Komiks ako taký si vtedy hľadal svoje nové miesto. Zvlášť pôvodný český autorský komiks, vytesnený kdesi na „umeleckej“ periférii, vyrastajúci z tradície a zároveň konfrontujúci sa síce s hojnou, ale v žiadnom prípade nie reprezentatívnou vzorkou prekladových „komerčných“ titulov. A hoci „umelecké“ a „komerčné“ nemôžeme brať príliš vážne, a v komiksoch už vôbec nie, je pravda, že grafický román Alois Nebel - Bílý Potok vznikol ako umelecký experiment, v ktorom spojili svoje sily spisovateľ Jaroslav Rudiš a spevák a textár skupiny Priessnitz, Jaromír Švejdík. Rudiš na seba strhol pozornosť už v roku 2002 románovým debutom Nebe pod Berlínem, Jaromír Švejdík, ako komiksový autor fungujúci pod pseudonymom Jaromír 99, publikoval komiksové stripy v časopise Big Bang!, avšak do širšieho povedomia mimo komiksovej subkultúry sa dostal práve vďaka Aloisovi Nebelovi.
Príbeh vlakmi posadnutého čudáka zo sliezskych hôr, ktorému sa realita rozpúšťa v hmle spolu s duševným zdravím, je symbiózou nevšedného až lyrizovaného rozprávačského talentu Rudišovho a strohej, presnej, čierno-bielej kresby Jaromíra 99. Výsledný komiks je vďaka tomu obdarený hypnotickou silou. Príbeh nečítame a nedívame sa naň, ale akoby sme ho prežívali spolu s postavami. Sila Aloisa Nebela je v jeho civilnej subtílnosti. Alois je krehký ako realita vôkol neho, jeho démoni sú o to strašidelnejší a jeho „údel“ o to bolestnejší. Pritom však vôbec nie je dôležité, či nám je ako hrdina sympatický, skôr je dôležité to, že nám nie je ľahostajný. Bílý Potok je čudný komiks, v tom najpoctivejšom slova zmysle čudný, môže sa rovnako intenzívne páčiť ako nepáčiť, podstatnejšie je, že sa podpíše. Svojím vlastným spôsobom veľmi intímny komiks, stojaci na atmosfére, v ktorom čierna a biela obsiahnu celé farebné spektrum.
A je to veľmi komerčne úspešný komiks, podľa ktorého vznikla tak divadelná hra, ako aj impozantný celovečerný film režiséra Tomáša Luňáka, ktorého titulná pieseň sa stala v Česku obrovským hitom a na ihrisko „populárnej“ hudby vrátila Václava Neckářa. A impozantný preto, že vizuálne orgie, ktoré ponúka, vôbec ako vizuálne orgie nepociťujeme, cítime len uhrančivú silu obrazov.
Film, ktorý sa v našich kinách premieta od polovice februára, sa stal v Česku jesennou filmovou udalosťou. Pre čo najprecíznejšie prenesenie komiksovej poetiky na filmové plátno vznikol technikou rotoskopie, čo je veľmi zjednodušene prekreslenie filmového pásu, jeho spätné zanimovanie. Ide vôbec o prvý takto nakrútený film v Česku, ale podstatnejšie asi je, že film tak získal ešte hypnotickejšiu výrazovú silu ako pôvodný komiks.
Príbeh vlakmi posadnutého čudáka zo sliezskych hôr, ktorému sa realita rozpúšťa v hmle spolu s duševným zdravím, je symbiózou nevšedného až lyrizovaného rozprávačského talentu Rudišovho a strohej, presnej, čierno-bielej kresby Jaromíra 99. Výsledný komiks je vďaka tomu obdarený hypnotickou silou. Príbeh nečítame a nedívame sa naň, ale akoby sme ho prežívali spolu s postavami. Sila Aloisa Nebela je v jeho civilnej subtílnosti. Alois je krehký ako realita vôkol neho, jeho démoni sú o to strašidelnejší a jeho „údel“ o to bolestnejší. Pritom však vôbec nie je dôležité, či nám je ako hrdina sympatický, skôr je dôležité to, že nám nie je ľahostajný. Bílý Potok je čudný komiks, v tom najpoctivejšom slova zmysle čudný, môže sa rovnako intenzívne páčiť ako nepáčiť, podstatnejšie je, že sa podpíše. Svojím vlastným spôsobom veľmi intímny komiks, stojaci na atmosfére, v ktorom čierna a biela obsiahnu celé farebné spektrum.
A je to veľmi komerčne úspešný komiks, podľa ktorého vznikla tak divadelná hra, ako aj impozantný celovečerný film režiséra Tomáša Luňáka, ktorého titulná pieseň sa stala v Česku obrovským hitom a na ihrisko „populárnej“ hudby vrátila Václava Neckářa. A impozantný preto, že vizuálne orgie, ktoré ponúka, vôbec ako vizuálne orgie nepociťujeme, cítime len uhrančivú silu obrazov.
Film, ktorý sa v našich kinách premieta od polovice februára, sa stal v Česku jesennou filmovou udalosťou. Pre čo najprecíznejšie prenesenie komiksovej poetiky na filmové plátno vznikol technikou rotoskopie, čo je veľmi zjednodušene prekreslenie filmového pásu, jeho spätné zanimovanie. Ide vôbec o prvý takto nakrútený film v Česku, ale podstatnejšie asi je, že film tak získal ešte hypnotickejšiu výrazovú silu ako pôvodný komiks.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.