rottrovú a Václava Neckářa. Aké to bolo, spolupracovať s týmito spevákmi z inej éry?
Celkom fajn, sú to profesionáli. Bolo to stretnutie dvoch svetov, rôznych prístupov, ale myslím si a dúfam, že všetkých zúčastnených obohatilo. Vlastne tá spolupráca pokračuje ďalej, pripravujeme s Václavom Neckářom dlhohrajúcu platňu Dobré časy. Mala by vyjsť koncom apríla.
.z Neckářovej piesne sa dokonca stal hit. Ako ste prišli na to, že by ju mal spievať práve Václáv Neckář?
To vymyslela Květa, láska Aloisa Nebela, v komikse ho rada počúva. A aj Václav hral v najslávnejšom železničiarskom filme Ostro sledované vlaky. Bola to jasná voľba.
.vaša domácka skupina Priessnitz mala dlhú pauzu. Znamená to, že po práci na filme a iných projektoch sa k nej teraz vrátite?
Koncertujeme, ale nejako sme se rozutekali po celej republike, nemáme kedy skúšať, ale možno na budúci rok zasadíme semienko. Ja teraz denebelizujem a dúfam, že nás Lojza zas nepreľstí a nevymyslí nám ďalšiu prácu. On vie prekvapiť.
Jaromír Švejdík/
Narodil sa v roku 1963. Český spevák, skladateľ a výtvarník. Je frontmanom známej alternatívnej skupiny Priessnitz a členom ďalších zoskupení ako Jaromír 99 nad The Bombers a Umakart. Spolu so spisovateľom Jaroslavom Rudišom je autorom trojdielneho komiksu Alois Nebel, ktorý je predlohou animovaného filmu s rovnomenným názvom. Švejdík je aj spoluator piesne Půlnoční, ktorá v podaní speváka Václava Neckářa získala tohtoročnú cenu Anděl za najlepšiu skladbu roka.
Fanatikom by som sa nenazval, ale Rychlé šípy som miloval, hlavne čierno-biele „Stínadla".
.kedy ste nakreslili prvý komiks? O čom bol?
Kresliť komiksy som začal dosť neskoro, vlastne až vo chvíli, keď sme nemali s mojou kapelou Priessnitz peniaze na grafika, tak mi napadlo urobiť komiksový obal a vymyslel som si k nemu krátky príbeh Seance. Bol o tom, ako sa nám pri nočnej seanci zjaví doktor Priessnitz, podľa ktorého sa naša skupina volá.
.ktoré komiksy považujete za vaše obľúbené? Aké prednosti má komiks na rozdiel od literatúry alebo filmu?
Mám rád tvrdú čierno-bielu kresbu, takú, akú napríklad tvorí Burns alebo Jose Munoz a z ich diela sa mi najviac páči Čierna diera čiže Joes bar. Najväčšia výhoda je v tom, že komiks se dá urobiť na kolene, ale dosť dlho to trvá a bolí z toho dosť zadok.
.spomínate si ešte, ako vám s Jaroslavom Rudišom napadol príbeh o železničiarovi Aloisovi Nebelovi?
No, ja som vlastne Járu na to prehovoril. Bolo to v krčme „U vystřelenýho oka”, kam sme chodili na pivo. Rudiš mal čerstvo vydanú prvotinu Nebe pod Berlínem a ja som zháňal scenáristu. Rozprával mi o svojom dedovi výpravcovi, žijúcom niekde v Krušných horách, že by to bola dobrá poviedka. Ja som mu, myslím, odpovedal, že by z toho mohol byť komiks, akurát ho presťahujeme do Jeseníkov.
.ako z toho nakoniec vznikol film?
Oslovil nás Pavel Strnad z Negativu, že by z toho mohol byť film. Bolo to v čase, keď som na Aloisa skoro zabudol a venoval som sa skôr hudbe. Ale tá ponuka bola taká lákavá, že se nedala odmietnuť. Tak sme s Járou začali písať prvú verziu scenára a o päť rokov bola premiéra v Benátkach.
.ako ste tam dopadli?
Myslím, že dobre. Ten festival je dosť konzervatívny a je to skôr akási PR akcia, ale vďaka nemu sa odštartovala medzinárodná kariéra Aloisa Nebela. Ten teraz dosť cestuje, bol v Toronte, v Palm Springs, teraz mal premiéru v Paríži. Posledné správy z Francúzska hovoria o tom, že všetky veľké denníky napísali celkom pozitívne recenzie. Teší ma najmä to, že Alois sa konečne dostal do krajín, milujúcich komiksy, ako sú Francúzsko a Belgicko.
.vo svete v poslednom čase bodovali filmy, robené podobnou technikou ako napríklad 300 alebo Sin City. Z čoho ste vychádzali vy?
Keď nás Pavel Strnad oslovil, rozmýšľali sme, ako by mal film vyzerať, pretože sme nechceli, aby to bol len film, nakrútený podľa komiksového príbehu. Oslovil som Tomáša Huňáka, ktorý robil nejaké klipy pre Priessnitz a na FAMU vyštudoval réžiu a animáciu. Ten mi ukázal film Temný obraz od Richarda Linklatera, s poznámkou, že toto by mohla byť cesta, ako spraviť Aloisa Nebela. Spravili sme test a nakrútili sme krátku sekvenciu z filmu, visí aj na You Tube, vďaka ktorému Tomáš dostal prácu režiséra. Na základe toho klipu sme dostali dosť peňazí od producentov.
.ako sa volá technika, použitá pri tvorbe filmu?
Rotoskopia. Vynašli ju už začiatkom dvadsiateho storočia a využili napríklad aj v Snehulienke. Tá bola rotoskopovaná, aby mala plynulý pohyb, a tak ju pre animátorov predhrávala nejaká slečna. Je viac možností, ako využiť komiks vo filme. Buď to funguje ako čistá animácia, akou bol napríklad Persepolis, alebo kombinovaná ako Sin City. My sme zvolili akúsi alternatívnu metódu rotoskopie. V Nebelovi zostáva grafická linka, ale zachováva si atmosféru filmu.
.vraj ste strávili na prekreslení filmu do pohyblivých obrázkov veľmi veľa času. Bola to náročná práca? Nemali ste toho niekedy dosť?
Myslím, že pre komiksového tvorcu nie je zas také ťažké nakresliť dva alebo tri obrázky denne. Skôr to bolo náročné na psychiku, tímová práca, kdekto ti do toho furt kecá. Na tvorbe komiksov mám rád samotu, čiže ja, ceruzka a papier.
.čo povedali samotní herci na to, ako ste ich prekreslili?
Nikto sa nesťažoval, ale zaujímavé je, že tí akoby krásni ľudia, ako Terezka Voříšková nebo Roden, sa kreslili ťažko.
.alois Nebel je príbehom človeka z minulosti, ktorý akoby príliš nepatril do „novej“ doby. Máte podobný pocit? Vidíte sa v ňom?
V prvej časti filmu je to človek, ktorý žije podľa určitého poriadku, a to doslova. Mne sa viac páči, keď tie „jízdní řády” spáli a začne žiť ako pustovník . To je mi blízke.
.vo filme sa stretáva niekoľko dejových liniek. Je tam zaznamenaná zmena režimu, odsuny Nemcov, okupácia ruskou armádou čiže témy, ktoré dodnes lomcujú českou aj slovenskom spoločnosťou. Je Alois Nebel akýmsi vyrovnávaním sa vašej generácie s týmito témami?
Ano, je to taký náš generačný manifest, náš pohľad na svet. Títo kostlivci musia zo skrine von, aby nás furt nestrašili.
.vy z Jeseníkov pochádzate a vlastne ste ich aj medzi ľudmi spopularizovali: Aký je to kraj? Je skutočne taký drsný ako v Aloisovi Nebelovi?
Dnes už asi nie, hranice se otvorili, svet sa nekončí v Bílém Potoku a miestni sa väčšinou prispôsobili turistickému priemyslu. Ale tá železničná trať, Slezský Semmering, tam stále funguje a občas od ľudí počúvam, že na nej spozorovali Aloisa Nebela.
.pre film ste spolu s občasne hrajúcou skupinou Umakart zložili pesničky pre Máriu Rottrovú a Václava Neckářa. Aké to bolo, spolupracovať s týmito spevákmi z inej éry?
Celkom fajn, sú to profesionáli. Bolo to stretnutie dvoch svetov, rôznych prístupov, ale myslím si a dúfam, že všetkých zúčastnených obohatilo. Vlastne tá spolupráca pokračuje ďalej, pripravujeme s Václavom Neckářom dlhohrajúcu platňu Dobré časy. Mala by vyjsť koncom apríla.
.z Neckářovej piesne sa dokonca stal hit. Ako ste prišli na to, že by ju mal spievať práve Václáv Neckář?
To vymyslela Květa, láska Aloisa Nebela, v komikse ho rada počúva. A aj Václav hral v najslávnejšom železničiarskom filme Ostro sledované vlaky. Bola to jasná voľba.
.vaša domácka skupina Priessnitz mala dlhú pauzu. Znamená to, že po práci na filme a iných projektoch sa k nej teraz vrátite?
Koncertujeme, ale nejako sme se rozutekali po celej republike, nemáme kedy skúšať, ale možno na budúci rok zasadíme semienko. Ja teraz denebelizujem a dúfam, že nás Lojza zas nepreľstí a nevymyslí nám ďalšiu prácu. On vie prekvapiť.
Jaromír Švejdík/
Narodil sa v roku 1963. Český spevák, skladateľ a výtvarník. Je frontmanom známej alternatívnej skupiny Priessnitz a členom ďalších zoskupení ako Jaromír 99 nad The Bombers a Umakart. Spolu so spisovateľom Jaroslavom Rudišom je autorom trojdielneho komiksu Alois Nebel, ktorý je predlohou animovaného filmu s rovnomenným názvom. Švejdík je aj spoluator piesne Půlnoční, ktorá v podaní speváka Václava Neckářa získala tohtoročnú cenu Anděl za najlepšiu skladbu roka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.