.v čase uzávierky nášho časopisu nebola definitívna podoba novej vlády stále známa. O procese jej zostavovania prenikalo na verejnosť oveľa menej informácií ako v minulosti. Dôvod je jednoduchý: keď vládu zostavuje jedna strana, veci sa dajú oveľa ľahšie udržať v tajnosti, ako keď niekoľko subjektov vyjednáva o širokej koaličnej vláde.
„Zatiaľ nie sú uzavreté všetky posty, respektíve na niektoré ministerské kreslá stále existuje niekoľko kandidátov. Mená, ktoré sa objavujú v médiach, nie sú zďaleka jedinými, o ktorých sa pri jednotlivých ministerstvách diskutuje,” povedal .týždňu vysokopostavený politik Smeru. Kľúčovú úlohu pri výbere jednotlivých ministrov zohráva vedenie strany, kde okrem Roberta Fica zasadajú aj všetci podpredsedovia, generálny manažér strany Ján Richter a bývalý Ficov poradca z premiérskych čias Vladimír Faič. V tomto formáte sa prijímajú všetky dôležité rozhodnutia o zložení novej vlády. Fico vraj chcel pri stretnutiach s jednotlivými kandidátmi počuť nielen ich všeobecnú víziu riadenia rezortu, ale aj zoznam konkrétnych krokov, ktoré by chceli počas prvého roku na ministerstve uskutočniť.
Predseda Smeru tiež od začiatku presadzoval, aby do vysokých výkonných funkcií išli aj všetci podpredsedovia strany s výnimkou Vladimíra Maňku, ktorý je banskobystrickým županom. Aj preto mali medzi prvými isté ministerské posty práve Robert Kaliňák, Peter Kažimír a Marek Maďarič. Pavol Paška sa vráti na čelo parlamentu a členom vlády bude aj Dušan Čaplovič. V jeho prípade však ešte stále nebolo jasné, či bude novým ministrom školstva, alebo sa vráti do kresla vicepremiéra pre ľudské práva. Pre Miroslava Lajčáka na poste ministra zahraničných vecí sa vraj Fico rozhodol okamžite po tom, ako bolo jasné, že Smer bude zostavovať jednofarebnú vládu.
.finacie a kultúra
Čo sa v tejto chvíli teda dá povedať o ministroch, ktorí už majú svoje posty isté? Ľudia z inštitúcií patriacich pod rezort kultúry, s ktorými sme sa rozprávali, očakávajú v Marekovi Maďaričovi príchod politicky silnejšieho ministra ako bol Daniel Krajcer. Výhodou môže byť silnejšia pozícia rezortu pri vyjednávaniach o štátnom rozpočte. Viacerí si však kladú otázku, či sa spolu s Maďaričom vráti aj bývalá riaditeľka sekcie ekonomiky na ministerstve Hilda Gajdošová, ktorej predchádzajúce angažmá vyvolávalo otázniky.
Najväčšími výzvami pre staronového ministra budú – okrem riešenia chronicky sa opakujúcich problémov verejnoprávnych médií – aj rozbehnutie a dokončenie veľkých investičných projektov. Nejde len o rekonštrukciu požiarom zničenej Krásnej Hôrky. Dotiahnuť treba rekonštrukciu Bratislavského hradu, vybudovať v ňom stále expozície, rekonštruovať sa má aj Slovenská národná galéria a Spišský hrad. Popritom netreba zabúdať na projekty, akými sú digitalizácia kultúrneho dedičstva či projekt Košice 2013: Európske hlavné mesto kultúry.
Výzvy pre nového ministra finacií Petra Kažimíra su jasné. Udržať verejné finacie na uzde a znižovať deficit. Bývalý poslanec za KDH Anton Marcinčin tvrdí, že Kažimír odborne na túto funkciu určite má. „Poznám ho ako človeka, ktorý počúva argumenty odborníkov a nesnaží sa do odborných vecí pretláčať za každú cenu politiku.“
Podľa Marcinčina môže byť najväčším Kažimírovým problémom to, že nová Ficova vláda nebude brať ministerstvo financií – podobne, ako tá predchádzajúca – dostatočne vážne. Aj keď toto riziko je dnes výrazne nižšie vďaka veľkému tlaku Bruselu na rozpočtovú disciplínu národných štátov. Veľa možností, ako šetriť, však nový minister podľa neho mať nebude. „Výdavky sú ohlodané na kosť a na strane príjmov štátu poriadne nefunguje ani ich výber. Stačí sa pozrieť, v akej situácii sú dnes daňové úrady. Novému ministrovi neostane nič iné, len uskutočniť tie isté nepopulárne opatrenia, ako robí pravicová vláda v Česku,“ myslí si Marcinčin.
O tom, či Robert Fico a strana Smer myslia svoj nový imidž vážne, však oveľa viac ako mená ministrov kultúry či financií napovedia personálne nominácie v oblasti vnútra a spravodlivosti.
.život po Gorile
Kauza Gorila totiž ukázala, že verejná mienka začína byť konečne citlivá aj na veľké korupčné prípady. Samotný Fico z nej síce vyviazol bez ujmy, keďže médiá vytvorili dojem, že debata v konšpiračnom byte Penty ho nijako nediskvalifikuje. Protesty Gorila však potvrdili, že pohár trpezlivosti pretiekol: ak dnes Fico tvrdí, že s jeho vládou prichádza nová politická kultúra, tak na tunelovanie štátu v réžii mecenášov (model 2006 – 2010) musí veľmi rýchlo zabudnúť. Inak proti sebe zmobilizuje aj momentálne rozbitú opozíciu a znovu vyženie na barikády antigorilu.
Rovnako dôležité je, kto bude na čele polície, a ako bude pokračovať vyšetrovanie Gorily, ktorá pomohla Smeru k nečakane vysokému volebnému víťazstvu. Staronový minister vnútra Robert Kaliňák zatiaľ nechce hovoriť žiadne mená: ak si však znovu vyberie ľudí ako Ján Packa či Stanislav Jankovič, gorily môžu oslavovať. Packa je kovboj okresného formátu, ktorý nemá spôsoby ani výsledky: ak teda nepočítame spackanú akciu Rehák – Valko. Jankovič je možno výkonný úradník, ktorý sa však diskvalifikoval, keď vybavoval vodičák podnikateľovi Božíkovi.
Pochybnosti vzbudzuje aj ďalšie meno, ktoré lieta v obehu: Tibor Gašpar. Ak by sa stal tento človek druhýkrát šéfom protikorupčného úradu, polícia by zrejme riešila len drobné úplatky v zdravotníctve či kauzy typu Wänke. Gašpar sa totiž po celý čas, čo bol vo funkcii, správal ako politický nominant Smeru a veľkým kauzám, ako je tunelovanie harvardských fondov (Široký), sa cielene vyhýbal. Potvrdil to aj prístupom ku kauze Gorila, ktorú vyšetrovali jeho ľudia len formálne, aby napokon dôležitú spravodajskú informáciu k tejto akcii zhltla skartovačka.
.spišiak ako gesto
Ak chce pôsobiť Kaliňák dôveryhodne, mal by sa vyvarovať aj nomináciám ľudí ako Milan Lučanský, Ivan Ševčík či Jozef Mičieta, s ktorými má nadštandardné vzťahy. Títo bývalí funkcionári Úradu boja proti organizovanej kriminalite totiž dodnes nevysvetlili svoje väzby s hľadaným zločincom Karolom Mellom. Ideálne by bolo, keby zostal na čele polície Jaroslav Spišiak: od Kaliňáka by to bol jasný signál, že myslí boj s korupciou a organizovaným zločinom naozaj vážne. Zatiaľ tomu však nič nenasvedčuje a otázne je, či by s tým súhlasil aj Spišiak.
Ak sa aj stane šéfom polície človek s čistým štítom, kľúčové bude, či mu dá Kaliňák pri preverovaní citlivých káuz voľné ruky. Lakmusovým papierikom bude práve Gorila: trúfnu si vyšetrovatelia predvolať aj Fica, respektíve jeho bývalého tajomníka Határa? Budú ich konfrontovať aj s tými časťami Gorily, kde sa hovorí, že spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák financoval kampaň Smeru? Budú sa ich pýtať, čo znamená 40 deka salámy, ktoré mala strana dostať od Penty za „pomoc” pri prevode jednej vodárenskej spoločnosti do rúk francúzskeho investora?
Budú policajti dôslední aj pri preverovaní tvrdenia, že Fico s Flašíkom mali žiadať od Haščáka províziu za zrušenie tlačovky o privatizácii Paroplynového cyklu? Bude vyšetrovateľov zaujímať aj to, čo znamená Ficovo ubezpečenie, že Haščák môže „dlhodobo počítať” s Paškom ako s ministrom zdravotníctva? A všimnú si aj pasáž, kde sa Fico s Haščákom – akoby mimochodom – bavia o sponzoroch Smeru, z ktorých ani jeden nefiguruje v oficiálnom účtovníctve strany? Gorila totiž nie je len o Malchárkovi s Bubeníkovou, ako sa to snaží navodiť Fico.
.mafii po krku
Dôležité bude aj to, ako sa Kaliňákova polícia vyrovná s prípadmi, ktoré sa spájajú s Ficovou vládou: s nástenkovým tendrom a s emisiami. V prvom prípade by to nemusel byť až taký problém, keďže ide primárne o škandál SNS. V druhom prípade to môže byť zložitejšie, keďže sa špekulovalo, že v pozadí mohli byť aj mecenáši Smeru. A zabudnúť netreba ani na kauzu financovania Smeru: bude mať polícia šancu preskúmať sponzorskú zmluvu s podnikateľom Blaškom, respektíve hlas, podobný Ficovi, ktorý zháňal peniaze pre stranu vlastnou hlavou?
Ak chce byť Kaliňák úspešný, mali by jeho ľudia pokračovať aj v ťažení proti mafii, ktoré začal Spišiak. Na začiatok stačí, ak nebudú sabotovať vyšetrovanie sýkorovcov, jakšíkovcov či piťovcov, pričom môžu pridať aj nejaký bonus – hoci len v podobe okresného bosa podsvetia. Za prvej Ficovej vlády bola totiž polícia v boji s organizovaným zločinom dosť pasívna. Otázne je aj to, ako pristúpi Kaliňák k hodnotiacemu systému policajtov: až tu sa ukáže, či dokáže robiť aj nepopulárne veci, alebo podľahne tlaku prostredia, ktoré má so Spišiakovou reformou problém.
Obrovským rizikom je aj fakt, že v rezorte vnútra (obrany) sa obstaráva za miliardy – navyše často bez verejnej súťaže, respektíve v utajenom režime. V tomto prostredí sa pohybuje aj viacero podnikateľov z prostredia Smeru, ktorí budú mať záujem o lukratívne štátne zákazky.
Ak to Kaliňák ustráži, má šancu, že bude lepším ministrom ako prvýkrát: v neformálnych rozhovoroch s novinármi totiž priznal aj chyby, ktoré urobil, pričom tvrdí, že história sa už nebude opakovať. Súčasne by si však mal nájsť silnú agendu – s témami ako Schengen si totiž po výraznom Danielovi Lipšicovi nevystačí.
.glváč ako žart
Vysoké nároky sa kladú aj na rezort spravodlivosti, keďže justícia ovládaná Štefanom Harabinom je už roky v hlbokom rozvrate. Nájsť dôstojného nástupcu Lucie Žitňanskej nebude jednoduché: ako politička je síce nevýrazná, ako ministerka však posunula rezort – najmä pokiaľ ide o transparentnosť – viditeľne dopredu. Žitňanská má navyše čistý štít, keďže do SDKÚ vstúpila až v roku 2007, po kauze Gorila.
Ako zlý žart sa preto javí možnosť, že ministrom by sa mohol stať aj Martin Glváč. Tento politik je určite oveľa bystrejší a šikovnejší ako tieňový šéf rezortu spravodlivosti za Smer, zväzácky pôsobiaci Robert Madej. Glváč je navyše považovaný aj za dobrého právnika, jeho schopnosti ocenil aj Haščák. „Haščák hovorí, že jediný inteligentný predstaviteľ Smeru je Martin Glváč,” píše sa v spise Gorila. Glváč môže byť dobrým ministrom, nie však spravodlivosti.
Problémom je totiž jeho minulosť – najmä vzťahy s ľuďmi ako Fedor Flašík a Vladimír Poór, respektíve Jozef Svoboda, ktorý patril k bosom bratislavského podsvetia. Haščák dokonca označil Glváča za jedného z utajených akcionárov (sponzorov) Smeru. Firma blízka Glváčovi sa navyše dostala k lukratívnym pozemkom na Čiernej Vode podobne ako Mečiarovi ľudia k parcelám vo Veľkom Slavkove. Známe sú aj Glvačove úzke väzby s Igorom Rattajom z finančnej skupiny J&T.
.kto nahradí Trnku
Je možné, že Glváčovo meno pustil do éteru samotný Smer, aby otestoval, čo si môže dovoliť. Keďže sa dá predpokladať, že verejná mienka bude proti, Fico možno navrhne niekoho iného a bude to potom vyzerať tak, že Smer počúva hlas ľudu. V každom prípade, pred novým ministrom stojí veľká výzva: obnoviť dôveru v skorumpovanú justíciu a vybrať do funkcií predsedov súdov slušných ľudí, ktorí nie sú závislí od Harabina. A samozrejme, prispieť k výberu jeho dôstojného nástupcu, keďže Harabinovi sa končí mandát v roku 2014.
Dôkazom, že Smer sa zmenil, by bolo najmä akceptovanie Jozefa Čentéša ako generálneho prokurátora. Ak sa dnes Fico tvári k opozícii ústretovo, ako lepšie by mohol potvrdiť svoju pozitívnu zmenu než ponechaním jej kandidáta vo funkcii? Z tohto oblaku však zrejme nezaprší: Smer bude hľadať niekoho iného, pričom v hre už údajne nie je ani Trnka. V minulosti sa spomínal aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý má na túto funkciu ideálne predpoklady, keďže zastavil kauzu financovania Smeru.
Pred voľbami si však trochu vylepšil imidž, keďže sa osobne vložil – spolu s ministrom Lipšicom – do kauzy Gorila, takže teoreticky by mohol získať aj podporu KDH. Dobrým generálnym prokurátorom by však Kováčik nebol – skôr typickým menším zlom, na aké sme už priveľmi zvyknutí z politiky. V prípade Smeru však netreba mať veľké oči: na vnútre, spravodlivosti ani prokuratúre. Úspechom bude každý, kto sa nezapletie s biznisom alebo mafiou.
„Zatiaľ nie sú uzavreté všetky posty, respektíve na niektoré ministerské kreslá stále existuje niekoľko kandidátov. Mená, ktoré sa objavujú v médiach, nie sú zďaleka jedinými, o ktorých sa pri jednotlivých ministerstvách diskutuje,” povedal .týždňu vysokopostavený politik Smeru. Kľúčovú úlohu pri výbere jednotlivých ministrov zohráva vedenie strany, kde okrem Roberta Fica zasadajú aj všetci podpredsedovia, generálny manažér strany Ján Richter a bývalý Ficov poradca z premiérskych čias Vladimír Faič. V tomto formáte sa prijímajú všetky dôležité rozhodnutia o zložení novej vlády. Fico vraj chcel pri stretnutiach s jednotlivými kandidátmi počuť nielen ich všeobecnú víziu riadenia rezortu, ale aj zoznam konkrétnych krokov, ktoré by chceli počas prvého roku na ministerstve uskutočniť.
Predseda Smeru tiež od začiatku presadzoval, aby do vysokých výkonných funkcií išli aj všetci podpredsedovia strany s výnimkou Vladimíra Maňku, ktorý je banskobystrickým županom. Aj preto mali medzi prvými isté ministerské posty práve Robert Kaliňák, Peter Kažimír a Marek Maďarič. Pavol Paška sa vráti na čelo parlamentu a členom vlády bude aj Dušan Čaplovič. V jeho prípade však ešte stále nebolo jasné, či bude novým ministrom školstva, alebo sa vráti do kresla vicepremiéra pre ľudské práva. Pre Miroslava Lajčáka na poste ministra zahraničných vecí sa vraj Fico rozhodol okamžite po tom, ako bolo jasné, že Smer bude zostavovať jednofarebnú vládu.
.finacie a kultúra
Čo sa v tejto chvíli teda dá povedať o ministroch, ktorí už majú svoje posty isté? Ľudia z inštitúcií patriacich pod rezort kultúry, s ktorými sme sa rozprávali, očakávajú v Marekovi Maďaričovi príchod politicky silnejšieho ministra ako bol Daniel Krajcer. Výhodou môže byť silnejšia pozícia rezortu pri vyjednávaniach o štátnom rozpočte. Viacerí si však kladú otázku, či sa spolu s Maďaričom vráti aj bývalá riaditeľka sekcie ekonomiky na ministerstve Hilda Gajdošová, ktorej predchádzajúce angažmá vyvolávalo otázniky.
Najväčšími výzvami pre staronového ministra budú – okrem riešenia chronicky sa opakujúcich problémov verejnoprávnych médií – aj rozbehnutie a dokončenie veľkých investičných projektov. Nejde len o rekonštrukciu požiarom zničenej Krásnej Hôrky. Dotiahnuť treba rekonštrukciu Bratislavského hradu, vybudovať v ňom stále expozície, rekonštruovať sa má aj Slovenská národná galéria a Spišský hrad. Popritom netreba zabúdať na projekty, akými sú digitalizácia kultúrneho dedičstva či projekt Košice 2013: Európske hlavné mesto kultúry.
Výzvy pre nového ministra finacií Petra Kažimíra su jasné. Udržať verejné finacie na uzde a znižovať deficit. Bývalý poslanec za KDH Anton Marcinčin tvrdí, že Kažimír odborne na túto funkciu určite má. „Poznám ho ako človeka, ktorý počúva argumenty odborníkov a nesnaží sa do odborných vecí pretláčať za každú cenu politiku.“
Podľa Marcinčina môže byť najväčším Kažimírovým problémom to, že nová Ficova vláda nebude brať ministerstvo financií – podobne, ako tá predchádzajúca – dostatočne vážne. Aj keď toto riziko je dnes výrazne nižšie vďaka veľkému tlaku Bruselu na rozpočtovú disciplínu národných štátov. Veľa možností, ako šetriť, však nový minister podľa neho mať nebude. „Výdavky sú ohlodané na kosť a na strane príjmov štátu poriadne nefunguje ani ich výber. Stačí sa pozrieť, v akej situácii sú dnes daňové úrady. Novému ministrovi neostane nič iné, len uskutočniť tie isté nepopulárne opatrenia, ako robí pravicová vláda v Česku,“ myslí si Marcinčin.
O tom, či Robert Fico a strana Smer myslia svoj nový imidž vážne, však oveľa viac ako mená ministrov kultúry či financií napovedia personálne nominácie v oblasti vnútra a spravodlivosti.
.život po Gorile
Kauza Gorila totiž ukázala, že verejná mienka začína byť konečne citlivá aj na veľké korupčné prípady. Samotný Fico z nej síce vyviazol bez ujmy, keďže médiá vytvorili dojem, že debata v konšpiračnom byte Penty ho nijako nediskvalifikuje. Protesty Gorila však potvrdili, že pohár trpezlivosti pretiekol: ak dnes Fico tvrdí, že s jeho vládou prichádza nová politická kultúra, tak na tunelovanie štátu v réžii mecenášov (model 2006 – 2010) musí veľmi rýchlo zabudnúť. Inak proti sebe zmobilizuje aj momentálne rozbitú opozíciu a znovu vyženie na barikády antigorilu.
Rovnako dôležité je, kto bude na čele polície, a ako bude pokračovať vyšetrovanie Gorily, ktorá pomohla Smeru k nečakane vysokému volebnému víťazstvu. Staronový minister vnútra Robert Kaliňák zatiaľ nechce hovoriť žiadne mená: ak si však znovu vyberie ľudí ako Ján Packa či Stanislav Jankovič, gorily môžu oslavovať. Packa je kovboj okresného formátu, ktorý nemá spôsoby ani výsledky: ak teda nepočítame spackanú akciu Rehák – Valko. Jankovič je možno výkonný úradník, ktorý sa však diskvalifikoval, keď vybavoval vodičák podnikateľovi Božíkovi.
Pochybnosti vzbudzuje aj ďalšie meno, ktoré lieta v obehu: Tibor Gašpar. Ak by sa stal tento človek druhýkrát šéfom protikorupčného úradu, polícia by zrejme riešila len drobné úplatky v zdravotníctve či kauzy typu Wänke. Gašpar sa totiž po celý čas, čo bol vo funkcii, správal ako politický nominant Smeru a veľkým kauzám, ako je tunelovanie harvardských fondov (Široký), sa cielene vyhýbal. Potvrdil to aj prístupom ku kauze Gorila, ktorú vyšetrovali jeho ľudia len formálne, aby napokon dôležitú spravodajskú informáciu k tejto akcii zhltla skartovačka.
.spišiak ako gesto
Ak chce pôsobiť Kaliňák dôveryhodne, mal by sa vyvarovať aj nomináciám ľudí ako Milan Lučanský, Ivan Ševčík či Jozef Mičieta, s ktorými má nadštandardné vzťahy. Títo bývalí funkcionári Úradu boja proti organizovanej kriminalite totiž dodnes nevysvetlili svoje väzby s hľadaným zločincom Karolom Mellom. Ideálne by bolo, keby zostal na čele polície Jaroslav Spišiak: od Kaliňáka by to bol jasný signál, že myslí boj s korupciou a organizovaným zločinom naozaj vážne. Zatiaľ tomu však nič nenasvedčuje a otázne je, či by s tým súhlasil aj Spišiak.
Ak sa aj stane šéfom polície človek s čistým štítom, kľúčové bude, či mu dá Kaliňák pri preverovaní citlivých káuz voľné ruky. Lakmusovým papierikom bude práve Gorila: trúfnu si vyšetrovatelia predvolať aj Fica, respektíve jeho bývalého tajomníka Határa? Budú ich konfrontovať aj s tými časťami Gorily, kde sa hovorí, že spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák financoval kampaň Smeru? Budú sa ich pýtať, čo znamená 40 deka salámy, ktoré mala strana dostať od Penty za „pomoc” pri prevode jednej vodárenskej spoločnosti do rúk francúzskeho investora?
Budú policajti dôslední aj pri preverovaní tvrdenia, že Fico s Flašíkom mali žiadať od Haščáka províziu za zrušenie tlačovky o privatizácii Paroplynového cyklu? Bude vyšetrovateľov zaujímať aj to, čo znamená Ficovo ubezpečenie, že Haščák môže „dlhodobo počítať” s Paškom ako s ministrom zdravotníctva? A všimnú si aj pasáž, kde sa Fico s Haščákom – akoby mimochodom – bavia o sponzoroch Smeru, z ktorých ani jeden nefiguruje v oficiálnom účtovníctve strany? Gorila totiž nie je len o Malchárkovi s Bubeníkovou, ako sa to snaží navodiť Fico.
.mafii po krku
Dôležité bude aj to, ako sa Kaliňákova polícia vyrovná s prípadmi, ktoré sa spájajú s Ficovou vládou: s nástenkovým tendrom a s emisiami. V prvom prípade by to nemusel byť až taký problém, keďže ide primárne o škandál SNS. V druhom prípade to môže byť zložitejšie, keďže sa špekulovalo, že v pozadí mohli byť aj mecenáši Smeru. A zabudnúť netreba ani na kauzu financovania Smeru: bude mať polícia šancu preskúmať sponzorskú zmluvu s podnikateľom Blaškom, respektíve hlas, podobný Ficovi, ktorý zháňal peniaze pre stranu vlastnou hlavou?
Ak chce byť Kaliňák úspešný, mali by jeho ľudia pokračovať aj v ťažení proti mafii, ktoré začal Spišiak. Na začiatok stačí, ak nebudú sabotovať vyšetrovanie sýkorovcov, jakšíkovcov či piťovcov, pričom môžu pridať aj nejaký bonus – hoci len v podobe okresného bosa podsvetia. Za prvej Ficovej vlády bola totiž polícia v boji s organizovaným zločinom dosť pasívna. Otázne je aj to, ako pristúpi Kaliňák k hodnotiacemu systému policajtov: až tu sa ukáže, či dokáže robiť aj nepopulárne veci, alebo podľahne tlaku prostredia, ktoré má so Spišiakovou reformou problém.
Obrovským rizikom je aj fakt, že v rezorte vnútra (obrany) sa obstaráva za miliardy – navyše často bez verejnej súťaže, respektíve v utajenom režime. V tomto prostredí sa pohybuje aj viacero podnikateľov z prostredia Smeru, ktorí budú mať záujem o lukratívne štátne zákazky.
Ak to Kaliňák ustráži, má šancu, že bude lepším ministrom ako prvýkrát: v neformálnych rozhovoroch s novinármi totiž priznal aj chyby, ktoré urobil, pričom tvrdí, že história sa už nebude opakovať. Súčasne by si však mal nájsť silnú agendu – s témami ako Schengen si totiž po výraznom Danielovi Lipšicovi nevystačí.
.glváč ako žart
Vysoké nároky sa kladú aj na rezort spravodlivosti, keďže justícia ovládaná Štefanom Harabinom je už roky v hlbokom rozvrate. Nájsť dôstojného nástupcu Lucie Žitňanskej nebude jednoduché: ako politička je síce nevýrazná, ako ministerka však posunula rezort – najmä pokiaľ ide o transparentnosť – viditeľne dopredu. Žitňanská má navyše čistý štít, keďže do SDKÚ vstúpila až v roku 2007, po kauze Gorila.
Ako zlý žart sa preto javí možnosť, že ministrom by sa mohol stať aj Martin Glváč. Tento politik je určite oveľa bystrejší a šikovnejší ako tieňový šéf rezortu spravodlivosti za Smer, zväzácky pôsobiaci Robert Madej. Glváč je navyše považovaný aj za dobrého právnika, jeho schopnosti ocenil aj Haščák. „Haščák hovorí, že jediný inteligentný predstaviteľ Smeru je Martin Glváč,” píše sa v spise Gorila. Glváč môže byť dobrým ministrom, nie však spravodlivosti.
Problémom je totiž jeho minulosť – najmä vzťahy s ľuďmi ako Fedor Flašík a Vladimír Poór, respektíve Jozef Svoboda, ktorý patril k bosom bratislavského podsvetia. Haščák dokonca označil Glváča za jedného z utajených akcionárov (sponzorov) Smeru. Firma blízka Glváčovi sa navyše dostala k lukratívnym pozemkom na Čiernej Vode podobne ako Mečiarovi ľudia k parcelám vo Veľkom Slavkove. Známe sú aj Glvačove úzke väzby s Igorom Rattajom z finančnej skupiny J&T.
.kto nahradí Trnku
Je možné, že Glváčovo meno pustil do éteru samotný Smer, aby otestoval, čo si môže dovoliť. Keďže sa dá predpokladať, že verejná mienka bude proti, Fico možno navrhne niekoho iného a bude to potom vyzerať tak, že Smer počúva hlas ľudu. V každom prípade, pred novým ministrom stojí veľká výzva: obnoviť dôveru v skorumpovanú justíciu a vybrať do funkcií predsedov súdov slušných ľudí, ktorí nie sú závislí od Harabina. A samozrejme, prispieť k výberu jeho dôstojného nástupcu, keďže Harabinovi sa končí mandát v roku 2014.
Dôkazom, že Smer sa zmenil, by bolo najmä akceptovanie Jozefa Čentéša ako generálneho prokurátora. Ak sa dnes Fico tvári k opozícii ústretovo, ako lepšie by mohol potvrdiť svoju pozitívnu zmenu než ponechaním jej kandidáta vo funkcii? Z tohto oblaku však zrejme nezaprší: Smer bude hľadať niekoho iného, pričom v hre už údajne nie je ani Trnka. V minulosti sa spomínal aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý má na túto funkciu ideálne predpoklady, keďže zastavil kauzu financovania Smeru.
Pred voľbami si však trochu vylepšil imidž, keďže sa osobne vložil – spolu s ministrom Lipšicom – do kauzy Gorila, takže teoreticky by mohol získať aj podporu KDH. Dobrým generálnym prokurátorom by však Kováčik nebol – skôr typickým menším zlom, na aké sme už priveľmi zvyknutí z politiky. V prípade Smeru však netreba mať veľké oči: na vnútre, spravodlivosti ani prokuratúre. Úspechom bude každý, kto sa nezapletie s biznisom alebo mafiou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.