Tento príbeh je zatiaľ Slovensku vzdialený viac než geograficky. Je však celkom možné, že raz príde deň, keď sa v takej či inej podobe odohrá aj na Slovensku. Napokon, katolícky kňaz, ktorý počas pohrebnej omše odmietol dať prijímanie dcére zosnulej ženy, má s našou krajinou celkom živé väzby. Škandál, ktorý v Spojených štátoch vypukol, by nás preto mal zaujímať.
Marcel Guarnizo je americký katolícky kňaz, vysvätený krátko po páde komunizmu v Rusku. Na Slovensku ho pozná niekoľko desiatok, možno stoviek ľudí. Pred pár rokmi založil vo Viedni Neuwaldegg institute, vzdelávaciu inštitúciu, ktorá organizovala niekoľko akademických konferencií ročne. Práve tam ho spoznal rad Slovákov vrátane autora tohto textu. Otec Marcel, ako mu hovoria jeho známi, je zaujímavý prípad. Pôvodne študoval ekonómiu, pocítil však povolanie a z americkej školy odišiel do Ríma študovať metafyziku. Chcel byť kňazom a keďže v Rusku chýbali kňazi, odišiel tam. Marcel Guarnizo v sebe zaujímavo spája viacero vecí, ktoré bežne s kňazmi nespájame. Dokáže brániť trh, rozumie politike, má osobitý vzťah k východnej Európe (a občas sa zdá, že najmä k Slovensku). Keď hovorí o islame, teologickom spore medzi katolíkmi a kalvínmi alebo rekonštruuje filozofický dôkaz existencie Boha, v jeho myslení sa zrkadlí krištáľová jasnosť starých filozofov a teológov, osobitne Tomáša Akvinského.
Marcel Guarnizo tak trochu pripomína Kolakoviča. Aj on sa objavil náhle, pôsobil trochu exoticky, rýchlo sa však aklimatizoval a dokázal zaujať mladých ľudí. V krásnom barokovom kaštieli na okraji Viedne sa uskutočnili mnohé zaujímavé debaty, bola tu napríklad neverejná a veľmi otvorená konferencia o povahe islamu, na ktorej sa zúčastnilo mnoho prominentných intelektuálov, filozofov a teológov, od zástupcov Vatikánu po konzervatívne inštitúty z Manhattanu a Londýna. Inokedy tu o útlaku kresťanov v Afrike a na Blízkom východe hovorili pastori prenasledovaných cirkví (protestanti aj katolíci) a počúvali ich politici a intelektuáli zo Západu. Nanovo sa tu hovorilo nielen o dedičstve Ronalda Reagana, ale aj o motívoch, ktoré stáli za pokusmi o atentáty na Hitlera, či o skrytých významoch Biblie. Návštevník sa občas cítil ako na Harvarde, inokedy akoby v predsieni pápežovej kancelárie či ako privilegovaný šťastlivec, ktorý má prístup do salónu medzi aristokratov. Ani teraz, keď je Marcel Guarnizo kňazom späť doma, v americkom Marylande, neostal zabudnutý niekde na okraji. Naopak, jeho správanie vyvolalo podľa mnohých škandál, ktorému sa venujú najväčšie americké médiá. Čo sa stalo?
.pohreb v Marylande
V sobotu 25. februára tohto roku sa vo farnosti svätého Jána Nepomuka v meste Gaithersburg v Marylande, čo je súčasť washingtonskej arcidiecézy, konal pohreb zosnulej Loetty Johnsonovej. Pred pohrebnou svätou omšou navštívila kňaza Marcela Guarniza dcéra pani Johnsonovej, Barbara. Predstavila kňazovi svoju partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Problém vypukol, keď Barbara Johnsonová chcela ísť počas omše na prijímanie a kňaz jej diskrétne oznámil, že jej prijímanie podať nemôže. Barbara Johnsonová totiž, ako sama Guarnizovi oznámila, žije spôsobom, ktorý jej znemožňuje prístup k eucharistii. Guarnizo jej teda prijímanie nedal. Porušil by tým totiž pravidlá vlastnej cirkvi.
Stal sa však problém. To, čo si väčšina účastníkov podľa kňaza nemohla počas pohrebu ani všimnúť, začalo žiť vlastným a najmä mediálnym životom. Barbara Johnsonová vyvolala škandál. Po jej obvineniach sa pridali blogeri a následne médiá a cirkev začala čeliť tlaku. Žiadali trest pre kňaza, vyzývali na bojkot a zastavenie financovania diecézy. A dočkali sa nečakaného úspechu: arcidiecéza sa podľa internetovej stránky Vatican Insider Barbare Johnsonovej ospravedlnila a kňazovi bolo v hraniciach arcidiecézy zamedzené vykonávať niektoré funkcie. A práve to je skutočný škandál.
Časopis .týždeň požiadal kňaza Marcela Guarniza o vyjadrenie. V odpovedi na email sme dostali kópiu oficiálneho stanoviska, ako bola uverejnená agentúrou CNS News. Kňaz sa bráni, že jeho postup bol voči dotknutej osobe diskrétny (nevšimol si ho ani vedľa stojaci miništrant) a štandardný. Navyše, Barbara Johnsonová na jeho zamietnutie reagovala tak, že sa presunula k inej osobe, ktorá podávala eucharistiu a ktorá o ničom nevedela a prijímanie nakoniec dostala. Guarnizo však zdôrazňuje, že nemal inú možnosť: „Ak by sa sám niekto pred omšou kňazovi predstavil ako kvaker, luterán alebo buddhista a domáhal by sa prijímania, kňaz je povinný mu ho nedať. Keby prišiel niekto opitý, nadrogovaný, ani on by prijímanie nemohol dostať. Ak by kňaz vedel, že ide o katolíka, ktorý je rozvedený a opätovne zosobášený (bez anulovania pôvodného sobáša), katolícka doktrína opäť zakazuje podať prijímanie. Slečna Johnsonová a okolnosti jej prípadu sú presne takýto prípad, ktorý bráni podľa katolíckeho učenia jej pristúpeniu k prijímaniu. Slečna Johnsonová bola v našej farnosti hosťom a nemôže byť arbitrom toho, komu môžu a komu nemôžu byť podľa katolíckej cirkvi sviatosti umožnené a neumožnené. “
Je zaujímavé, ako sa neskôr ukázalo, že Barbara Johnsonová ani nie je katolíčka, ale cíti sa buddhistkou. Čo je to vlastne za problém, ktorý sa tu rieši?
.konflikt ideológie a cirkvi
Problémy sú v zásade tri. Ten prvý, na ktorý poukázal vo svojom vyhlásení aj Marcel Guarnizo, je problém kňaza, ktorý je s ohľadom na verejnú mienku nútený postupovať proti vlastnému svedomiu a doktríne cirkvi. Ak by bol Guarnizo za svoju dôslednosť a lojalitu poškodený, dá sa očakávať, že to otrasie mnohými katolíckymi kňazmi a veriacimi.
Druhým problémom je opatrnosť a ospravedlnenie zo strany arcidiecézy. Je evidentné, že čím opatrnejšie a pomalšie biskup na problém reaguje, tým viac médiá celú situáciu eskalujú. Dôsledkom, pochopiteľne, je, že cirkev sa tak dostáva do horšej situácie.
Nuž a napokon tretím problémom je verejná mienka a agresívne správanie antiklerikálnych jednotlivcov, ktorí ju vedome a úmyselne provokujú. Na Slovensku s tým ešte nemáme skúsenosti, ale vo svete sa z toho už stala istá „tradícia“. Napríklad politicky angažovaní homosexuáli, ktorí sú verejne v otvorenom koflikte s cirkevným učením, ostentatívne pristupujú k prijímaniu a dopúšťajú sa rôznych ďalších provokácií. Ako má vlastne v takej situácii reagovať kňaz? A ako budú na jeho reakciu reagovať veriaci?
Zdá sa, že vhodný postup reprezentuje práve príklad Marcela Guarniza. K Barbare Johnsonovej nepristupoval nijako konfrontačne, ale skôr diplomaticky a diskrétne. Nepovažoval za potrebné dotknutú ženu pred celým spoločenstvom ostrakizovať a aj po sérii osobných napadnutí sa správal pietne (nikdy nezabudol napríklad vyjadriť svoju sústrasť smútiacej rodine).
Poučenie z toho amerického príkladu, ktorý je vďaka jeho osobe sledovaný aj mnohými jeho žiakmi na Slovensku, má ešte jeden význam. A síce, že ak nemajú byť katolícki kňazi, rehoľníci, ale aj laici niečím podobným raz v budúcnosti zaskočení, musia byť na ňu pripravení. Mentálne aj vzdelaním. Práve o tom bola napokon nedávna misia Marcela Guarniza v neďalekej Viedni.
Marcel Guarnizo je americký katolícky kňaz, vysvätený krátko po páde komunizmu v Rusku. Na Slovensku ho pozná niekoľko desiatok, možno stoviek ľudí. Pred pár rokmi založil vo Viedni Neuwaldegg institute, vzdelávaciu inštitúciu, ktorá organizovala niekoľko akademických konferencií ročne. Práve tam ho spoznal rad Slovákov vrátane autora tohto textu. Otec Marcel, ako mu hovoria jeho známi, je zaujímavý prípad. Pôvodne študoval ekonómiu, pocítil však povolanie a z americkej školy odišiel do Ríma študovať metafyziku. Chcel byť kňazom a keďže v Rusku chýbali kňazi, odišiel tam. Marcel Guarnizo v sebe zaujímavo spája viacero vecí, ktoré bežne s kňazmi nespájame. Dokáže brániť trh, rozumie politike, má osobitý vzťah k východnej Európe (a občas sa zdá, že najmä k Slovensku). Keď hovorí o islame, teologickom spore medzi katolíkmi a kalvínmi alebo rekonštruuje filozofický dôkaz existencie Boha, v jeho myslení sa zrkadlí krištáľová jasnosť starých filozofov a teológov, osobitne Tomáša Akvinského.
Marcel Guarnizo tak trochu pripomína Kolakoviča. Aj on sa objavil náhle, pôsobil trochu exoticky, rýchlo sa však aklimatizoval a dokázal zaujať mladých ľudí. V krásnom barokovom kaštieli na okraji Viedne sa uskutočnili mnohé zaujímavé debaty, bola tu napríklad neverejná a veľmi otvorená konferencia o povahe islamu, na ktorej sa zúčastnilo mnoho prominentných intelektuálov, filozofov a teológov, od zástupcov Vatikánu po konzervatívne inštitúty z Manhattanu a Londýna. Inokedy tu o útlaku kresťanov v Afrike a na Blízkom východe hovorili pastori prenasledovaných cirkví (protestanti aj katolíci) a počúvali ich politici a intelektuáli zo Západu. Nanovo sa tu hovorilo nielen o dedičstve Ronalda Reagana, ale aj o motívoch, ktoré stáli za pokusmi o atentáty na Hitlera, či o skrytých významoch Biblie. Návštevník sa občas cítil ako na Harvarde, inokedy akoby v predsieni pápežovej kancelárie či ako privilegovaný šťastlivec, ktorý má prístup do salónu medzi aristokratov. Ani teraz, keď je Marcel Guarnizo kňazom späť doma, v americkom Marylande, neostal zabudnutý niekde na okraji. Naopak, jeho správanie vyvolalo podľa mnohých škandál, ktorému sa venujú najväčšie americké médiá. Čo sa stalo?
.pohreb v Marylande
V sobotu 25. februára tohto roku sa vo farnosti svätého Jána Nepomuka v meste Gaithersburg v Marylande, čo je súčasť washingtonskej arcidiecézy, konal pohreb zosnulej Loetty Johnsonovej. Pred pohrebnou svätou omšou navštívila kňaza Marcela Guarniza dcéra pani Johnsonovej, Barbara. Predstavila kňazovi svoju partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Problém vypukol, keď Barbara Johnsonová chcela ísť počas omše na prijímanie a kňaz jej diskrétne oznámil, že jej prijímanie podať nemôže. Barbara Johnsonová totiž, ako sama Guarnizovi oznámila, žije spôsobom, ktorý jej znemožňuje prístup k eucharistii. Guarnizo jej teda prijímanie nedal. Porušil by tým totiž pravidlá vlastnej cirkvi.
Stal sa však problém. To, čo si väčšina účastníkov podľa kňaza nemohla počas pohrebu ani všimnúť, začalo žiť vlastným a najmä mediálnym životom. Barbara Johnsonová vyvolala škandál. Po jej obvineniach sa pridali blogeri a následne médiá a cirkev začala čeliť tlaku. Žiadali trest pre kňaza, vyzývali na bojkot a zastavenie financovania diecézy. A dočkali sa nečakaného úspechu: arcidiecéza sa podľa internetovej stránky Vatican Insider Barbare Johnsonovej ospravedlnila a kňazovi bolo v hraniciach arcidiecézy zamedzené vykonávať niektoré funkcie. A práve to je skutočný škandál.
Časopis .týždeň požiadal kňaza Marcela Guarniza o vyjadrenie. V odpovedi na email sme dostali kópiu oficiálneho stanoviska, ako bola uverejnená agentúrou CNS News. Kňaz sa bráni, že jeho postup bol voči dotknutej osobe diskrétny (nevšimol si ho ani vedľa stojaci miništrant) a štandardný. Navyše, Barbara Johnsonová na jeho zamietnutie reagovala tak, že sa presunula k inej osobe, ktorá podávala eucharistiu a ktorá o ničom nevedela a prijímanie nakoniec dostala. Guarnizo však zdôrazňuje, že nemal inú možnosť: „Ak by sa sám niekto pred omšou kňazovi predstavil ako kvaker, luterán alebo buddhista a domáhal by sa prijímania, kňaz je povinný mu ho nedať. Keby prišiel niekto opitý, nadrogovaný, ani on by prijímanie nemohol dostať. Ak by kňaz vedel, že ide o katolíka, ktorý je rozvedený a opätovne zosobášený (bez anulovania pôvodného sobáša), katolícka doktrína opäť zakazuje podať prijímanie. Slečna Johnsonová a okolnosti jej prípadu sú presne takýto prípad, ktorý bráni podľa katolíckeho učenia jej pristúpeniu k prijímaniu. Slečna Johnsonová bola v našej farnosti hosťom a nemôže byť arbitrom toho, komu môžu a komu nemôžu byť podľa katolíckej cirkvi sviatosti umožnené a neumožnené. “
Je zaujímavé, ako sa neskôr ukázalo, že Barbara Johnsonová ani nie je katolíčka, ale cíti sa buddhistkou. Čo je to vlastne za problém, ktorý sa tu rieši?
.konflikt ideológie a cirkvi
Problémy sú v zásade tri. Ten prvý, na ktorý poukázal vo svojom vyhlásení aj Marcel Guarnizo, je problém kňaza, ktorý je s ohľadom na verejnú mienku nútený postupovať proti vlastnému svedomiu a doktríne cirkvi. Ak by bol Guarnizo za svoju dôslednosť a lojalitu poškodený, dá sa očakávať, že to otrasie mnohými katolíckymi kňazmi a veriacimi.
Druhým problémom je opatrnosť a ospravedlnenie zo strany arcidiecézy. Je evidentné, že čím opatrnejšie a pomalšie biskup na problém reaguje, tým viac médiá celú situáciu eskalujú. Dôsledkom, pochopiteľne, je, že cirkev sa tak dostáva do horšej situácie.
Nuž a napokon tretím problémom je verejná mienka a agresívne správanie antiklerikálnych jednotlivcov, ktorí ju vedome a úmyselne provokujú. Na Slovensku s tým ešte nemáme skúsenosti, ale vo svete sa z toho už stala istá „tradícia“. Napríklad politicky angažovaní homosexuáli, ktorí sú verejne v otvorenom koflikte s cirkevným učením, ostentatívne pristupujú k prijímaniu a dopúšťajú sa rôznych ďalších provokácií. Ako má vlastne v takej situácii reagovať kňaz? A ako budú na jeho reakciu reagovať veriaci?
Zdá sa, že vhodný postup reprezentuje práve príklad Marcela Guarniza. K Barbare Johnsonovej nepristupoval nijako konfrontačne, ale skôr diplomaticky a diskrétne. Nepovažoval za potrebné dotknutú ženu pred celým spoločenstvom ostrakizovať a aj po sérii osobných napadnutí sa správal pietne (nikdy nezabudol napríklad vyjadriť svoju sústrasť smútiacej rodine).
Poučenie z toho amerického príkladu, ktorý je vďaka jeho osobe sledovaný aj mnohými jeho žiakmi na Slovensku, má ešte jeden význam. A síce, že ak nemajú byť katolícki kňazi, rehoľníci, ale aj laici niečím podobným raz v budúcnosti zaskočení, musia byť na ňu pripravení. Mentálne aj vzdelaním. Práve o tom bola napokon nedávna misia Marcela Guarniza v neďalekej Viedni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.