Najskôr poviem, že ak sa obálka viacerým našim čitateľom zdala urážlivá, mrzí ma to. Nikdy nemáme za cieľ uraziť človeka, ani teraz sme ho nemali.
Dzurinda zobrazený ako šimpanz, to nebola narážka na jeho osobu, súkromie, a už vôbec nie na jeho intelekt, ale na verejnú kauzu Gorila, ktorá významne prispela k jeho odchodu. Myslíme si totiž, že šéf SDKÚ nie je v hierarchii korupcie hlavná gorila, ale nie je ani nevinná labuť. Preto šimpanz. Nakresliť bývalého lídra pravice ako gorilu by predsa bolo nepravdivé.
Ale mysleli sme to aj inak. Mikuláš Dzurinda tu bol roky vykresľovaný ako výborný stratég, ktorý dokázal zmierovať protichodné záujmy a konal pritom v prospech krajiny. Osud Ivety Radičovej, osud SDKÚ, ale tiež osud potrebných zmien po roku 2010 však ukázal, že šéf SDKÚ nebol žiadny skvelý stratég, ale len nereálne uvažujúci intrigán. Aj preto ten šimpanz, ako symbol slabej politickej predvídavosti a primitívnej stratégie, ktorá dlhodobo poškodzovala celú pravicu.
Ale jedna vec je, ako sme to mysleli, a druhá, ako to viacerí ľudia pochopili. Treba komunikovať presne to, čo chceme, a predvídať pritom reakcie. To som ja osobne podcenil. Mimochodom, väčšine redakcie sa karikatúra nepáčila. Ospravedlňujem sa preto všetkým, ktorých obálka urazila alebo nahnevala.
Až teraz môžem vyjadriť môj osobný pocit. Tá obálka vyznela pre mnohých šokujúco aj preto, lebo takmer celé reformné prostredie Dzurindovi jeho fauly a intrigy celé roky tolerovalo, takže sa vždy znovu zabudli a akoby stratili. Len preto si tento cynik zachoval až do nedávnych volieb povesť akéhosi integrátora pravice. Preto ten šok. Ako môže mať tento miláčik Západu, hoci aj v karikatúre, podobu šimpanza? Lenže on nebol žiadny integrátor, bol vždy skôr likvidátor každej možnej konkurencie. Navonok, voči najbližším partnerom, ale aj dovnútra vlastnej strany. Už od roku 1997. Začal Čarnogurským, pokračoval Langošom, Hrušovským, Bugárom, skupinkou. A skončil Radičovou.
Prečo mu to bolo dlhodobo dovolené? Prečo boli jeho likvidačné útoky na pôvodné KDH skôr oceňované než kritizované? Prečo zhltol najreformnejšie prostredie Langošovej DS bez piskotu intelektuálnych salónov a mienkotvorných médií? Prečo zabrala finta s akože odsunutým Palackom? A prečo ho nezmietla vlna verejného odporu ani v okamihu, keď začal podkopávať aj pozíciu Ivety Radičovej? Tvrdím, že preto, lebo väčšina našej elity je mľandravá v myslení, oportunistická v konaní a často aj intelektuálne nepoctivá. Preto jej Dzurinda ako vlastný obraz vždy vyhovoval, a preto ju tvrdá kritika jeho konania vždy vyrušovala.
Priznávam, že karikatúra z minulého týždňa mohla byť v niečom iná, jemnejšia, možno jasnejšia. Beriem to na seba. Ale nemohla byť iná v podstate. Pretože Mikuláš Dzurinda nie je obeť týchto volieb, on je intrigánske jadro ich výsledku.
Mimoriadne medzinárodné ocenenie .týždňa
S veľkým potešením oznamujem, že v 69. ročníku najstaršej fotožurnalistickej súťaže na svete Pictures of the Year International sa v počte ocenení hneď za National Geographic s 12 cenami umiestnil .týždeň, ktorý získal päť ocenení (nasleduje Newsweek so štyrmi a Time s troma). Len v kategórii Spravodajstvo sme získali tri ceny – celkové 2. miesto a dve ocenenia Award of Excellence. Zostávajúce dve Award of Excellence sme získali v kategórii Reportáž a za celkové editovanie časopisu. Celej redakcii, najmä kreatívnemu riaditeľovi Robertovi Cseremu a celému nášmu tímu grafikov, patrí za tento mimoriadny medzinárodný úspech moja úcta a vďaka.
Dzurinda zobrazený ako šimpanz, to nebola narážka na jeho osobu, súkromie, a už vôbec nie na jeho intelekt, ale na verejnú kauzu Gorila, ktorá významne prispela k jeho odchodu. Myslíme si totiž, že šéf SDKÚ nie je v hierarchii korupcie hlavná gorila, ale nie je ani nevinná labuť. Preto šimpanz. Nakresliť bývalého lídra pravice ako gorilu by predsa bolo nepravdivé.
Ale mysleli sme to aj inak. Mikuláš Dzurinda tu bol roky vykresľovaný ako výborný stratég, ktorý dokázal zmierovať protichodné záujmy a konal pritom v prospech krajiny. Osud Ivety Radičovej, osud SDKÚ, ale tiež osud potrebných zmien po roku 2010 však ukázal, že šéf SDKÚ nebol žiadny skvelý stratég, ale len nereálne uvažujúci intrigán. Aj preto ten šimpanz, ako symbol slabej politickej predvídavosti a primitívnej stratégie, ktorá dlhodobo poškodzovala celú pravicu.
Ale jedna vec je, ako sme to mysleli, a druhá, ako to viacerí ľudia pochopili. Treba komunikovať presne to, čo chceme, a predvídať pritom reakcie. To som ja osobne podcenil. Mimochodom, väčšine redakcie sa karikatúra nepáčila. Ospravedlňujem sa preto všetkým, ktorých obálka urazila alebo nahnevala.
Až teraz môžem vyjadriť môj osobný pocit. Tá obálka vyznela pre mnohých šokujúco aj preto, lebo takmer celé reformné prostredie Dzurindovi jeho fauly a intrigy celé roky tolerovalo, takže sa vždy znovu zabudli a akoby stratili. Len preto si tento cynik zachoval až do nedávnych volieb povesť akéhosi integrátora pravice. Preto ten šok. Ako môže mať tento miláčik Západu, hoci aj v karikatúre, podobu šimpanza? Lenže on nebol žiadny integrátor, bol vždy skôr likvidátor každej možnej konkurencie. Navonok, voči najbližším partnerom, ale aj dovnútra vlastnej strany. Už od roku 1997. Začal Čarnogurským, pokračoval Langošom, Hrušovským, Bugárom, skupinkou. A skončil Radičovou.
Prečo mu to bolo dlhodobo dovolené? Prečo boli jeho likvidačné útoky na pôvodné KDH skôr oceňované než kritizované? Prečo zhltol najreformnejšie prostredie Langošovej DS bez piskotu intelektuálnych salónov a mienkotvorných médií? Prečo zabrala finta s akože odsunutým Palackom? A prečo ho nezmietla vlna verejného odporu ani v okamihu, keď začal podkopávať aj pozíciu Ivety Radičovej? Tvrdím, že preto, lebo väčšina našej elity je mľandravá v myslení, oportunistická v konaní a často aj intelektuálne nepoctivá. Preto jej Dzurinda ako vlastný obraz vždy vyhovoval, a preto ju tvrdá kritika jeho konania vždy vyrušovala.
Priznávam, že karikatúra z minulého týždňa mohla byť v niečom iná, jemnejšia, možno jasnejšia. Beriem to na seba. Ale nemohla byť iná v podstate. Pretože Mikuláš Dzurinda nie je obeť týchto volieb, on je intrigánske jadro ich výsledku.
Mimoriadne medzinárodné ocenenie .týždňa
S veľkým potešením oznamujem, že v 69. ročníku najstaršej fotožurnalistickej súťaže na svete Pictures of the Year International sa v počte ocenení hneď za National Geographic s 12 cenami umiestnil .týždeň, ktorý získal päť ocenení (nasleduje Newsweek so štyrmi a Time s troma). Len v kategórii Spravodajstvo sme získali tri ceny – celkové 2. miesto a dve ocenenia Award of Excellence. Zostávajúce dve Award of Excellence sme získali v kategórii Reportáž a za celkové editovanie časopisu. Celej redakcii, najmä kreatívnemu riaditeľovi Robertovi Cseremu a celému nášmu tímu grafikov, patrí za tento mimoriadny medzinárodný úspech moja úcta a vďaka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.