.aký je rozdiel medzi generáciou X a generáciou Y?
Paradoxne, tá najjednoduchšia odpoveď – že je to vek – podľa mňa všeobecne neplatí. Stačí si predstaviť krásnu pestovanú štyridsiatničku vychádazajúcu z posilňovne a smerujúcu na kurz japončiny a znudeného dvadsaťročného mladíka bez náznaku úsmevu. Napriek tomu si na zjednodušenie môžeme zadefinovať generáciu Y ako 20-33-ročných (biblické číslo považujem za dobrú deliacu čiaru) a vzhľadom na čoraz lepšie vyzerajúcich ľudí v strednom veku si generáciu X natiahneme, povedzme, do päťdesiatky. Hlavné rozdiely spôsobujú rozdielne „backgroundy“, zmes sociálnych, kultúrnych aj politických faktorov, ktoré ovplyvňujú tieto generácie počas ich osobnostného vývoja a psychického dozrievania.
.čo ľudia z generácie Y očakávajú od svojho zamestnávateľa?
Volajme ich mladí ambiciózni ľudia. Určite potrebujú podnety, výzvy a projekty a veľa pre nich znamená „brand“ – značka a meno firmy. Tí, ktorí preferujú značkové oblečenie, si rovnako potrpia na imidž firmy. Potrebujú vedieť pozadie rozhodnutí, vyžadujú informácie. Trvajú na daných sľuboch (walk your talk), neboja sa pripomenúť, pokiaľ ide o kariérny alebo platový posun, aktívne si pýtajú „feedback“ čiže ohodnotenie svojich výkonov. V tom, či chcú robiť horizontálnu, alebo vertikálnu kariéru, majú zväčša celkom jasno.
.práca je pre nich zdroj príjmov či viac príležitosťou na sebarealizáciu?
Prácu, samozrejme, potrebujú aj ako zdroj príjmov, no oveľa viac túžia cestovať a občas mať sabatical (dlhšie voľno, počas ktorého s nimi zamestnávateľ nezruší pracovný pomer). Na druhej strane nutne potrebujú rolové modely, osobnosti, vzory správania – čo je ďalší priestor pre pracovné spolužitie týchto dvoch kľúčových generácií.
.aké sú ich klady a zápory?
Pri generácií X je veľkým motivátorom úspech a uznanie, práca je pre nich stále aj priestor na socializáciu, sú ochotní pracovať viac hodín, ale niekedy sa nevyhnú typickému „to už tu bolo....každá zmena vedie k horšiemu...“ Generácia Y oceňuje benefity, práca a socializácia je samotným štýlom práce, akoby oddelená do časových pásiem. V práci sa potrebujú sústrediť, často majú oči pripichnuté na displej počítača väčšinu pracovného času, ale bez problémov potom idú s kolegami na team building či na pivo. Potrebujú „fun“, často je ich lojálnosť obmedzená na 5-ročné intervaly, zmenu práce už považujú za možnosť získať viac peňazí, neboja sa tak rizika straty práce ako staršia generácia. Často je však ich multitasking a znalosť technológii na úkor nedostatku schopností pri práci s ľuďmi.
.aké sú ich ambície?
Cestovanie, kariérna flexibilita.... Za seba poviem, že práve ich schopnosť nájsť správny pomer slávneho „work/life balance“ je niečo, čo by sa moja generácia X od nich mala učiť.
Paradoxne, tá najjednoduchšia odpoveď – že je to vek – podľa mňa všeobecne neplatí. Stačí si predstaviť krásnu pestovanú štyridsiatničku vychádazajúcu z posilňovne a smerujúcu na kurz japončiny a znudeného dvadsaťročného mladíka bez náznaku úsmevu. Napriek tomu si na zjednodušenie môžeme zadefinovať generáciu Y ako 20-33-ročných (biblické číslo považujem za dobrú deliacu čiaru) a vzhľadom na čoraz lepšie vyzerajúcich ľudí v strednom veku si generáciu X natiahneme, povedzme, do päťdesiatky. Hlavné rozdiely spôsobujú rozdielne „backgroundy“, zmes sociálnych, kultúrnych aj politických faktorov, ktoré ovplyvňujú tieto generácie počas ich osobnostného vývoja a psychického dozrievania.
.čo ľudia z generácie Y očakávajú od svojho zamestnávateľa?
Volajme ich mladí ambiciózni ľudia. Určite potrebujú podnety, výzvy a projekty a veľa pre nich znamená „brand“ – značka a meno firmy. Tí, ktorí preferujú značkové oblečenie, si rovnako potrpia na imidž firmy. Potrebujú vedieť pozadie rozhodnutí, vyžadujú informácie. Trvajú na daných sľuboch (walk your talk), neboja sa pripomenúť, pokiaľ ide o kariérny alebo platový posun, aktívne si pýtajú „feedback“ čiže ohodnotenie svojich výkonov. V tom, či chcú robiť horizontálnu, alebo vertikálnu kariéru, majú zväčša celkom jasno.
.práca je pre nich zdroj príjmov či viac príležitosťou na sebarealizáciu?
Prácu, samozrejme, potrebujú aj ako zdroj príjmov, no oveľa viac túžia cestovať a občas mať sabatical (dlhšie voľno, počas ktorého s nimi zamestnávateľ nezruší pracovný pomer). Na druhej strane nutne potrebujú rolové modely, osobnosti, vzory správania – čo je ďalší priestor pre pracovné spolužitie týchto dvoch kľúčových generácií.
.aké sú ich klady a zápory?
Pri generácií X je veľkým motivátorom úspech a uznanie, práca je pre nich stále aj priestor na socializáciu, sú ochotní pracovať viac hodín, ale niekedy sa nevyhnú typickému „to už tu bolo....každá zmena vedie k horšiemu...“ Generácia Y oceňuje benefity, práca a socializácia je samotným štýlom práce, akoby oddelená do časových pásiem. V práci sa potrebujú sústrediť, často majú oči pripichnuté na displej počítača väčšinu pracovného času, ale bez problémov potom idú s kolegami na team building či na pivo. Potrebujú „fun“, často je ich lojálnosť obmedzená na 5-ročné intervaly, zmenu práce už považujú za možnosť získať viac peňazí, neboja sa tak rizika straty práce ako staršia generácia. Často je však ich multitasking a znalosť technológii na úkor nedostatku schopností pri práci s ľuďmi.
.aké sú ich ambície?
Cestovanie, kariérna flexibilita.... Za seba poviem, že práve ich schopnosť nájsť správny pomer slávneho „work/life balance“ je niečo, čo by sa moja generácia X od nich mala učiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.